Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Nenávisť medzi USA a Iránom pramení v bitke o ropu. Hrozí skutočná vojna

05.01.2020, 10:30 | Ronald Ižip | © 2020 News and Media Holding

Príbeh Iránu je fascinujúci. Kolíska civilizácie, ktorá tisícročia vládla regiónu, je v uplynulých dvoch storočiach pod nadvládou globálnych záujmov. Záujem o Irán nie je kultúrny, ale finančný – všetko sa to začalo ropou a pokračuje dodnes. Svet potrebuje lacnú ropu, ako povedal Donald Trump. Americká snaha o politickú stabilitu v regióne však vyšla naprázdno. Naopak, Američania môžu v Iraku utŕžiť potupu. Kde sa však skončí eskalácia napätia, nevie nikto.

  • Tlačiť
  • 10

Iránska ropa a britský záujem

Anglický podnikateľ William Knox D'Arcy koncom 19. storočia narazil na zmienky o veľkých ropných ložiskách v Iráne. Od vtedajšieho perzského panovníka si kúpil koncesie na ťažbu nerastných surovín. K jej získaniu mu výrazne pomohla Británia, ktorá v Perzii celé 19. storočie bojovala s Ruskom o vplyv. D'Arcy získal 60-ročné právo hľadať, ťažiť a predávať perzskú ropu. Na veľké nálezisko však nemal šťastie a čoskoro sa dostal do finančných problémov. Koncesiu nakoniec predal spoločnosti Anglo Persian Oil Co. (AIOC), ktorá sa neskôr premenovala na British Petroleum.

Neprehliadnite

V záujme udržania si kontroly nad krajinou, v roku 1921 Briti pomohli k prevratu na perzskom tróne. K moci sa dostala nová dynastia a vládcom sa stal Rezá Šáh Pahlaví. Perzia sa premenovala na Irán. V roku 1941 Briti so Sovietmi krajinu obsadili, aby vo vojne proti Hitlerovi zabezpečili zásobovanie Sovietskeho zväzu. Irán bol síce neutrálny, no obavy zo sympatie k nacizmu viedli k odvolaniu šáha. Nahradili ho jeho synom. K moci sa dostal Muhammad Rezá Šáh Pahlaví, ktorý vládol Iránu až do konca monarchie.

Briti v krajine vybudovali najväčšiu rafinériu na svete. Lacnými pohonnými hmotami zásobili celé svoje impérium. Podľa pôvodnej dohody mala spoločnosť Iránu odvádzať 16 percent svojich ziskov, no do jej účtovníctva nemal prístup nikto. Obavy, že AIOC predáva ropné produkty Britom hlboko pod cenou začali v krajine spôsobovať vlnu nevôle. Gradovala v roku 1951, keď sa predsedom vlády stal skúsený a populárny politik Mohammad Mosaddegh. Od začiatku svojej kariéry sa staval proti silnému vplyvu Britov na iránsku politiku.

Muhammad Rezá Šáh PahlavíZdroj: Getty Images

Americké zasahovanie

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS
s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 10

Tagy Donald Trump, Irak, Irán, ropa