Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Vzdelanejší ľudia volia lepšie vlády. U nás to zatiaľ nefunguje

28.03.2014, 05:43 | Jozef Tvardzík | © 2014 News and Media Holding

Ľudia s vyšším vzdelaním sú podľa štúdie k úradníkom sebavedomejší a podávajú viac sťažností. Strach úradníka o svoje miesto spôsobí jeho lepšie správanie a zodpovednosť za činy. Prečo to na Slovensku nefunguje?

  • Tlačiť
  • 9

Výhody vyššieho vzdelania sú na prvý pohľad evidentné. Napĺňa naše sebecké ciele získania vedomostí a vytúženého titulu, ktorý nám má uľahčiť otváranie dverí na trhu práce k lepšie platenej pozícii. Podľa prepočtov OECD vysokoškoláci zarábajú až o 60 percent viac ako ľudia so stredoškolským vzdelaním.

V krajinách OECD predstavujú priemerné náklady na získanie titulu 55-tisíc amerických dolárov. Tie zahŕňajú spoplatnené štúdium, internát a nepriame náklady, ktoré sú vyjadrené ako ušlá mzda v čase štúdia.

Keďže na Slovensku sa za vysokoškolské denné štúdium neplatí, náklady za univerzitný titul sa za päť rokov štúdia dajú vyčísliť do 25-tisíc dolárov (ide o súčet peňazí z vrecka študenta a štátu), čo nás radí na úroveň nákladov Estónska alebo Portugalska.

Podľa portálu studentskefinancie.sk vyjde najdrahšie vysokoškoláka štúdium na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave, kde študent ročne vysolí 2 125 eur, na Slovenskej technickej univerzite minie takmer 1 700 eur a na Ekonomickej univerzite takmer 1500 eur.

Vzdelaní podávajú viac sťažností

Prínosy vzdelávania pre jednotlivca sú popísané a zmerané, vzdelávanie by však malo mať prínos aj pre celú spoločnosť, a to nielen z ekonomického pohľadu. Podľa štúdie, ktorú začiatkom marca vydal Journal of Law and Economics (via The Atlantic) majú krajiny so vzdelaným obyvateľstvom lepšie vlády, čo autori štúdie pripisujú tomu, že vzdelaní obyvatelia podávajú viac sťažností na korupciu úradov, nedokonalé verejné služby a policajnú svojvôľu.

Výskumníci porovnávali údaje 80 krajín z troch zdrojov: Index dodržiavania práva (Rule of Law Index), Správa o obetiach medzinárodného zločinu (International Crime Victim Survey) a Globálny barometer korupcie (Global Corruption Barometer). A tieto údaje porovnali so vzdelaním ľudí.

Hlavné zistenie: S vyšším ukončeným stupňom vzdelania sa zvyšuje frekvencia sťažností na nefungujúce verejné služby alebo štátnu správu.

Autori uvádzajú, že ľudia s vysokoškolským vzdelaním sú sebavedomejší pri vyjednávaní s úradmi a vedia, kde a ako sa sťažovať. „Tieto sťažnosti vedú k lepšiemu správaniu sa úradníkov, ktorí sa obávajú, že budú potrestaní, čo vedie k väčšej zodpovednosti a kvalitnejšej vláde,“ tvrdia vedci v analýze.

Zo štatistického hľadiska vysokoškoláci podávajú sťažnosti s 5,1-percentne vyššou pravdepodobnosťou ako u občanov s nižším vzdelaním, u absolventov stredných škôl je pravdepodobnosť vyššia o 2,8 percenta. Vzdelanie teda mení vzťah jednotlivca k štátu. „Vzdelaní ľudia viac vedia, ako sa efektívne sťažovať,“ píše sa v analýze.

Ako napríklad spisovateľ Michal Hvorecký, ktorý nedávno na facebookovom profile opísal, ako strávil šesť hodín čakaním na dopravnom inšpektoráte na bratislavskej Kopčianskej ulici. Skončil sa mu leasing a potreboval prepísať auto na seba.

„Pochodil som kus sveta, ale taký počet výkričníkov som nikde nevidel: Neposkytujeme!!! Nemôžeme!!!! Nezvoňte!!!!! Toto interpunkčné znamienko je metaforou slovenských úradov, dokonalým symbolom našej ochoty a ústretovosti,“ opísal slovenskú realitu. Hoci na problém dopravného inšpektorátu sa upozorňuje dlho, ani po rokoch sa nič nezmenilo.

Po rokoch sťažností ministerstvo vnútra na otázky TREND.sk odpísalo, že situáciu chce riešiť a plánuje využiť bývalé vojenské kasárne vo Vajnoroch, ktoré už prešli čiastočnou rekonštrukciou. Kedy dôjde k realizácii plánu, je zatiaľ nejasné. „V súčasnom stave je priestory potrebné z hľadiska hygienických dispozične upraviť, pretože nevyhovujú novým požiadavkám verejnej budovy,“ reagoval hovorca ministerstva vnútra Ivan Netík.

