Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Fámy a fakty: Nebankovky už neberú, dávajú

01.08.2014, 10:40 | Ľuboslav Kačalka | © 2014 News and Media Holding

Kým okolo roku 2000 boli nebankové subjekty synonymom alternatívneho zhodnocovania úspor, o ktoré nakoniec aj tak väčšina sporiteľov prišla, dnes už takzvané nebankovky peniaze od klientov neberú, ale požičiavajú im ich. Platí pritom zaujímavý paradox, čím jednoduchšie sa potenciálny dlžník dostane k peniazom, o to je väčšia pravdepodobnosť, že nakoniec aj tak príde o významnú časť svojho majetku.

  • Tlačiť
  • 0

Istá časť nebankových spoločností má svoj obchodný model založený na profitovaní z ťaživej situácie svojich klientov. Aj preto sa boj proti úžere stal agendou viacerých ministerstiev. Je však všetko, čo sa o nebankovkách hovorí, pravda?   

Požičiavať nemôže každý – čiastočná fáma

Hoci dnes existuje register poskytovateľov úverov, ktorý vedie NBS, nebankové zrno od pliev neoddeľuje. Centrálna banka totiž nepreveruje serióznosť jednotlivých subjektov. To sa však zmení. Od začiatku budúceho roka budú môcť spotrebiteľské úvery poskytovať len subjekty s licenciou od NBS. Vyplýva to z návrhu novely zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý predstavilo ministerstvo financií.

Príležitostných poskytovateľov úverov sa bude týkať obmedzené povolenie, v rámci ktorého budú môcť poskytnúť ročne najviac 10-tisíc eur. Pre neobmedzené licencie bude zákon požadovať právnu formu s. r. o. alebo a. s. so základným imaním minimálne 100-tisíc eur. Poskytovateľ úverov bude musieť zdokladovať pôvod peňazí, ktoré ďalej požičiava. Zo zákona vznikne aj elektronický register údajov o spotrebiteľských úveroch.

Rozhodujúci je úrok – fáma

Úroková sadzba je pre neseriózne nebankovky ideálny nástroj ako popliesť klienta. Komunikovaný úrok „len 6% p. m.“ sa môže na prvý pohľad zdať výhodnejší ako v banke. Latinská skratka p. m. však znamená, že sadzba sa počíta na mesačnej báze a tak ju treba vynásobiť počtom mesiacov v roku, teda číslom 12. Skratka p. q. znamená štvrťročne a nevyhnutnosť násobiť štvorkou, p. d. je za deň a najkorektnejšie je udávať cenu peňazí za rok (p. a.).

Ani úroková sadzba prepočítaná na rok však nie je optimálny ukazovateľ, nezohľadňuje totiž poplatky. Aj preto musia poskytovatelia úverov uvádzať takzvanú RPMN - teda ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá vyjadruje úplnú cenu úveru, okrem úrokov zahŕňa aj poplatky. Pozor však, pri porovnávaní úverov s rôznou splatnosťou nám RPMN nepomôže.

Sťažujte sa na jednom mieste – fáma

Aj keď existuje verejne deklarovaný záujem riešiť všetky sťažnosti finančných spotrebiteľov na jednom mieste, pri spotrebiteľských úveroch to nie je také jednoduché. Hoci má Národná banka Slovenska (NBS) už dnes zriadené jednotné kontaktné miesto, porušovanie pravidiel pri spotrebiteľských úveroch má zatiaľ v kompetencii  Slovenská obchodná inšpekcia. Nie však nadlho. Ak prejde novela zákona o dohľade, od nového roka preberie aj kompetencie SOI práve NBS. Po novom bude môcť regulátor definovať aj nekalé praktiky. Také jednoduché to však nebude, o neprimeranosti zmluvných podmienok bude naďalej s konečnou platnosťou rozhodovať až súd.

Všetky nebankovky sú rovnaké - fáma

Hádzať všetky nebankové subjekty do jedného vreca môže byť z pohľadu spotrebiteľa veľmi nešťastné. Šéf porovnávacieho portálu Finančná hitparáda Maroš Ovčarik pre TREND uvádza, že z ich pohľadu je tu tri až päť nebankoviek, ktoré zdravo konkurujú bankám. „Poplatky za upomienky a sankčné úrokové sadzby sú nižšie alebo rovnaké ako v bankách.“ Na druhej strane dodáva, že v  celkovej cene nie sú lacnejšie ako banky, no dokážu sa medzi ne zamiešať.  „Potom je tu druhá skupina nebankoviek, ktoré nemajú problém ponúknuť ľuďom sadzby v stovkách či tisíckach percent.“  

Takzvané seriózne nebankovky sú vhodným nástrojom pre isté príjmové skupiny, ktoré sú pre konzervatívne finančné domy priveľmi rizikové. Ide napríklad o živnostníkov, pokiaľ priveľmi aktívne „optimalizujú“ svoje daňové priznanie.

