Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Zakladateľ Smeru: Na sociálny štát nemáme

27.04.2010 | Pavel Sibyla | © 2010 News and Media Holding

Firma Bohumila Hanzela prežila krízu v čiernych číslach. No nie vďaka vláde, hovorí jej majiteľ

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 10

Podpísal Chartu 77 a komunistický režim mu dal zakrátko jasne najavo, že by bolo lepšie, keby opustil republiku. S manželkou a deťmi odišiel do Švédska, odkiaľ sa krátko po nežnej revolúcii vrátil a založil firmu Q-EX. O deväť rokov neskôr spoluzakladal dnes najsilnejšiu slovenskú politickú stranu Smer, ktorej čelní predstavitelia radi hovoria o budovaní sociálneho štátu. Firma Bohumila Hanzela a jej dcérske spoločnosti za dvadsať rokov k tomuto cieľu prispeli 13,3 miliónmi eur zaplatených na daniach, no predseda predstavenstva Q-EX tvrdí, že Slovensko si sociálny štát nemôže dovoliť. A stranu Smer, na založenie ktorej podľa vlastných slov minul milióny korún, voliť nebude.

Kríza tvrdo zasiahla reklamný biznis aj bankový sektor. Ako sa podpísala na vašej firme, ktorá okrem iného predáva prezentačné a bezpečnostné systémy peňažným ústavom?

Naplno. Obrat nám klesol približne o 60 percent. Keď som bol vo Švédsku, tam som už podobnú krízu zažil. V roku 1987, keď padla newyorská burza a kríza sa preliala aj do západnej Európy. Švédska ekonomika klesla asi o tridsať percent, ľudia chodili ako zmoknuté sliepky. Trvalo to štyri roky.

Preto keď som v októbri 2008 zachytil prvé signály, že sa blíži niečo podobné, uvedomil som si, že sa musím pripraviť na štyri roky a musím urobiť opatrenia, aby ma to nepoložilo.

Aké opatrenia?

V prvom rade som zrušil aktivity, ktoré priamo nesúviseli s činnosťou firmy. V minulom roku sme tiež predali niektoré naše zahraničné spoločnosti. Nakumulovali sme peniaze, aby sme mohli inovovať biznis. Konkrétne v oblasti digitálnej reklamy. Taktiež som vymenil sám seba, našiel som si nástupcu. Generálnou riaditeľkou je dnes Edita Angyalová, ktorá robila finančnú riaditeľku vo firme Asseco. A som s ňou spokojný, minulý rok sa nám podarilo ostať v čiernych číslach.

hanzel2_strauch

Zdroj: strauch

Ako ste spokojný s protikrízovými opatreniami vlády?

Myslím si, že vláda v tomto prípade urobila hrozne málo. Opatrenia, ktoré prezentujú, to je v podstate nič. Či padáme pomalšie alebo rýchlejšie záleží od veľkých zahraničných ekonomík. Prvé, čo mala urobiť, ako dobrý hospodár, prispôsobiť výdavky príjmom. Neviem si predstaviť rodinu, ktorá by sa správala ako vláda. Môžem napríklad predať televízor, aby som si zvýšil príjmy. Ale nemôžem ďalej chodiť do kina a hrávať loto. Žiť ako pred krízou.  

Vaša firma bola zaregistrovaná v máji 1990 v poradí ako ôsma akciová spoločnosť na Slovensku. Ako sa za dvadsať rokov zmenilo podnikateľské prostredie na Slovensku?

No, keď sme sem prišli, tak sa dá povedať, že tu nefungovalo vôbec nič. Respektíve fungovalo všetko po starom. Na založenie akciovky sme čakali takmer pol roka. Museli sme k tomu mať súhlas všetkých možných ministerstiev. Všetko bolo na začiatku vo veľkom pohybe, privatizácia a tak ďalej. Sám som to nestíhal sledovať, sústredil som sa na dve tri veci, ktoré som chcel urobiť. A hneď prvé kroky boli chybné, nepochopil som úplne situáciu.

V čom?

Myslel som si, že budem na Slovensko dovážať prácu zo Švédska. A tiež, že budem lacné slovenské výrobky vyvážať do Švédska.  To sa ukázalo ako absolútne neschodné. Nikto nechcel naše dvojkorunové cukríky, lebo neboli dobre zabalené. Nikto nechcel korunové pivo, bolo podozrivé, že nie je v poriadku. A nikto nám sem tiež nechcel dať robotu. Tak sme sem vozili autobusy Švédov, aby sme preklenuli prvotné obavy.

