Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Základný príjem v praxi: Sto rodín dostane tisíce každý mesiac len tak

07.06.2016, 05:00 | Peter Brejčák | © 2016 News and Media Holding

„Myslíme si, že každý by mal mať dostatok peňazí, aby si zabezpečil základné potreby – bez ohľadu na čo, hlavne keď máme dostatok prostriedkov na to, aby to bolo možné. Zatiaľ nevieme, ako by to malo vyzerať alebo ako to zaplatiť, avšak základný príjem vyzerá ako sľubná cesta, ako to urobiť.“

  • Tlačiť
  • 11

Y Combinator, jeden zo svetovo najväčších a najznámejších start-upových akcelerátorov, sa púšťa do zaujímavého experimentu. Firma sídliaca v Silicon Valley bude približne stovke rodín žijúcich v americkom Oaklande každý mesiac, po dobu šiestich mesiacov až jedného roka, vyplácať tisíc až dvetisíc dolárov na osobu. A to bez ohľadu na to, čo s týmito peniazmi urobia alebo či si ich „zaslúžia.“

Cieľom akcelerátora je vyskúšať, ako by fungovala teória nepodmieneného základného príjmu v praxi. Myšlienka, aby každý občan od štátu dostával dostatok peňazí na dôstojný život – či už pracuje alebo nie, v posledných rokoch získava na popularite čoraz viac.

„Aby bolo jasné: Nad základným príjmom rozmýšľame ako nad poskytnutím priestoru a veríme, že ľudia by mali byť schopní pracovať a zarábať, koľko len chcú. Dúfame, že minimálna úroveň ekonomického zabezpečenia poskytne ľuďom slobodu, aby sa usilovali o ďalšie vzdelanie alebo odbornú prípravu, nájdenie alebo vytvorenie lepšej práce a plánovanie do budúcnosti,“ vysvetľuje ďalej Y Combinator.

Neprehliadnite

Švajčiari povedali nie

Start-upový akcelerátor vo svojej snahe nie je jediný. So skúšaním teórie v praxi experimentuje napríklad holandský Ultrecht, o plošnom zavedení sa diskutuje aj vo Fínsku zmietanom dlhoročnou ekonomickou stagnáciou.

O plošnom zavedení dávok hlasovali Švajčiari v nedeľňajšom referende. Možnosť, že by sa ich krajina stala prvou na svete, ktorá zavedie garantovaný štátny príjem pre všetkých však zamietli. Príjem mal podľa návrhu činiť 2 500 frankov, teda približne 2 250 eur.

Podľa denníka Wall Street Journal bola pravdepodobnosť schválenia návrhu v referende veľmi nízka. Iniciatívu za základný príjem, ktorá referendum iniciovala, kritizovala vláda, firmy aj mnohé odborové organizácie.

Najväčšou otázkou totiž ostávali finančné obmedzenia. Švajčiarsko je síce jednou z najbohatších krajín sveta s relatívne nízkou príjmovou nerovnosťou, avšak základný príjem pre každého by vládnu kasu ročne vyšiel na dvesto miliárd frankov (určitá časť prostriedkov by sa naopak uvoľnila vďaka zjednodušeniu sociálneho systému v iných oblastiach).

„Nie je to financovateľné. Dane by to zvýšilo o významnú čiastku. Pre Švajčiarsko by to bola katastrofa,“ citoval denník Rudolfa Minscha, hlavného ekonóma v Economiesuisse reprezentujúcej viac ako 100-tisíc firiem. Podľa jeho odhadu by sa hrubý domáci produkt krajiny kvôli opatreniu znížil až o 17 percent.

Pokrok k odstráneniu chudoby?

Finančná stránka však akcelerátor neodradzuje. „O 50 rokov sa podľa mňa bude zdať smiešne, že sme využívali strach z neschopnosti najesť sa ako cestu motivácie ľudí. Zároveň si myslím, že je nemožné mať naozaj rovnaké príležitosti bez určitej verzie základného príjmu. A myslím si, že v kombinácii s inováciou znižujúcou náklady na skvelý život, môžeme nakoniec dosiahnuť reálny pokrok v odstránení chudoby,“ vysvetľuje motiváciu k spusteniu programu Sam Altman, prezident Y Combinatoru.

Zástancovia základného príjmu často argumentujú postupným úbytkom pracovných príležitostí, ktorý bude mať na svedomí nástup novej generácie technológií poháňaných umelou inteligenciou. V horizonte desiatok rokov zaniknú desiatky miliónov pracovných pozícií, čo ohrozí hlavne nízko a stredne zarábajúcu vrstvu obyvateľstva.

„Ak technológie eliminujú pracovné pozície alebo budú pracovné pozície čoraz menej zabezpečené, narastajúci počet ľudí bude neschopných vystačiť si so svojimi príjmami zo zamestnania. Základný príjem je jednou z možností ako zabezpečiť, aby ľudia boli schopní naplniť ich základné potreby. Nie sme si istí, ako to bude fungovať alebo či je to najlepšie riešenie, práve preto sme sa rozhodli uskutočniť tento výskum,“ cituje portál Quartz Elizabeth Rhodes, riaditeľku neziskovej odnože akcelerátora YC Research.

Na Slovensku by stačilo 370 eur

Debata o zavedení základného príjmu prebieha aj v našich končinách. Jedným z jeho najväčších zástancov v regióne je český filozof Marek Hrubec, ktorý pred tromi rokmi viedol českú časť celoeurópskej diskusie o nepodmienečnom základnom príjme (NZP).

„Domnievam sa, že v Česku a na Slovensku by sa mohol zaviesť v rovnakej výške, v akej sme ho presadzovali už v celoeurópskej kampani Iniciatíva európskych občanov za NZP v roku 2013. Podľa štandardov EÚ ide o výšku, ktorá umožní dostať sa nad hranicu chudoby, konkrétne je to 60 percent národného mediánu ekvivalentného čistého príjmu. V Česku alebo na Slovensku môžeme pre jednoduchosť uvažovať o 10-tisíc českých korunách mesačne (približne 370 eur),“ uviedol M. Hrubec minulý rok v rozhovore pre TREND.

Ten ako príklad zdrojov financovania programu uviedol zabránenie daňovým únikom do daňových rajov. Zároveň ale dodáva, že existuje mnoho možností, v akej výške a akým spôsobom možno NZP financovať.

„V tejto fáze diskusie o NZP netreba žiaden návrh fetišizovať. Najprv by mali mať ľudia možnosť dôkladne spoznať význam a výhody takéhoto príjmu, možnosti financovania, viesť debaty a až potom by sa mohlo v nadväznosti na výsledky debát prikročiť k stanoveniu presnej výšky a spôsobov financovania, o čom by mohli občania následne hlasovať v referende.“

  • Tlačiť
  • 11

Tagy ekonomika, sociálna politika, Švajčiarsko, základný príjem