Menší strach pred políciou

Zdroj: SITA

Vzdelaní ľudia sú viac gramotní, vedia lepšie artikulovať a majú väčšie znalosti kam ísť. Výsledky vyššie spomínanej štúdie zároveň naznačujú, že gramotní ľudia sa menej obávajú polície a upozorňujú otvorene na ich prehrešky.

V slovenskej realite to tiež veľmi nefunguje, pretože upozornenia sprevádzajú v mnohých prípadoch urážky a hrozby. Už niekoľko mesiacov sa napríklad diskutuje o neadekvátnom prístupe kukláčov v Moldave nad Bodvou, ktorí zmlátili desiatky Rómov z osady.

Vlani v auguste prišli zbití Rómovia do Bratislavy, aby poslancom z Výboru pre ľudské práva ponúkli svedectvo. K slovu sa nakoniec ani nedostali. Minister vnútra Robert Kaliňák sa policajtov zastal.

Zásah sa začal vyšetrovať až po mediálnom tlaku a práci verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej, na adresu ktorej minister povedal, že politikárči a dehonestuje prácu polície. Ministerstvo vnútra vo vlastnom šetrení nič zlé nezistilo, všetko, čo policajti vykonali, bolo v poriadku.

V januári však prešovský prokurátor vydal pokyn na začatie trestného stíhania „vo veci podozrenia zo spáchania trestných činov zneužívania právomocí verejného činiteľa, ublíženia na zdraví a porušovania domovej slobody“. J. Dubovcovej na rokovaní vlády začiatkom roka nedovolili rozprávať a nakoniec predseda parlamentu Pavol Paška navrhol, že zmení zákon o verejnom ochrancovi práv, ktorý by úrad J. Dubovcovej odsťahoval na východ.

So vzdelanosťou súvisí korupcia

Úroveň vzdelania a počet ľudí s vysokoškolským vzdelaním podľa zistení spomínanej štúdie koreluje nielen s vymožiteľnosťou práva, ale aj s úrovňou korupcie.

V rebríčku vnímania korupcie od Transparency International sme vlani skončili na 61. mieste zo 177 hodnotených krajín, čo bolo piate najhoršie umiestnenie z krajín Európskej únie. Horšie skončili už len Taliani, Rumuni, Bulhari a Gréci.

Pred mesiacom vládu na vysokú korupciu upozornila aj Európska únia. Odborníci z Bruselu vyčítajú, že by sme mali posilniť nezávislosť súdnictva, poukázali na úzke prepojenie medzi politickou a podnikateľskou elitou a odporučili nám zvýšiť transparentnosť financovania strán.

Pravidlá financovania politických subjektov, ktoré si aktuálne rozdeľujú balík 48 miliónov eur na štyri roky, mali byť pritom jasné už v apríli 2013 (rok od nástupu parlamentu). Za nami je takmer polovica mandátu súčasnej vlády a zatiaľ sa nič neudialo.

Šéf Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš upozorňuje, že podobne nebolo prijaté sľúbené sprísnenie majetkových priznaní, respektíve všeobecne konfliktov záujmov. Pôvodný poslanecký návrh Smer stopol, pretože ho označil za populizmus, hoci nepredložil žiadne racionálne pripomienky.

Bez diplomov

Za spomínaného predpokladu, že na nefungujúce javy v spoločnosti sú náchylnejší upozorňovať skôr ľudia s vyšším vzdelaním, ako názorný ukazovateľ reálnej moci tejto skupiny môže slúžiť číslo o počte vysokoškolákov.

Neplatí rozšírené klišé, že početné slovenské univerzity a vysoké školy len tak chrlia absolventov. Počet vysokoškolákov na našich vysokých školách začal v posledných rokoch klesať – minulý rok to bolo niečo nad 200-tisíc študentov, teda o 11-tisíc študentov menej ako rok predtým. Vo výročnej správe o stave vysokého školstva to analytici zdôvodnili demografickým vývojom.

V rámci EÚ podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí prekročil 40-percentnú hranicu v Belgicku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Holandsku, Luxembursku alebo v Írsku (Poľsko a Slovinsko podľa správy Európskej komisie by mali túto úroveň prekonať tento rok).

U nás je situácia oveľa striedmejšia – napriek rovnakému cieľu prekročiť hranicu 40 percent zatiaľ ani nie štvrtina slovenských tridsiatkov sa môže pochváliť vysokoškolským diplomom (23,7 percenta). Na tejto úrovni sú Taliani, Česi, Rumuni alebo Portugalci, ktorí sa tiež hlboko brodia v korupcii.