Podarilo sa?

Podarilo, v prípade bánk. Nikdy by som si nemyslel, že niekto bude kupovať drahý tovar zo Švédska. Myslel som si, že to bude naopak, moja filozofia bola obrátená naruby. Dokonca sme neskôr ešte objednávali nejakú výrobu vo Švédsku.

Ako sa zmenilo podnikateľské prostredie za ostatné štyri roky, keď v krajine vládla strana, ktorú ste zakladali?

Veľmi. Ľudia to ani nevnímajú, ale podnikateľom pribudli rôzne výdavky, ktoré predtým nemali. Teraz, keď sme boli nútení prepustiť časť zamestnancov, aby sme sa prispôsobili objemu objednávok, tak nás odstupné stálo cez dva milióny korún (66,4 tisíc eur, pozn. redaktora).

Pri koľkých zamestnancoch?

Tridsiatich. Inak, ja zaujímavé, že po každých voľbách sa nám vždy zhoršili čísla. Obchodujeme s bankami a po voľbách v nich nastáva akási nestabilita. Trvalo to vždy pol až trištvrte roka, pokým sa situácia stabilizovala.

Takže dnes už viete, čo bude po júni nasledovať.

Áno, ale pamätám si aj na rok 2000, keď nám jedna banka bez udania dôvodu vypovedala kontokorentný úver. Firma na tom skoro zahučala. Keby som nebol vybavil úver v inej banke za nehorázny úrok - 25 percent, tak ešte mesiac a neboli by sme to vydržali. Dnes som však presvedčený, že keď sa už firme nebudem vôbec venovať, bez problémov bude fungovať ďalej.   

V čase, keď Smer vznikal, hovorili ste, že to má byť stredová strana. Často sa používal pojem „tretia cesta“. Čo to malo v praxi znamenať?

Podľa Roberta (Fica, pozn. redaktora) sa dalo usudzovať, že strana pôjde trochu doľava. Čo mne v podstate vyhovovalo, keďže som bol navyknutý na švédsky model. Keď som do toho išiel, tak aj s tým dostať niečo zo Švédska sem, na Slovensko. Chcel som dokázať, že taká strana môže byť úspešná. Bol som dvojkou strany a mnohé z mojich predstáv sa realizovali. Dokonca ešte aj v súčasnej kampani vidím niektoré moje nápady. Fotografie Fica s niekým vzadu, to som ja vymyslel v Trenčíne. Odfotili sme ho raz, potom chodili ostatní a dalo sa to dokopy.

Nič zložité. Aká myšlienka je za tým?

Podľa prieskumov mal Fico vždy vyššie preferencie, ako strana. On sám tvrdí, to sú jeho slová, že jemu je strana na obtiaž. To môžem doložiť. Jemu trochu vadilo, že ho strana ťahá dole. Takže sme vychádzali z toho, že potrebujeme jeho vyzdvihnúť, aby bol nositeľom preferencií. Aby sa pri ňom zviezli jednotliví ľudia. Stiahli sme všetkých kandidátov na poslancov, odfotili sme jeho a mňa, a potom miesto mňa tam išli všetci kandidáti. Dalo sa to na bilbordy, na kalendáre.

Vráťme sa k filozofii strany.

Áno. Mala byť stredo-ľavicová. Ja si myslím, že teraz ja ľavicová, až ultra-ľavicová. Kedy sa tak stalo, nechcem analyzovať. Mal som výhrady ešte v čase, keď som bol poslancom. Ešte pred reformami (druhej vlády Mikuláša Dzurindu, pozn. redaktora). Prestal som chodiť na predsedníctvo. Ostal som členom, ale prestal som sa zúčastňovať zasadnutí poslaneckého klubu. Mal som iné názory. Keď sa hlasovalo o odvolaní Dzurindu, povedal som, že nemôžem. Dôvodom odvolania malo byť, že Slovensko ide dole vodou. Tvrdil som, že nejde, práve naopak. Všetci mi vysvetľovali, že je to politická otázka a ja som to ako politickú otázku nechcel brať. Čiže nie som ten, čo by sa hodil do politiky. Mám svoj názor a v určitých veciach sa nechcem deformovať. No, to že sa Smer posunul výrazne doľava, to nie je nič strašné. Základné reformy ostali zachované.

hanzel4_strauch

Zdroj: strauch

Stabilne vysoké preferencie Smeru sú výsledkom výrazného posunu doľava alebo popularitou R. Fica?

