Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Výstavba diaľnic: Rýchlo a zbesilo

21.07.2009, 13:13 | Gabriel Beer | © 2009 News and Media Holding

Vláda v strese odobrila prvý veľký PPP projekt. Cena ju netrápi.

  • Tlačiť
  • 9

Premiér Robert Fico v piatok predminulý týždeň oznámil oficiálne spustenie výstavby rýchlostnej cesty R1 a pomerne oneskorené plnenie diaľničných programových vyhlásení. Minister dopravy Ľubomír Vážny zas úspech, ktorý Slovensku v súčasnej situácii môžu závidieť okolité krajiny.

Po povolení, ktoré dala vláda na mimoriadnom zasadaní, začína víťaz medzinárodnej súťaže ďalšie kolo obehávania bánk, ktoré majú projekt financovať. Sľubuje, že posledné. Mal by byť úspešný. Na spojenie Nitry a Banskej Bystrice môže použiť viac peňazí, ako sľuboval, a banky si môžu pýtať vyššie úroky. Vláda pripustila zdraženie stavby. No ministerstvo dopravy nepredložilo analýzu, prečo sa z ďalších nákladov na novú cestu tešiť.

Drahšie

pppsaporiadnepredrazuje01.jpg

Konzorcium francúzskej spoločnosti Vinci Consessions a finančnej skupiny ABN Amro Highway malo problém zaistiť financovanie v záväznom termíne do konca júna tohto roka. Rokovania s bankami boli neúspešné. Ministerstvo dopravy predlžovalo termíny, aby koncesionárom združeným do spoločnosti Granvia dalo šancu peniaze zohnať.

Situácia bola napätá. Štátna Národná diaľničná spoločnosť (NDS) sa už chystala vyhlásiť verejnú súťaž pre tri úseky rýchlostnej cesty financovanú z eurofondov. Pre prípad, že sa vláde dodatočné podmienky koncesionára nebudú páčiť.

Lenže Európska banka pre obnovu a rozvoj v polovici júla schválila pôžičku 250 miliónov eur, čím v poslednej chvíli prevzala financovanie 27 percent potrebných úverov. To bola motivácia aj pre ostatné banky. Podľa podkladov, ktoré EBOR zverejnila, mala cesta aj so severným obchvatom Banskej Bystrice v celkovej dĺžke 51,6 kilometra stáť necelých 1,3 miliardy eur. Samo konzorcium Vinci – ABN Amro v súťaži núkalo za výstavbu a údržbu na tridsať rokov 1,5 miliardy eur. V polovici júla oficiálna cena stúpla o tristo miliónov eur.

Víťaz súťaže sa tak dostal na úroveň najvyššej ponuky, ktorú dalo vlani v novembri konzorcium vedené francúzskym Bouygues Travaux. Ďaleko za sebou nechali druhého najdrahšieho v súťaži, konzorcium Obrascón Huarte Laín a ŽS Brno, ktorí núkali stavbu za 1,6 miliardy eur. A, samozrejme, i najlacnejšiu ponuku konzorcia Strabag–Porr s cenou necelých 1,4 miliardy eur.

Minister dopravy Ľubomír Vážny neuvažuje, že by súťaž prehodnotil: „Mali sme v súťažných podkladoch možnosť takto postupovať. Postup, ktorý sme uplatnili, je v súlade s verejným obstarávaním aj s podmienkami súťaže.“

Formálne bez analýzy

pppsaporiadnepredrazuje01fico.jpg

Robert Fico: Najdrahšia diaľnica je tá, ktorá nestojí.

Rozhodovanie ministrov o megainvestícii bolo formálne. Materiál, ktorý dohadovali poradcovia ministerstva dopravy celú noc do piatka do tretej hodiny ráno, nemohli detailne preštudovať. Ministerstvo financií nezverejnilo kompetentný rozbor novej situácie, do ktorej vládu postavili financujúce banky. Chýbal napríklad prepočet, o koľko bude výhodnejšie stavať cestu PPP systémom oproti modelu, keď by si štát zaistil financovanie sám a stavbu i údržbu by manažovala NDS.

V prílohe, ktorú rezort narýchlo vyprodukoval ako stanovisko, iba konštatuje zjavné: náklady výstavby neovplyvnia schodok a dlh verejnej správy v rokoch pred jej uvedením do prevádzky. A štát začne reálne platiť po uvedení jednotlivých úsekov do prevádzky, respektíve od momentu začatia poskytovania služieb súkromným partnerom. K tomu, že koncesionárovi a bankám bude treba zaplatiť viac, ako bola vysúťažená cena, nemožno nájsť v stanovisku žiadne hodnotenie.

Vláda minulý týždeň napríklad akceptovala, že diskontná sadzba pre financovanie projektu rýchlostnej cesty sa zdvihla na 10,48 percenta. O viac ako pôvodne uvažované dve percentná. Podľa premiéra sa situácia javila ešte horšie. Ako úspech deklaroval napríklad to, že vláda nemusela brať záruky za úver.