Zdroj: SITA

Dedičstvo bývalého režimu

Občianska pasivita a s tým súvisiaci rozmach korupcie však nemusí súvisieť len so vzdelaním populácie. Politológ Leslie Holmes, ktorý sa zaoberá postkomunistickým usporiadaním krajín, tvrdí, že ide o dedičstvo z minulého režimu, ktoré v spoločnosti dostatočne nevyvinulo takzvanú morálnu zodpovednosť.

Americký ekonóm Joseph Stiglitz napísal, že korupciu v transformujúcich sa krajinách spôsobili bývalé zákony a tradičné hodnoty, ktoré zanikli skôr, ako ich nahradila nová legislatíva, schopná podporiť dostatočnú transparentnosť. Po páde železnej opony prišlo zlaté obdobie, prajúce divokej privatizácii.

Za dôvod značnej rozšírenosti korupcie možno označiť aj akúsi samozrejmosť v kultúre. V Chorvátsku, Estónsku, Česku a Maďarsku uvádzali respondenti ako dôvod uplácania častejšie dar ako znak na vyjadrenie vďaky.

V starých členských krajinách únie je dar naopak nutné zlo, aby ľudia získali lacnejšiu službu, urýchlili konanie alebo je to jediný spôsob získania danej služby. V každom prípade, v ich kultúre to nie je samozrejmosť - u nás sa to javí takmer ako znak slušnosti dať lekárovi fľašu alkoholu, ak sme (respektíve chceme byť) s jeho službami spokojní.

Samozrejmosť dať lekárovi alebo policajtovi úplatok sa zaryla tak hlboko, že vlani 21 percent slovenských domácností priznalo úplatok. Po Litve a Grécku ide o tretí najvyšší podiel v Európskej únii, v ktorej v priemere zaplatila úplatky „len“ desatina respondentov.

Najviac sa u nás nelegálne platí v zdravotníctve, pri vybavovaní povolení na úradoch a v styku s políciou. Na toto nadväzuje celkový nedostatok rešpektu k formálnym a na právnom princípe založeným procedúram, ktoré obdivujeme už aj v takom susednom Rakúsku.

Keď je demisia bežná a správna

Tam, kde je bežné uplácať a porušovať pravidlá, je samozrejmé aj zotrvať vo funkcii, ak sa prešľap zistí. Slovensko je stále ďaleko od mnohých západných krajín, kde ministri podajú demisiu aj za menšie prečiny. Koncom roka podal demisiu poľský minister dopravy Slawomir Nowak po tom, čo vyšetrovanie prokuratúry preukázalo, že minister vo svojom majetkovom priznaní neuviedol, že vlastní drahé náramkové hodinky.

Vo februári podal demisiu britský minister pre imigračnú politiku Mark Harper, ktorý zamestnal vo svojej domácnosti upratovačku bez povolenia na pobyt v Británii, čo si predtým nezisťoval.

Poctu si zaslúži aj lotyšský premiér Valdis Dombrovskis, ktorý odstúpil v novembri minulého roka po tom, ako sa v Rige zrútila strecha supermarketu. Premiér bol mimoriadne populárny a prebral ekonomiku v roku 2009 v stave, keď HDP padol pre krízu o 17 percent. V súčasnosti patrí krajina k najrýchlejšie rastúcim štátom únie.

A Slovensko? Napríklad minister školstva Dušan Čaplovič bol podozrivý z drahého prenájmu luxusných áut firmou exministra hospodárstva Jirka Malchárka či za predražené tendre kvetov a alkoholu. A vo funkcii je stále.

Médiá a opozícia vinili aj ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú z toho, že v septembri chýbali záchranárskym vrtuľníkom v Bratislave a Trenčíne licencie. Nevzlietnutie vrtuľníka súviselo s prípadom 39-ročnej ženy, ktorá prišla pri dopravnej nehode o život.

Slovensko tak patrí v Európe k jedným z mála štátov, kde nebol vysoký ústavný činiteľ ešte odsúdený za korupciu, čo je v spleti podozrení a množstve predražených verejných obstarávaní zázrak.

Najbližšie k prelomeniu tohto „rekordu“ bol exstarosta Rače (bývalý politik KDH) Pavol Bielik, ktorému vymeral ešte v roku 2007 Špecializovaný súd päť rokov za prijatie úplatku. Podľa obžaloby si mal vyžiadať päťmiliónový úplatok za to, že vybaví povolenie na rekonštrukciu domov v bratislavskej Rači. Bývalý starosta sa však odvolal a na niekoľko pokusov ho Najvyšší súd oslobodil, pretože nenašiel dôkaz.

  • Tlačiť
  • 9

Tagy korupcia, vzdelanie