Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Bratislavčania sú najbohatší, ale sporiť si najviac nevedia

20.01.2017, 16:15 | Martina Kláseková | © 2017 News and Media Holding

Bratislavské domácnosti sú najbohatšie na Slovensku, no ľudia v tomto regióne si nevedia usporiť toľko ako domácnosti v trenčianskom či prešovskom kraji. Kým polovica domácností v bratislavskom kraji usporí mesačne do 60 eur, mediánová hodnota u Trenčanov je zaokrúhlená na stovku a u Prešovčanov je oproti domácnostiam z okolia hlavného mesta vyššia o dvadsať eur.

  • Tlačiť
  • 4

Tagy

ECB, NBS, sporenie

Tridsať percent domácností na Slovensku si pritom usporiť vôbec nevie, vrchná pätina najsporivejších má 60 percent celkových úspor. Vyplýva to z prieskumu o finančnej situácii a spotrebe domácností, ktorý spracovala Národná banka Slovenska. Je súčasťou porovnávania domácností eurozóny, ktoré začala Európska centrálna banka pripravovať po kríze a najnovšie (druhé) pozorovania zverejnila v závere vlaňajška.

Chudobnejší

Slovenské domácnosti sa podľa prieskumu umiestnili medzi najchudobnejšími v eurozóne a ich čisté bohatstvo medzi dvomi vlnami porovnávania (medzi rokmi 2010 a 2014) kleslo jednou z najvýraznejších mier medzi porovnávanými krajinami. Priemerná nominálna hodnota čistého bohatstva slovenských domácností sa znížila zo 79 900 eur na 66 047 eur. Prepad čistého bohatstva, ktoré bolo po krajinách najviac postihnutých krízou ako Cyprus či Grécko a po Slovinsku najvyššie práve Slovensku, vysvetľujú analytici NBS najmä cenou realít.

Neprehliadnite

Hoci mali Slováci medzi porovnaniami menej finančného majetku aj sa viac zadlžovali, najväčší vplyv na zmenu ich bohatstva mali podľa Anny Strachotovej a Andreja Cupáka ceny realít. Tie sú hlavným druhom majetku, ktorý Slováci majú.

Až 85 percent slovenských domácností uvádza, že vlastní svoje hlavné bývanie, v eurozóne je to zhruba šesť z desiatich. Prvý prieskum v roku 2010 ešte odrážal vyššie ceny bytov či domov a najmä vyššie očakávania ich vlastníkov.

V roku 2014 už ceny bývania šesť rokov klesali, a tak boli i odhady respondentov konzervatívnejšie. Najbližší prieskum, ktorý sa začne tento rok, by už mohol byť opäť trochu lichotivejší, keďže ceny nehnuteľností začali rásť. Celkové bohatstvo však bude ovplyvňovať aj zadlžovanie. A v tom Slováci posledné roky riadne šliapli na plyn.

Keďže väčšinu bohatstva Slovákov tvorí reálny majetok (toho finančného majú málo) a to najmä nehnuteľnosti, v ktorých najčastejšie aj bývajú, rozdiely na realitnom trhu sú hlavným dôvodom , prečo je Bratislava oproti zvyšku Slovenska o toľko bohatšia. Domácnosti, ktoré tu sídlia, majú mediánovú hodnotu čistého bohatstva 81 985 eur.

Znamená to, že polovica z nich má čistý majetok do tejto výšky, tá bohatšia polovica ho má vyšší. Aj priemerné čisté bohatstvo je preto vyššie a tvorí 94 595 eur. Najnižším bohatstvom disponujú domácnosti v banskobystrickom kraji (medián: 40 258 eur). Nehľadiac na región má polovica Slovákov čistý majetok do 50,3 tisícok.

Iná liga

Ak by sa len bratislavské domácnosti – pomerne nekorektne – porovnávali s priemernými údajmi za eurozónu (plus Poľsko a Maďarsko, ktoré sa prieskumu zúčastnili), mohli by mať pocit, že sa od bežných Európanov nakoniec svojím bohatstvom až tak brutálne nelíšia. Kým spodná polovica v celom európskom prieskume vlastní čisté bohatstvo zhruba 104-tisíc eur, Bratislavčania majú svojich necelých 82-tisíc.

Zaujímavosťou napríklad je, že polovica Nemcov má čisté bohatstvo menšie, len necelých 61-tisíc eur. No priemerné hodnoty, ktoré vytlačí majetnejšia druhá polovica ľudí už hovorí o inej úrovni. V priemere má Nemec čisté bohatstvo vyše 214-tisíc eur.

Odstup Slovenska vo všeobecnosti vysvetľuje historický vývoj, keďže ľudia pod Tatrami majú a mali nižšie príjmy, z ktorých by svoj majetok mohli budovať. Dobiehanie západu v budovaní majetku je preto len pomalé. Navyše nie každému to ide rovnako.

Pre lepšiu predstavu: najbohatšia pätina domácností vlastnila vyše polovicu celkového čistého bohatstva spoločnosti. Spodných 40 percent len približne desatinu. Hoci to vypovedá o majetkovej nerovnosti, podľa NBS je to stále rovnomernejšie než v iných krajinách.

  • Tlačiť
  • 4

Tagy ECB, NBS, sporenie