Čím menej papierov, tým lepšie - fáma

Práve to, či si veriteľ overuje svojho dlžníka odlišuje seriózne nebankovky od úžerníkov. Zjednodušene povedané, v úrokovej sadzbe je zohľadnené aj riziko z nesplácania úverov a čím je vyššie, tým vyššiu sadzbu musí nebanková spoločnosť fakturovať klientovi. Spoločnosť, ktorá tvrdí, že požičia aj bez overenia príjmu a ručiteľa, má oveľa vyššie úroky a zrejme pozná spôsob ako profitovať aj zo zlyhaných úverov.

Mimosúdne riešenie je výhodnejšie - fáma

Takzvané rozhodcovské doložky umožňujú oveľa rýchlejšie riešenie sporov medzi dlžníkom a veriteľom. Z pohľadu dlžníka je však rozhodcovský súd len málokedy lepšia voľba, v médiách sa už objavilo mnoho prípadov, keď boli takíto arbitri rôznymi spôsobmi dokonca prepojení práve na nebankovky a automaticky rozhodovali v ich prospech. Aj preto je lepšie rozhodcovskú doložku v zmluve o úvere odmietnuť. Žiadna spoločnosť nemôže od klienta požadovať, aby s rozhodcovskou doložkou súhlasil.   

Splácať je jednoduchšie ako sporiť – fáma

Veta z reklamy nebankovej spoločnosti je ukážkovým príkladom fámy hodnej finančného šmejda. Stále totiž platí, že výhodnejšie ako si požičiavať, je vopred sporiť. Len jednoduchý príklad. Na novú práčku môžeme dva roky rovnakú sumu sporiť alebo tri roky splácať úver.

Úžera je presne definovaná – čiastočný fakt

V boji proti úžere urobilo ministerstvo spravodlivosti zásadný krok, keď ohraničilo maximálnu odplatu za poskytovanie spotrebiteľských úverov. Po skončení prechodného obdobia, ktoré platí od júna do septembra, bude maximálna odplata stanovená ako dvojnásobok ročnej percentuálnej miery nákladov pri tomto type úverov, čo určite nebude vyššie číslo ako 50 percent.

Na jednej strane narýchlo prijaté obmedzenie niektoré nebankové spoločnosti zaskočilo a to až do takej miery, že jedna z nich chvíľu požičiavala zadarmo.  Na druhej strane však špekulanti objavili dieru v zákone. Ministerstvo totiž zaviedlo nový pojem „odplata“ a jej výpočet sa od vzorca pre RPMN líši. Cieľ bol pochopiteľný, výpočet RPMN je zložitý a termín odplata mala byť ľahšie stráviteľnou verziou.

Problém vznikol s jednorazovými poplatkami. Ako ešte v júni upozornil TREND.sk, v definícii nie je spomenutý čas a jednorazové poplatky sa tak pri krátkodobých pôžičkách nemusia prepočítať na ročnú bázu. Na neštandardný výpočet už v pripomienkovom konaní upozornila aj Slovenská banková asociácia. Vzorec je netradičný aj tým, že ignoruje časovú hodnotu peňazí. A hoci je ukazovateľ odplaty jednoduchší, môže byť nižší ako RPMN.

Ministerstvo spravodlivosti v reakcii uviedlo, že ani to nemusí byť pre klienta problém. Ak sa nebankovky striktne držia len výšky odplaty, neznamená to, že ich podnikanie je v poriadku. „Ak niekto chce poskytovať úvery s tým, že sa vmestí do odplaty, to ešte neznamená, že ich poskytuje morálne a čestne. Existujú aj iné nariadenia, ktoré umožňujú zmluvu vyhlásiť buď celkovo, alebo časť za neplatnú,“ vraví štátna tajomníčka Monika Jankovská. Sudca sa môže odvolať na občiansky zákonník a vyhlásiť časť zmluvy ohľadom poplatku za neplatnú. Klient v takom prípade splatí pôžičku bezúročne. 

Prečítajte si aj všetky vydania seriálu Finančná sebaobrana a objednajte si RSS odber.

  • Tlačiť
  • 0

Tagy Finančná sebaobrana, nebankovky, úžera

Diskusia (0 reakcií)