Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Záhada zoznamu podpory broadbandu

21.12.2009, 10:00 | Jozef Andacký | © 2009 News and Media Holding

Kto má šancu získať eurofondy na širokopásmový internet, nie je jasné

  • Tlačiť
  • 0

Tagy

internet

Štart eurofondového širokopásmového internetu, broadbandu, v odľahlých regiónoch sa posúva. Ešte v polovici októbra bola výzva na predkladanie projektov obcí, ktoré chcú budovať internetové siete pre domácnosti, naplánovaná na koniec novembra. Aktuálne Úrad vlády SR, garant využitia 113 miliónov broadbandových eur, počíta s januárom budúceho roka. Podľa riaditeľa oddelenia regionálnych expozitúr Marka Čaneckého stále „prebieha príprava“. A riešiť toho treba naozaj ešte dosť.

Jeden čihi, druhý hota

Vládnemu projektu momentálne chýba najmä spôsob, ako identifikovať potenciálnych žiadateľov o eurofondy: biele a sivé obce, v ktorých obyvatelia nemajú žiadny alebo iba obmedzený prístup k broadbandovým službám. Vládny úrad dosiaľ zverejnil iba mapu, znázorňujúcu stav k marcu 2009. Mapa, ktorá je súčasťou štúdie realizovateľnosti za 1,3 milióna eur (bez DPH), v súčasnosti už nie je aktuálna. Ak vôbec niekedy bola: ako biele miesta na nej boli zakreslené i obce, ktoré sa internetizovali počas predchádzajúcej eurofondovej sezóny (2004 – 2006). Potvrdzuje to biely zoznam konkrétnych dedín, opisujúci „stav 01/2009“, ktorý TREND získal neoficiálne od zdroja blízkeho manažmentu vládneho projektu.

Ľudia z úradu vlády o tomto zozname, na ktorom je takmer 1 600 obcí bez broadbandu, hovoria ako o „indikatívnom“ a „dynamicky sa meniacom“, čo mal byť dôvod jeho nezverejnenia. Šéf sekcie riadenia zahraničnej finančnej pomoci Ivan Ištvánffy tvrdí, že príprava výslednej metodiky momentálne finišuje. Hovorí, že to, či obec je skutočne oprávneným žiadateľom, verifikuje Telekomunikačný úrad (TÚ) SR. Starostovia sa naň podľa neho budú môcť po zverejnení výzvy obrátiť, aby získali istotu, že projekt, ktorým požiadajú o grant, nevypracujú – a nezaplatia – úplne zbytočne.

mapa

No také jednoduché to evidentne nebude. Ukazuje sa, že sekčný šéf vládneho úradu trochu predbieha udalosti. Keď sa TREND telekomunikačného regulátora pýtal, kedy systém verifikácie spustí a z akých dát bude pri posudzovaní obcí vychádzať, hovorca Roman Vavro sprostredkoval prekvapenú reakciu vedenia úradu: „Podľa našich informácií by takto spolupráca TÚ SR s úradom vlády prebiehať nemala.“ O forme kooperácie uviedol, že sa uzavrie dohoda, „kde bude definované, čo bude TÚ SR pre ÚV SR kontrolovať“.

Dvadsať percent

Nesúlad vo vyjadreniach dvoch štátnych úradníkov je len vrchol ľadovca. Ukazuje sa, že autori štúdie uskutočniteľnosti, konzultanti firiem KPMG a Octigon, k procesu identifikácie oprávnených eurofondových žiadateľov, kľúčovému bodu celého projektu, pristúpili dosť vágne, možno až naivne. A nie iba preto, že operovali aj s návrhom, aby na identifikáciu stačilo čestné vyhlásenie starostu, že sa v jeho obci broadband nevyskytuje.

Objektívne posúdenie môže byť komplikované aj pre TÚ SR. Provideri po celom Slovensku síce raz za kvartál vypĺňajú detailné dotazníky o poskytovaných službách a klientoch, ale z poskytnutých údajov sa nedá extrahovať pokrytie broadbandom na úrovni obce. Dotazník síce možno rozšíriť o ďalší riadok – respektíve riadky –, ale tým sa problém veľmi nerieši.

Čo ak internetový provider deklaruje menšie ako pätinové pokrytie domácností, čo je maximum pre zaradenie dediny do sivého zoznamu? Pri veľkom počte žiadateľov sa ťažko predstavuje, ako do dediny nabehnú ľudia z Telekomunikačného úradu a pri každom dome merajú napríklad intenzitu bezdrôtového signálu.

Existuje tiež riziko, že sa za biele miesto označí obec, ktorá ním o pár mesiacov či týždňov už nemusí byť. Napríklad pre plán Slovak Telekomu nasadiť broadbandovú DSL technológiu v 400 malých odľahlých obciach. Čo je projekt, ktorý telekom, aspoň doteraz, realizoval bez ohľadu na vládne internetizačné ambície.

Otázka z opačného konca je, ako sa do bieleho alebo sivého zoznamu môžu dostať dediny, ktoré síce broadband majú, no technické kapacity providerov sú vyčerpané. Napríklad ak sú DSL ústredne Slovak Telekomu plné, takže bez ich rozšírenia nie je možné pripájať ďalších záujemcov o internet.

