Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Rýchlo, rýchlejšie, najrýchlejšie. Teda vlakom

28.09.2014, 10:41 | ČTK | TREND.sk

Japonsko bolo prvou krajinou na svete, kde postavili železničnú trať určenú výhradne pre vysokorýchlostné vlaky. Tamojšia sieť vysokorýchlostných železníc šinkansen oslavuje 1. októbra svoje 50. narodeniny.

  • Tlačiť
  • 0

Prvú trať, ktorá mala spojiť dve najväčšie japonské mestá – Tokio a Ósaku – začali stavať v roku 1959. Rýchlodráha, na ktorej bolo 66 tunelov a 96 mostov, sa stala v roku 1964 výkladnou skriňou úspechov japonského priemyslu pri príležitosti letných olympijských hier v Tokiu, ktoré sa začali 10. októbra 1964.

V ďalších rokoch bola sieťou šinkansen prepojená väčšina veľkých miest na ostrovoch Honšú a Kjúšú. Vo výstavbe je i tunelové prepojenie na ostrov Hokkaidó na severe krajiny. Na ôsmich tratiach s celkovou dĺžkou vyše 2 380 kilometrov, dnes jazdia vlaky rýchlosťou takmer 300 kilometrov za hodinu.

Slávnostné otvorenie prvej vysokorýchlostnej trate medzi Tokiom a Ósakou 1. októbra 1964.Zdroj: japantimes.co.jp

Sieť japonských šinkansenov prepravovala najviac cestujúcich ročne (v roku 2007 to bolo 353 miliónov osôb) až do roku 2011, keď ju s vyše 370 miliónmi cestujúcich predbehla Čína.

Za pol storočia sa v sieti týchto rýchlovlakov nestala žiadna závažná nehoda či kolízia. Šinkanseny mali veľký vplyv nielen na rozvoj podnikania v krajine, ale vo všeobecnosti na spoločnosť, životné prostredie či kultúru. Prechodom na rýchlovlaky sa podľa odhadov ušetrilo okolo 400 miliónov hodín a ekonomický prínos bol po prepočte odhadnutý na vyše 3,6 miliardy eur ročne.

Doprava šinkansenom je niekedy porovnávaná s lietadlom. Podľa prieskumov volia Japonci rýchlovlak pri cestách do troch hodín, na dlhšie cestovanie uprednostnia lietadlo.

Testovací model japonského maglevu na skúšobnej dráhe pri Tokiu 27. novembra 2003.Zdroj: SITA/AP

V Japonsku chcú viac využívať aj technológiu magnetickej levitácie, skrátene maglev, pri ktorej možno dosahovať rýchlosti až okolo 500 km/h. Do roku 2027 by sa mala otvoriť nová trať s maglevmi medzi Tokiom a Nagojou, štvrtým najväčším japonským mestom. Mimochodom: japonský rýchlovlak JR-Maglev dosiahol 2. decembra 2003 rýchlosť 581 km/h, čo je stále platný vlakový svetový rekord. 

Železničná mocnosť: Čína

Celková dĺžka vysokorýchlostných tratí na svete, kde vlaky dosahujú rýchlosť nad 250 kilometrov za hodinu, bola k vlaňajšiemu novembru 21 472 kilometrov. Vo výstavba bolo ďalších takmer 14 000 kilometrov a naplánovaných je 16 300 kilometrov. V roku 2025 by malo byť na svete asi 51 800 kilometrov vysokorýchlostných tratí.

Rýchlovlaky v súčasnosti jazdia v 15 krajinách sveta. Najdlhšia sieť je v Číne; jej dĺžka (takmer 9 900 kilometrov) presahuje o 2 500 kilometrov dĺžku tratí pre rýchlovlaky vo všetkých deviatich európskych krajinách (7 378 kilometrov). V Európe má primát Španielsko (2 515 km) pred Francúzskom (2 036 km) a Nemeckom (1 334 km).

Ako hlavné výhody rýchlovlakov v porovnaní s leteckou a automobilovou dopravou sú uvádzané nižšie emisie oxidu uhličitého a menšia produkcia toxínov, nižší záber pôdy na rovnakú prepravnú kapacitu v porovnaní s automobilovou dopravou, vyššia bezpečnosť či nižšia energetická spotreba.

