Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Waldorfská škola: Alternatívu podľa experta kritizujú vyplašení konzervatívci

06.03.2014, 14:40 | Jozef Tvardzík | © 2014 News and Media Holding

Na waldorfskej škole plynie čas odlišným spôsobom. Rodičia môžu v určitých okamihoch nadobudnúť oprávnený pocit, že ich deti v niektorých oblastiach zaostávajú za rovesníkmi klasických škôl. Podľa princípu učenia waldorfskej školy netreba podliehať zbytočnému stresu. Gramatiku sa žiaci podľa pedagógov postupne naučia vo vyšších ročníkoch aj pri iných predmetoch, kde sa ku gramatickým javom učitelia vracajú a priebežne žiakov opravujú.

  • Tlačiť
  • 4

Tagy

školstvo

„Nejde len o poznatky, ale aj o to, aby sme u žiakov pestovali reč a aby prichádzali s vlastnými nápadmi. Snažíme sa u žiakov kultivovať názory, nepotlačiť ich, ale usmerňovať,“ vysvetľuje učiteľka Miroslava Heribanová. To zrejme radi počúvajú rodičia, ktorí na tradičný štátny systém vzdelávania nadávajú, že neposkytuje dieťaťu dostatočné využitie fantázie a nápadov.

Výsledky? Dobré

To, že princíp waldorfskej školy v Bratislave vštepí žiakom potrebné vedomosti, potvrdilo minuloročné Testovanie 9. Matematika dopadla na 74,7 percenta pri národnom priemere 60,1 percenta, slovenčina na 77,6 percenta pri národnom priemere 67,5 percenta, čo bolo hodnotené ako štatisticky významne lepší výsledok než národný aj bratislavský priemer.

Percentily školy sú nasledovné: z matematiky 91,4 percenta škôl je podľa výsledkov za waldorfskou, zo slovenčiny skončilo za waldorfskou školou 92,3 percenta škôl. Pri výsledkoch iba v rámci bratislavského kraja so 65 školami žiaci z Waldorfu skončili na piatom mieste.

Zástancovia tohto systému vzdelávania uvádzajú, že waldorfské školy majú lepšie výsledky než klasické školy a že napríklad na stredné školy sa prijíma väčšie množstvo absolventov waldorfských škôl než je celoštátny priemer.

Z bratislavskej waldorfskej školy vyšli zatiaľ len štyri ročníky – polovica žiakov šla na gymnáziá, zvyšní žiaci smerovali na umelecké a technické školy alebo konzervatóriá. „Prechodom na strednú som sa akoby posunula opäť o kúsok naspäť, lebo sme toho na Waldorfe stihli prebrať veľa. Prekvapilo ma to, lebo som si myslela, že budem nedostatočne pripravená, nakoľko si veľa ľudí naokolo a mimo školy myslelo, že nás tam nemôžu riadne pripraviť,“ vraví bývalá žiačka Tatiana Husárová zo strednej umeleckej školy.

Stanovisko pre TREND.sk poskytla škola. Pochvalné reakcie, ktoré obhajujú spôsob výučby na waldorfskej škole v Bratislave, má redakcia dispozícii aj od Marianny Jarinovej z bilingválneho gymnázia či Tomáša Kubáňa z cirkevného gymnázia.

Dobré čísla aj vďaka dobrým žiakom

Kritik Waldorfu, lekár Jiří Heřt, tvrdí, že výsledky testovaní sa často preceňujú. V zahraničí, napríklad vo Švajčiarsku, to neplatí. Waldorfskú škola tam vraj vyhľadávajú prevažne majetní rodičia menej nadaných detí. Preto i výsledky prijímania na vyšší stupeň škôl sú zreteľne horšie. „V Česku je toto tvrdenie skreslené tým, že sa do waldorfskej školy hlásia väčšinou deti vzdelanejších rodičov, humanitne orientovaných, ktorí sa navyše deťom viac venujú, než je to u priemernej populácie,“ vraví J. Heřt. Podobne to je zrejme aj v prípade bratislavského Waldorfu.

