Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Zakladateľ eura má veľké obavy o budúcnosť eurozóny

07.11.2016 | ČTK

Diskusia (4 reakcie) Pravidlá diskusie

08.11.2016 | LPB

Je zaujímavé, že rozumné hlasy počuť hlavne z Nemecka a pritom Euro vyhovuje práve im.

08.11.2016 | Moral Revival

Treba sa pozrieť trochu do histórie, prečo sa Nemci nechceli vzdať marky a čo už v tom čase tvrdili nemeckí ekonómovia, čo sa týka eura a EÚ. Nakoniec to Kohl dodrbal, Kohla dodrbala Merkelova a Merkelova ..... veď uvidíme.

08.11.2016 | Roman Kanala

To bolo tak, že Mitterrand vydieral Kohla, že ak chce zjednotenie Nemecka, musí prijať politickú menu. Nemcom v otázke zjednocovania krvácalo srdce tak, že by boli prijali akékoľvek podmienky, len aby mali východných bratov zas doma. Tak povedali, že dobre euro áno, ale mena nesmie byť pobehlicou v rukách politikov ako Banque de France. Centrálna eurobanka mala byť budovaná podľa vzoru Bundesbank, teda úplná nezávislosť na politikoch.

Tak to je vo Švajčiarsku. Keď sa federálneho radcu zodpovedného za financie pýtali, čo bude ďalej robiť BNS, Banque Nationale Suisse, Schweizerische Bundesbank, tak povedal, že nevie a nechce vedieť.

Problémom eura bolo od začiatku to, že do jednej misy zmiešali krajiny, kde je centrálna banka nezávislá na politike a tým pádom mena tiež, lebo centrálna banka plní vlastné úlohy a nie je úkolovaná politikmi, a krajiny prezývanie "prasačie krajiny" podľa skratky PIGS, Portugal, Italy, Greece, Spain, kde je mena prostriedkom socialistického rozdeľovania väčších súm, ako vedia zarobiť či vybrať na daniach. Tak sa volilo tlačenie nových bankoviek a tým pádom inflácia.

Kedysi v časoch zlatého franku boli na parite švajčiarsky, francúzsky, belgický frank, rakúske a ruské peniaze, španielska peseta a talianska líra. To existovalo do 1. svetovej vojny 1914. Potom meny divergovali a do eura šli DM 1:2, FF 1:6, belgický frank BEF 1:40, peseta 1:160, LIT 1:2000.

Problém je, že kurz je fixný a prasačie krajiny už nemôžu robiť to, čo kedysi, aby si udržali konkurencieschopnosť: devalvovať podľa okamžitej politickej potreby. Poupratovať si verejné financie nedokázali, namiesto toho nabrali plno lacných úverov ako Fico. A to sa dlhodobo nedá. Nemecko má prebytkový rozpočet, prasačie krajiny deficitný. To je zlá dynamika, lebo zväčšuje nerovnováhu v dopyte a spotrebe na jednej strane a v produktivite na strane druhej. Ak prasačie krajiny nič neurobia s rastúcim deficitom, skrachujú ako Grécko. Už ani také Taliansko by sa nedalo zachrániť, je priveľké.

08.11.2016 | Roman Kanala

Zlatý frank - latinská monetárna únia bola zavedená Napoleónom I. v 1803 a trvala do 1927, keď niektoré krajiny začali raziť mince s rovnakou nominálnou hodnotou, ale z menej kovu. Taliansko, Grécko. Ako dnes. Na internete som našiel toto:
https://en.wikipedi...