Medzi hlavné nevýhody podľa kritikov patrí napríklad bariérový efekt v krajine, vyššie ceny cestovného v porovnaní s inými dopravami okrem leteckej, niekedy sa uvádzajú aj chýbajúce nočné vlakové spoje, pretože rýchlovlaky väčšinou v noci nejazdia.

Francúzsky rýchlovlak TGV.Zdroj: SITA/AP

Najdlhšiu sieť tratí pre rýchlovlaky (takmer 9 900 km) má Čína, kde sa v rýchlovlakoch prepraví aj najviac cestujúcich – v roku 2011 ich bolo vyše 370 miliónov. Prvá vysokorýchlostná trať bola v Číne otvorená v roku 2007. V krajine bola v decembri 2012 uvedená do prevádzky aj najdlhšia vysokorýchlostná železničná trať na svete: vzdialenosť 2 298 km z Pekingu do juhočínskeho Kantonu prejde rýchlovlak za asi osem hodín pri priemernej rýchlosti okolo 300 km/h. V Číne má byť do roku 2020 okolo 50-tisíc kilometrov vysokorýchlostných tratí.

V Európe majú najviac rýchlotratí Španieli

Prvá vysokorýchlostná železnica v Európe bola predstavená v roku 1981, keď bola otvorená trať francúzskeho rýchlovlaku TGV z Paríža do Lyonu. Francúzsko odvtedy pokračuje v budovaní rozsiahlej siete rýchlovlakov.

Výstavba prvých nemeckých vysokorýchlostných tratí sa začala krátko po francúzskych, ale vlaky InterCityExpress (ICE) boli nasadené až v roku 1991, desať rokov po vzniku siete TGV. Vlaky ICE v súčasnosti jazdia napríklad aj do Rakúska, Švajčiarska, Holandska či Belgicka. S ICE je spojená najhoršia nehoda v dejinách vysokorýchlostných vlakov: v júni 1998 zahynulo pri vykoľajení vlaku a jeho následnom náraze do mosta 101 ľudí.

Nemecký ICE (vľavo) a britský vysokorýchlostný Eurostar na stanici St. Pancras International v Londýne.Zdroj: SITA/AP

Už tri roky pred francúzskym TGV dosahovali v roku 1978 niektoré vlaky v Taliansku na trati z Ríma do Florencie rýchlosť až 250 km/h. Taliansko bolo aj priekopníkom technológie naklápacích vlakov Pendolino. V krajine je vybudovaná sieť železnice Treno Alta Velocita (TAV).

Španielska vysokorýchlostná železnica Alta Velocidad Espaňola (AVE) začala jazdiť v apríli 1992 medzi Madridom a Sevillou, kde bola vtedy výstava Expo. Odvtedy bolo postavených veľa ďalších tratí. 

Prvý americký vysokorýchlostný vlak Acela Express začal jazdiť v decembri 2000 medzi Washingtonom a Bostonom. Turecké štátne železnice začali budovať vysokorýchlostné trate v roku 2003. Od apríla 2004 je v prevádzke prvý juhokórejský superrýchly vlak (založený na francúzskom TGV). Na Taiwane bola prvá vysokorýchlostná trať pro vlaky založené na japonskej technológii šinkansen otvorená v roku 2007 pozdĺž západného pobrežia ostrova.

Prehľad vysokorýchlostných tratí
(k novembru 2013, údaje v km)
V prevádzke Vo výstavbe V pláne
Čína 9 867 9 081 3 777
Japonsko 2 664 779 179
Španielsko 2 515 1 308 1 702
Francúzsko 2 036 757 2 407
Nemecko 1 334 428 495
Taliansko 923 0 395
Turecko 444 603 1 758
Južná Kórea 412 186 49
USA 362 0 777
Tchajwan 345 0 0
Belgicko 209 0 0
Holandsko 120 0 0
Veľká Británia 113 0 204
Rakúsko 93 0 0
Švajčiarsko 35 72 0
Saudská Arábia 0 550 0
Maroko 0 200 480
Portugalsko 0 0 1 006
Švédsko 0 0 750
Poľsko 0 0 712
Rusko 0 0 650
Brazília 0 0 511
India 0 0 495
PRAMEŇ: Medzinárodná železničná únia (UIC)
  • Tlačiť
  • 0

Tagy doprava, železnice

Diskusia (0 reakcií)