Hovorkyňa školy poskytla pre TREND.sk niekoľko písomných vyjadrení rodičov a ľudí na podporu waldorfskej školy v Bratislave. Medzi nimi bol psychológ Matej Štepita, režisér Viliam Klimáček a ďalší rodičia, spadajúci do kategórie humanitne či nábožensky založených ľudí.

Pre zaujímavosť, deti do waldorfských škôl dali aj bývalý nemecký premiér Helmut Kohl či Gerhard Schröder, heci Paul Newman, Jean Paul Belmondo či Clint Eastwood alebo spevák Lenny Kravitz. Absolventmi waldorfskej školy sú napríklad herečky Jennifer Aniston alebo Sandra Bullock.

Aká je budúcnosť?

Čo bude s waldorfským vzdelávaním na Slovensku, keď sa uzavrie obdobie experimentálneho overovania ministerstvom školstva? To nie je jasné. Ministerstvo školstva na otázku TREND.sk, aký postoj zaujíma k fungovaniu waldorfskej školy, reagovalo stručne:

„V súčasnej dobe ministerstvo školstva vyhodnocuje záverečnú hodnotiacu správu Projektu overovania, organizácie, foriem a obsahu výchovy a vzdelávania na škole waldorfského typu, ktorú ministerstvu predložil garant experimentálneho overovania – Štátny pedagogický ústav v Bratislave (ŠPÚ). Z tohto dôvodu ministerstvo školstva ešte nevydalo oficiálne stanovisko k danej veci, a preto odpovedať na uvedené otázky je v tejto chvíli bezpredmetné.

TREND.sk sa však dostal k záverečnému hodnoteniu, v ktorom ŠPÚ odporúča ministerstvu školstva „schváliť výsledky experimentálneho overovania, schváliť Školský vzdelávací program Súkromnej základnej školy waldorfskej ako overenú alternatívnu formu vzdelávacieho programu a umožniť iným školám aplikáciu prínosných vyučovacích metód a postupov, ktoré sa uplatňujú vo waldorfskej škole“.

Waldorfská škola v Bratislave - budovaZdroj: Facebook / Waldorfská škola v Bratislave

Závery hodnotenia

1. Motivácia k učeniu: pre experimentálnu triedu sa potvrdilo, že žiaci majú výraznú motiváciu dobre ovládať školské učivo a poznať príčiny a súvislosti vecí a dejov. Tým sa pre uvedenú výskumnú vzorku potvrdila hypotéza, že aplikácia metód a pedagogických zásad waldorfskej školy zvýšila vnútornú poznávaciu motiváciu žiakov k učeniu v porovnaní s triedou s tradičnými vyučovacími metódami.

2. Vzťah ku škole: ústav konštatoval, že žiaci štvrtého ročníka experimentálnej aj klasickej triedy majú dobrý vzťah ku škole bez významných rozdielov. Keď sa však pýtal pubertiakov z ôsmeho ročníka, pozitívne vnímanie školy bolo v prospech waldorfskej školy. Najvýraznejší rozdiel bol nameraný pri otázke, či by žiak chodil do školy, aj keď by jeden deň v týždni mohol ostať doma. Až 80 percent absolventov waldorfskej školy nevníma prechod na strednú školu ako problém.

3. Čitateľská gramotnosť: žiaci waldorfskej školy dosiahli lepšie výsledky v procesoch porozumenia textu – vyhľadávania informácií, vyvodzovania záverov, interpretácie a integrácie myšlienok.

4. Tvorivosť: v prípade štvrtého ročníka neboli zaznamenané výraznejšie rozdiely. Vyššiu ochotu prekročiť hranice a riskovať (v kreslení a myslení) mali žiaci waldorfskej školy, v prípade nestereotypného (nekonvenčného) zmocnenia sa úloh mala navrch tradičná trieda. U deviatakov z Waldforfu si vedci z ŠPÚ všimli tvorivosť.