Je to jeho charizmou. On je neuveriteľne nadaný a šikovný marketér. K tomu marketingu treba prirátať tisíc korún pre dôchodcov. A futbalové ihriská v každom okrese, kam príde päťsto ľudí. On hrá, aj keď prší. A keď je zima, hrá v trenkách.

A nie je to tak, že má najmä šikovných poradcov?

On bol veľmi učenlivý, keď sme začínali. Ozaj bol vzorný žiak. Vždy počúval a až keď sme dohovorili, niečo povedal. Nepoznám druhého, kto by bol tak ochotný počúvať. Učil sa a prerástol svojho učiteľa.

Ktorého?

No toho, ktorý dokáže urobiť z vody kokakolu. Fedora Flašíka. Ale aby to nevyznelo, že sme s Fedorom nepriatelia. Práve naopak. Politický marketing ovláda vynikajúco. Nemám na neho ťažké srdce, ďalej sa stretávame. Fedor má najväčšiu zásluhu na tom, že Fico je premiérom.

Čo zásluhy sponzorov Smeru? Aký vplyv majú na R. Fica?

Neviem. Títo ľudia neboli v našej blízkosti, keď sme v strane robili. Naozaj neviem.

Ste ešte stále členom strany?

Neviem. Nikdy ma nevolajú na nič a nikdy mi neposlali, že som bol vylúčený. Ešte keď som sedel v parlamente, tak ma prestali volať na snemy strany. Hoci som bol zakladajúci člen.

Členské príspevky platíte? 

Neplatím. Dal som do strany toľko miliónov, že platiť nejakých dvesto korún by bolo pre mňa dehonestujúce. 

Budete Smer voliť v parlamentných voľbách?

Nie. Už to nie je tá strana, ktorú som zakladal.

Koho budete voliť, ak to nie je tajomstvo?

Stranu, ktorá sa bude správať pragmaticky k tomuto štátu.

O tom, čo bude po voľbách, strany nehovoria a volič môže len tušiť.

Dobre. Tak toho, kto sa bude snažiť postaviť tento štát ekonomicky na nohy a už ho raz aj postavil.

Spomínali ste švédsky model spravovania krajiny. Slovenská akadémia vied pred mesiacom predstavila Stratégiu rozvoja slovenskej spoločnosti, kde taktiež dáva Slovensku za vzor škandinávske krajiny. Čítali ste ju?

Ale, však to má päťsto či tisíc strán.

Päťstodvadsaťdva.

A pritom, všetko, čo treba urobiť, sa dá napísať na jednu stranu.

Tak aká je vaša predstava? Čo zo severských krajín je prenositeľné na Slovensko? Miera prerozdeľovania verejných zdrojov aj daňové zaťaženie sú na Slovensku nízke a sociálny štát treba z niečoho živiť.

Preto sociálny štát dnes nie je možné na Slovensku realizovať, nie sú na to peniaze. Ani spoločnosť nie je tak nastavená, aby to mohlo fungovať. Napríklad vzťah medzi odborovými organizáciami a štátom. Vo Švédsku sa časť odvodov platí rovno odborom a odbory platia náhradu za nezamestnanosť. Preto sú tam odbory strašné silné a každý im nadbieha. A pre štát sú skutočne partnerom, ktorý má čo povedať. Tu odbory nemajú skoro žiadnu silu postaviť sa štátu. Vo Švédsku disponujú obrovskými zdrojmi, podobne ako štát a navzájom preberajú zodpovednosť. To tu neexistuje. Kto by zaplatil jeden dvojtýždňový štrajk? Vo Švédsku zvládnu bez problémov aj dvojmesačný.

Myslíte si, že Slováci chcú sociálny štát? Vedia si pod tým niečo predstaviť? Podpora ľavice na Slovensku totiž nikdy nebola vysoká.