Mínusy pre optiku

Ale späť k nedokonalej realite. Fakt, že úrad vlády „indikatívny“ biely zoznam nepublikoval, vzbudzuje u ľudí z regiónov nedôveru. Obávajú sa, že starosta obce, ktorý sa o zaradení na zoznam „nejakým spôsobom“ dozvedel, sa môže v predstihu pripravovať. „Tak toto pravda určite nie je,“ reaguje I. Ištvánffy.

No predpokladané deadliny na predkladanie projektov – prvé hodnotiace kolo má prebehnúť po troch mesiacoch od vyhlásenia výzvy – môžu predsa zvýhodňovať: bezdrôtovú technológiu pred optickou. Teoreticky by mali mať rovnaké šance. Rudolf Vadovič z Octigonu hovorí, že kritériá sú nastavené tak, aby hodnotenie bolo vyvážené: „Optika má body za prenosovú rýchlosť a životnosť, bezdrôt za výšku nákladov.“

Problém je, že vybavenie úradných povolení pre optiku trvá podstatne dlhšie ako pre bezdrôt. Aby investor mohol začať stavať optickú sieť, potrebuje územné povolenie. A to, ako rýchlo ho stavebný úrad – čiže, skrátene, obec sama sebe – vydá, môže starosta ovplyvniť len do určitej miery. Pretože potrebuje záväzné stanoviská viacerých nezávislých inštitúcií: od energetikov a plynárov cez cestárov a pamiatkarov až po úrady životného prostredia. Skúsenosti z praxe hovoria o šiestich až deviatich mesiacoch, potrebných na vybehanie administratívnych formalít.

Riziko, že optické projekty prvé hodnotiace kolo vôbec nestihnú, možno eliminovať dvoma spôsobmi. Po prvé, starostovia môžu papiere zháňať už teraz. Samozrejme, bez toho, aby – oficiálne – vedeli o tom, či sú na bielom alebo sivom zozname. Druhou cestou je nepožadovať pri hodnotení projektu právoplatné územné rozhodnutie. O tomto modeli hovorí aj I. Ištvánffy. No štúdia uskutočniteľnosti s takouto skratkou neráta.

Len pre licencovaných

Štúdia uskutočniteľnosti neráta ani s tým, že slovenský vidiek sa bude internetizovať pomocou ľubovoľnej bezdrôtovej technológie. Dotácie nemajú ísť do sietí na báze WiFi, ktoré provideri vo veľkom používajú (aj) v odľahlejších regiónoch. „WiFi nie je broadband,“ opakuje Ján Šebo zo spoločnosti TelTemp, ktorý na štúdii taktiež pracoval. WiFi podľa jej autorov neposkytuje garanciu na požadovanú prenosovú rýchlosť, jeden megabit za sekundu v smere k používateľovi. Rovnaký verdikt vyslovili aj pre pripojenie cez treťogeneračnú mobilnú sieť Orangeu a T-Mobilu. Garančnú podmienku podľa nich spĺňajú len licencované technológie pre pevné bezdrôtové siete (FWA).

V praxi to znamená výhodu a možnú biznis príležitosť pre držiteľov bezdrôtových licencií TÚ SR. Povolenie na prevádzku siete po celom Slovensku v pásme 3,5 GHz majú len tri firmy – Swan, GTS Slovakia a Wimax Telecom, v pásme MVDS dokonca iba jedna, Satro. Okrem nich sú v hre ešte dve desiatky providerov s regionálne obmedzenými licenciami pre siete v pásme 10 GHz: najviac lokalít má Slovanet (52 okresov) a ICS Systems (19 okresov). Obmedzený okruh technologických dodávateľov už teraz broadbandovému projektu vyrába v internetovom sektore zlý imidž.

A porcia konšpirácií sa – ako obvykle – ujde aj Slovak Telekomu. Názor, že istá časť eurofondov skončí na účtoch dominantného fixného operátora, vychádza nielen z historických predsudkov, ale aj z broadbandovej štúdie uskutočniteľnosti. Tá okrem optiky a licencovaného bezdrôtu navrhuje dotovať aj úpravu existujúcej metalickej infraštruktúry, čiže pevných liniek telekomu. Aj keď to odporúča „len v najkrajnejšom prípade, keď iný typ siete nie je technicky alebo ekonomicky realizovateľný“.

Táto úprava môže mať formu dovybavenia siete technológiou DSL, čo je, zhodou okolností, náplň modernizačného projektu ST, v súčasnosti nastavenom na 400 obcí. Teoreticky ho telekom môže pozastaviť alebo modifikovať tak, aby neinvestoval tam, kde sa bude internetizovať z eurofondov. No lákavú hypotézu komplikuje otázka, ako by si poradil s podmienkou, že vybudovaná sieť prípojok musí byť vo vlastníctve obce. A že ju treba otvoriť aj pre jeho konkurentov.

Foto na titulke - Milan David

  • Tlačiť
  • 0

Tagy internet

Diskusia (0 reakcií)