Dôvody sú jednoznačné: „V prvom rade je to spôsob výučby v experimentálnej (waldorfskej) škole, pre ktorý je charakteristický personalizovaný prístup pri vyučovaní, kde dostáva žiak možnosť rozvíjať svoje vlohy bez stresu a bez súťaživostného prvku, kde sa akcentuje pochopenie a vzájomná pomoc, čo je nápomocné pri rozvoji rôznych dimenzií tvorivosti a zároveň neblokuje individuálny prístup k riešeniam,“ napísal ústav v posudku. Druhý faktor vidia v tom, že waldorfskí žiaci sú dôslednejší, trpezlivejší a pozornejší, čo sa ukázalo pri špeciálnom dotazníku „Prečo sa učím“.

5. Vzdelávacie štandardy: Úrad konštatoval, že na základe vzdelávacích štandardov v rámci sledovaných predmetov, ktoré sa vyučovali v epoche (tematický blok vo výučbe), bola väčšina predmetov na Súkromnej základnej škole waldorfskej v súlade so vzdelávacími štandardmi v Štátnom vzdelávacom programe. Vo vzdelávacom programe sú však zaradené aj témy nad rámec, prípadne sú niektoré témy preberané v iných predmetoch alebo na vyššom stupni vzdelávania. Etika a občianska výchova nie sú síce v učebnom pláne, ale sú integrovanou súčasťou ostatných predmetov. Úradníci potvrdili, že na hodine vládla „efektívna pracovná atmosféra, interaktívny vzťah učiteľa a žiakov a uvedomelá aktivita väčšiny žiakov“.

6. Postrehy od Štátneho pedagogického ústavu: úrad sa pozitívne vyjadril nad praxou, že téma (príklad Staré Grécko) sa osvetľuje znalosťami vo viacerých vyučovacích predmetoch – nielen na dejepise, v literatúre, na ručných prácach (pri šití kostýmov), ale aj na telocviku a cudzích jazykoch. Úrad vyzdvihol, že škola sa snaží prepájať súvislosti javov. Napríklad v siedmom ročníku sa učí trávenie a zdravý životný štýl, v ôsmom ročníku chémia tukov, cukrov a bielkovín. „Lajk“ si zaslúži podľa úradu aj prepojenie s praktickými činnosťami. Príklad: Šiestaci sa učia na dejepise o starovekom Ríme. Spoja to s nácvikom divadla a aktivitou vo forme hry na senát (fungovanie senátu, demokracie a prednes básní od Ovídia).

7. Spokojnosť rodiča nadovšetko: 100 percent rodičov piatakov a 93 percent žiakov 9. ročníka si myslí, že waldorfská škola dostatočne pripraví ich dieťa, aby bolo úspešné v ďalšom vzdelávaní. Zvyšných sedem percent je presvedčených, že to závisí na žiakovi.

Vyučovací proces na Waldorfskej škole v BratislaveZdroj: Facebook / Waldorfská škola v Bratislave

Rozhovor s novinárom a dramaturgom Tomášom Feřtekom, ktorý sa zaoberá alternatívnym školstvom

České a slovenské školstvo (štátne) dlhé roky čelí kritike a testovanie detí potvrdilo, že výsledky sa zhoršujú. Waldorfskej škole ste sa venovali vo svojich blogoch ako spolupracovník neziskovej organizácie EDUin, ktorá podporuje alternatívne vzdelávanie. Prečo ste zástancom aj waldorfskej školy a štýlu učenia? Máte s ňou nejakú osobnú skúsenosť?