Súhlas vlády by mal pre koncesionára a banky priniesť za tridsať rokov stovky miliónov eur navyše. Premiér s ministrom dopravy upokojujú, že dohodli model, podľa ktorého bude možné úvery refinancovať v prípade zlepšenia pomerov na finančných trhoch.

Ak sa podarí do konca októbra koncesionárovi Slovenské diaľnice zaistiť aj financie pre severnú diaľnicu D1, budú musieť vlády rátať na dva cestné PPP projekty v štátnych rozpočtoch každoročne s 380 miliónmi eur. Je to podstatne vyššia suma, ako dokázal rozpočet spolu s eurofondmi na diaľnice každoročne vyčleniť v predchádzajúcich rokoch.

Najdrahšia diaľnica

Výstavbu drahšej cesty R. Fico opäť obhajoval svojskou ekonomickou teóriou: „Najdrahšia diaľnica je tá, ktorá nestojí.“ Akoby to mal byť argument pre ešte drahšie cesty, než sa pôvodne uvažovalo. Ak sa bude vláda riadiť touto zásadou aj pre prvý balík diaľnice D1, dáva rokovacím tímom bánk široký priestor tlačiť na slovenské verejné financie. O to viac, keď v tomto konzorciu je popri silných Francúzoch ako Bouygues Travaux a Colas aj Doprastav s Váhostavom-SK. Firmou Juraja Širokého. Jeho argumentom vo vládnom Smere-SD dokážu načúvať.

Cesta sa začína stavať za nepriaznivých podmienok. Ešte začiatkom minulého roka dokázali na maďarskom ministerstve hospodárstva a dopravy podpísať tridsaťročnú zmluvu na diaľnicu M6 dlhú 78 kilometrov so štyrmi kratšími tunelmi zo Szekszárdu do Pécsu. Celkové náklady koncesionár vyčíslil na miliardu eur. Aj tu Európska banka pre obnovu a rozvoj pomohla úverom 75 miliónov eur.

Výhoda maďarského projektu bola, že koncesionár mal možnosť navrhnúť najvhodnejšiu trasu sám. Je to obvyklý spôsob, akým si firma, ktorá sa do koncesie púšťa, optimalizuje náklady. Na Slovensku koncesionári dostanú do ruky nielen vybrané trasy, ale i sčasti nachystané projekty.

A tie chcú slovenské projekčné firmy predať draho. Ich honorár sa odvíja od finančných nákladov stavby. Čím drahšia stavba, tým projektant viac zarobí. „Dávame šancu koncesionárom upravovať si projekty. Niektoré nezmysly sme aj sami vychytali. Ako napríklad protihlukové steny z ohýbaného skla,“ hovorí minister dopravy Ľubomír Vážny.

Granvia momentálne dorába technickú dokumentáciu. Ako pripustil jeden z manažérov česko-francúzskej spoločnosti, do súťaže dostali iba dokumentáciu pre stavebné povolenia. Neexistovali plány, podľa ktorých by sa dalo presne vyrátať, koľko stavba bude stáť. A tak sa na riziká nechala finančná perina.

„Ak sme niečo podcenili, budeme to musieť zhltnúť,“ tvrdí. Zaplatiť bude treba i rýchlosť, ku ktorej sa stavbári zaviazali. Robotníkom budú musieť napríklad dávať mzdové príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu. Naraz bude treba stavať niekoľko desiatok mostov a na to treba kúpiť špeciálnu techniku.

Ostrý štart

Dcérska spoločnosť koncesionára Granvia Construction už začala s prácami na dokončení prepojenia Nitry s Banskou Bystricou. Väčšinu plôch budúcich ciest majú odlesnenú, na časti i odpratanú ornicu. Réžiu stavebných prác má v rukách česká matka Granvie Construction, spoločnosť Eurovia CZ. Podľa informácií TRENDU chce firma veľkú časť stavby robiť s vlastnými stavebnými kapacitami dovezenými z Čiech.

No optimistické minulotýždňové vyhlásenia premiéra stále neznamenajú ostrý štart. Granvia, s novou dohodou vo vrecku, musí opäť obehnúť rozhodujúce banky a získať ich súhlas. Nový „definitívny“ termín je koniec augusta. Dovtedy musia mať popri štvrť miliarde eur od EBOR istých ďalších 915 miliónov eur úverov a pridať vlastných 120 miliónov eur. Ak sa to podarí, podľa dohôd by sa vodiči mali plynulo z Bratislavy do Banskej Bystrice dostať o dva roky na jeseň. Po novej ceste okolo Banskej Bystrice o desať mesiacov neskôr.

pppsaporiadnepredrazuje01tabula.jpg

Ilustrácia - Marián Kamenský, Foto - Vlado Benko

Hlasuj za tento článok na vybrali.sme.sk

  • Tlačiť
  • 9