Podľa mňa sa tým normálny človek ani nezaoberá, nevie ten pojem nijak uchopiť. Ja však nie som politológ, aby som to dokázal zhodnotiť. Viem len, že na škandinávsky „welfare state“ jednoducho nemáme základňu. Nemôžeme si dovoliť Mercedes, keď nemáme na Favoritku. Ten Mercedes majú oni v sociálnej oblasti. No napriek tomu v osemdesiatych rokoch minulého storočia urobila práve ľavicová vláda niektoré pravicové opatrenia v zdravotníctve, ako poplatky za lekára a podobne. Alebo dva karenčné dni. Predtým Švéd zavolal telefónom, že nepríde do roboty, že je chorý a týždeň ostal doma. Potom minister sociálno-demokratickej vlády zaviedol, že za prvé dva dni nedostanú nič. To je desať percent zo mzdy, nie málo. Štát tým výrazne usporil a ľudia začali robiť.

Ak Slovensko nemá dosť zdrojov na financovanie sociálneho štátu, čo iné by sme sa mohli od Švédov naučiť.

Napríklad investovať viac peňazí do školstva, do vedy. Tiež sa tam časť predmetov na vysokých školách vyučuje v angličtine. Bez ohľadu na to, že je to švédska škola. Myslím, že je to dobrý prístup.

Vo Švédsku má množstvo ľudí pred svojim rodinným domom stožiar so štátnou vlajkou.

Aj ja.

Dnes sa bude v parlamente opätovne hlasovať o zákone na podporu vlastenectva z dielne SNS. Museli aj vo Švédsku prijať zákon, aby občania uctievali štátne symboly?

Nie. To je národná hrdosť. Ale majú zákon o používaní štátnych symbolov. Hovorí, kedy sa má vlajka vyvesiť. Býva to aj v kalendári zaznačené, kedy je vlajkový deň, o ktorej hodine sa má vyvesiť, kedy stiahnuť. Ale vlajku môžete vyvesiť aj keď máte narodeniny, alebo keď sa cítite dobre.

Ako sa k národnej hrdosti v tejto podobe prepracovať?

Nie som natoľko znalý švédskej histórie, aby som vedel odpovedať. Ale myslím si, že to, čo sa deje na Slovensku, nie je správny spôsob. Ja nemám nič proti tomu, keď si niekto dá ruku na srdce pri spievaní hymny. No nemôžem niekomu povedať, že teraz budeš spievať hymnu. Ja som tiež kedysi spieval pieseň práce. Nespomínam na to zle, ale nemá sa to prikazovať. Ľudia sa majú k vlastenectvu vychovávať, nie nútiť.

Ako? Cez históriu alebo príkladom? Môžu viesť k vlastenectvu politici, ktorí klamú národ či zadlžujú krajinu?

Kauzy sa nevyhýbajú ani švédskej politike. Síce tam, keď si ministerka kúpila na služobnú kartu šál, tak musela odstúpiť. Tu môže ktokoľvek čokoľvek a nakoniec to ľudia chápu, akože je chlap. To je hrozné, vôbec to nedokážem pochopiť. Ľudia vôbec nechápu, že keď politik niečo ukradne, tak to vlastne ukradol im.

Je možné, že sa ešte niekedy vrátite do politiky?

Nie. Bolo to poučenie, bral som to skôr marketingovo. Podarilo sa nám, že Fico sa dostal z nuly na 14 percent. A potom na premiéra, čo už však nebola moja zásluha. Ocitol som sa v parlamente, hoci som tam nechcel ísť. Ale môj priateľ Tibor Mikuš ma prehovoril. To bola chyba, neuvedomil som si, o čom to je. Ja som povahou rebel, nikdy som nehľadal ochranu v nejakom tíme ľudí. Viem sa rozhodnúť sám, mám svoj názor.

Čomu sa budete venovať, keď prestanete venovať čas podnikaniu?  

Som zberateľom umenia, takže sa chystám zrevidovať svoju zbierku. Urobiť katalóg a za rok, za dva možno pripraviť nejakú výstavu. Zbieram tiež staré rádiá, venujem sa aj domu, ktorý som si sám navrhol. Ale priznám sa, že čím ďalej je mi príjemnejšie, keď ostanem doma a hrabem sa v knihách, prekladám, upratujem. S priateľmi tiež raz, dvakrát do týždňa robíme na záhrade amfiteáter. Premietame si staré filmy. Najprv urobím žurnál, ktorý stiahnem z Českej televízie a za tým púšťam reklamu. Vždy rovnakú, ako Fico s Beňovou vyperú tie dve tričká so škvrnami. Možno ste ju videli. Ľudia sa na to vždy tešia, ja sa tiež teším. Je to milá aktivita. Nie som už odkázaný na to, aby som zarábal peniaze.

Foto - Maňo Štrauch

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 10