Ako novinár som sa venoval vzdelávaniu od začiatku 90. rokov, takže som mal možnosť sledovať vznik waldorfského školstva u nás. Jeho zástancom som preto, že tieto školy patria k tým, ktoré v mnohom napredujú. Predovšetkým v pochopení, ako sa dieťa učí, ako sa vyvíja a kedy a ako je dobré ho niektoré veci učiť. Práve toto dôsledné zohľadnenie vývojovej psychológie je jedným z kľúčov k úspechu. A za tie roky poznám, pochopiteľne, veľa absolventov waldorfských škôl, ktorí sú podľa mňa výrazne nadpriemerní. Mám aj osobnú skúsenosť, moja dcéra tento rok maturuje na waldorfskom lýceu. Som tam v školskej rade, takže vidím zblízka, ako tamojší učitelia premýšľajú o učení, akí sú dôslední v príprave a poctiví v práci so študentmi. Pretože môžem porovnávať s inými školami, musím konštatovať, že ich prístup je v českom prostredí výnimočný.

Prečo sa voči Waldorfu vyrojili také protichodné názory? Najspornejšou témou je učenie antropozofie. Keď som sa rozprával s učiteľkami v Bratislave, povedali mi, že je len na ich potrebu, aby lepšie pochopili vývoj a individualitu dieťaťa.

Nie je na tom vlastne nič zvláštne. Pre bežného pedagóga je vo waldorfskej školstve veľa nečakaných prvkov a veľmi vysoké nároky na učiteľa. A sú to aj rozdielne ideové východiská. Štátne školstvo je postavené na dosť zredukovanej predstave, ako má vyzerať vzdelaný človek. Ponímanie vzdelávania a ľudskej osobnosti vo waldorfskom školstve je oveľa komplexnejšie a podobné je asi najviac pedagogike Jána A. Komenského. Takže dôvodov, prečo sa môže niekto voči tejto škole vymedzovať, je veľa. Cirkev vníma waldorfskú školu ako názorovo a vieroučnú konkurenciu a bežným učiteľom jej poňatie príde príliš odlišné od toho, ako sami pracujú. 

Tomáš Feřtek

Ale podľa mňa za tým stojí hlavne nezvyk. Na Slovensku je waldorfská škola jedna (plus v Košiciach) a preto vzbudzuje taký nepokoj. V Česku si na ne všetci už zvykli, absolventov je veľa, ktorí sa bez problémov integrovali do spoločnosti, takže tých, ktorým waldorfské školstvo vadí, je oveľa menej a hlavne to nie je ani aktuálna téma. Pokiaľ ide o antropozofiu, je to naozaj tak, ako hovoria učiteľky. Nemožno vylúčiť ojedinelú výnimku, ale deti sa v rámci vyučovania o antropozofii neučia vôbec. Áno, vedia o Steinerovi, ale asi toľko, ako o Komenskom alebo Einsteinovi. Antropozofia je pre učiteľa metodologickým východiskom, ale logicky ju nevyučujú, ako sa na bežnej škole nevyučujú pedagogické východiská, z ktorých zase čerpajú tamojší učitelia. Hoci tiež určite nejaké majú. Moja osobná skúsenosť zo školskej rady a kolégia (stretnutia pedagógov) na onom lýceu, ktoré som spomenul, je, že tam sa hovorí o pedagogických problémoch, ale so zmienkami o antropozofii sa prakticky nestretnete.

Ako je možné podľa vás, že deti na waldorfskej škole dosahujú lepšie výsledky ako ich rovesníci zo štátnych škôl? Skutočne učenie v epochách, opakovanie a začlenenie problematiky do nejakého komplexu, pomáha? J

Ja by som netvrdil, že všetky dosahujú lepšie výsledky. Skôr by som povedal, že v tom, čo je merateľné, dosahujú porovnateľné výsledky s tými lepšími klasickými školami, pretože dávajú tým deťom veľa vecí navyše, ktoré potom často rozhodujú o ich úspechu v študijnom a pracovnom živote. Samozrejme, pomáhajú aj epochy či učenie v súvislostiach. V konečnom dôsledku k tomu istému došli dávno už aj tie lepšie klasické školy a snažia sa o to isté. Učiť v dlhších blokoch ako 45 minút, prepájať predmety, vyučovať v projektoch, prepájať školu s reálnym životom. Rozdiel je len v tom, že to, čo klasické školy dnes „objavujú“, vo waldorfskom školstve existuje desaťročia. Ale v jednom sú waldorfské školy naozaj lepšie. Vedia lepšie pracovať s malými deťmi, ktoré majú nejakú poruchu učenia. V tomto je waldorfská pedagogika o dosť ďalej ako tá klasická. Keď sa pozriete na to, ako sa vo waldorfskej škole učia deti čítať a písať, je to oveľa lepšie, než v klasickej škole. Vzniká tu oveľa menší počet porúch učenia, ktoré klasické postupy často potláčajú a prílišne tlačia dieťa v prvej alebo druhej triede.

Vidíte aj nejaké nedostatky vo filozofii waldorfskej školy?

V samotnej filozofii, to si netrúfam posúdiť, ale čo vnímam už roky, je vnútorný spor medzi waldorfskými pedagógmi, ako doslovne majú chápať Steinerove odporúčania. V tom sa jednotlivé školy dosť líšia. Ide o mieru ortodoxie, s ktorou pristupujú k steinerovskej literatúre.

Koľko waldorfských škôl je v Česku a ako pristupuje ministerstvo školstva k tomuto typu vzdelávania?

Dnes je v Česku zhruba päťdesiat waldorfsky orientovaných škôl. Patria tam materské, základné i stredné školy. V poslednej dobe u nás navyše vznikajú maličké školy zakladané rodičmi a tí si veľmi často vyberajú buď montessori alebo waldorfskú pedagogiku. Myslím, že ministerstvo tento typ skôl nepovažuje vôbec za problém, waldorfská pedagogika je v Česku integrovaný systém, fakticky žiadne obavy sa nepotvrdili, takže nie je príliš dôvod sa tým nejako špeciálne zaoberať. České školstvo má mnoho problémov, ale toto medzi ne nepatrí. Ale je potrebné si uvedomiť, že waldorfské školstvo vždy bude úplne okrajový prúd vo vzdelávaní. Už len kvôli náročnosti na pedagógov. Keby ste učiteľovi na bežnej škole povedali, že bude mať pedagogickú radu každý týždeň, rovno utečie. Na waldorfskej škole je to pritom bežné.

Ako prebieha príprava učiteľa na waldorfskú školu

Ak by sa chcel absolvent s pedagogickým vzdelaním vo waldorfskej škole zamestnať, musí mať za sebou trojročný waldorfský kurz v Prahe. Učitelia sa v prvom roku učia základy antropozofie, snažia sa poznať seba samých, učia sa o vedomí človeka a individualite človeka. Vo vyšších ročníkoch prechádzajú na predmety ako pedagogika, didaktika či vnímanie dieťaťa. Kým neukončia trojročný kurz, môžu učitelia vo Waldorfe učiť len v družinách. Aj po kurze navštevujú (najčastejšie cez víkendy) semináre waldorfskej pedagogiky, kde si obnovujú a obohacujú svoje znalosti.

  • Tlačiť
  • 4

Tagy školstvo

Súvisiace články

Waldorfská škola: Skutočne ide o experiment na vašich deťoch?

Waldorfská škola: Skutočne ide o experiment na vašich deťoch?

1. časť: Waldorfská škola ponúka alternatívu ku klasickému vyučovaniu postavenému najmä na memorovaní. TREND.sk navštívil školu, ktorá sa kvôli myšlienkam zakladateľa Rudolfa Steinera často spája so sektárstvom 1

Hypotéky sú lacné, úroky padajú. Rekordéri sú v Dánsku

Investícia do realít nie je bez rizika

Z rodného zámku Winstona Churchilla ukradli záchod z pravého zlata

Ako ničí Airbnb európske metropoly a kto stojí za vaším novým iPhonom