Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Od dnes konečne pracujeme na seba

06.06.2017, 14:45 | Zuzana Kollárová | © 2017 News and Media Holding

Slováci v tomto roku pracovali pre štát 156 dní a utorok je prvý deň, kedy už pracujú sami na seba. Deň daňovej slobody vypočítala poradenská spoločnosť Deloitte v spolupráci so Slovenskou komorou daňových poradcov.

  • Tlačiť
  • 0

Podľa analýzy, ktorá zase zohľadňuje celkové daňové príjmy a čistý národný dôchodok, sa oproti vlaňajšku tento deň dokonca posunul v neprospech daňových poplatníkov až o osem dní. Štátu pritom z každého zarobeného eura odvádzame zhruba 43 centov.

Kde sme

Metóda, ktorá sa používa na výpočet dňa daňovej slobody, rozdeľuje rok na dve časti v pomere zodpovedajúcom podielu celkových daňových príjmov a čistého národného dôchodku.

Z okolitých krajín sú na tom lepšie ako my Poliaci, ktorí na štát pracujú iba 143 dní. Susedia z Česka budú pracovať na štát ešte niekoľko dní. Deň daňovej slobody u nich pripadá na 17. jún, teda pre štát pracujú 169 dní. Ešte dlhšie budú na štát pracovať v Maďarsku, a to do 2. júla, teda 182 dní.

Najkratšie na štát pracujú v Bulharsku (122 dní) a Rumunsku (125 dní). Naopak, najdlhšie v Belgicku a Luxembursku, kde to je 212 a 272 dní.

Deň daňovej slobody vo vybraných krajinách
Krajina Počet dní Deň daňovej slobody
Poľsko 143 24.5.
Slovensko 156 6.6.
Česká republika 169 17.6.
Maďarsko 182 2.7.
Bulharsko 122 2.5.
Rumunsko 125 6.5.
Belgicko 212 31.7.
Luxembursko 272 29.9.
Prameň: Deloitte

Skryté zdanenie

Dôležitý je v prípade Dňa daňovej slobody aj dlhodobý trend. Kým v roku 2012 sme pre štát pracovali 132 dní, tento rok to bolo až 156 dní.

Vývoj Dňa daňovej slobody na Slovensku
Rok Počet dní Deň daňovej slobody
2012 132 12.5.
2013 140 21.5.
2014 146 27.5.
2015 150 31.5.
2016 148 28.5.
2017 156 6.6.
Prameň: Deloitte

O čom vypovedajú údaje, že od roku 2012 stále rastie počet dní, počas ktorých pracujeme pre štát?

„Stále neskorší deň daňovej slobody je výsledkom zvyšovania celkového daňového zaťaženia obyvateľstva, a to najmä prostredníctvom skrytého daňového zaťaženia, teda zaťaženia, ktoré primárne nevychádza zo zmien sadzieb dani, ale z iných faktorov, ktoré ovplyvňujú najmä základ dane,“ komentovala vývoj riaditeľka oddelenia daňového poradenstva spoločnosti Deloitte Ľubica Dumitrescu.

Daňové zaťaženie Slovákov sa zvyšuje, a to aj napriek tomu, že nerastú sadzby daní. Od januára sa dokonca znížila daň pre firmy o jedno percento. Dôvodom je podľa Slovenskej komory daňových poradcov skryté zdanenie.

Už štvrtý rok sa nemení suma životného minima. Tá je 198,09 eura. Od sumy životného minima sa odvíja nezdaniteľná časť na daňovníka, ktorú si daňovník odpočíta od základu dane a až následne potom sa vypočíta daň. Už štvrtý rok je nezdaniteľná suma rovnaká – ročne 3 803,33 eura (19,2 x životné minimum 198,09 eura) a mesačne 316,94 eura. 

Od životného minima tiež závisí hranica, od ktorej sa príjem nezdaňuje 19-percentnou sadzbou, ale 25-percentnou sadzbou dane z príjmov. Priemerná mzda však rastie rýchlejšie ako suma životného minima. Kým životné minimum sa v uvedenom období nezmenilo, priemerná mzda narástla celkovo o 10,14 percenta.

Rastúca mzda pri nezmenenej výške životného minima vedie k nárastu daňového zaťaženia.

Komora daňových poradcov to ilustrovala na príklade. Ak by sa zamestnancovi, ktorý mal v roku 2014 mzdu 1 833 eur, v roku 2017 zvýšil príjem o 10 percent, nevzrástlo by jeho daňové zaťaženie proporcionálne o 10 percent, ale až o 14,38 percenta. Poklesla totiž nezdaniteľná časť, ktorú si tento zamestnanec mohol odpočítať od svojho základu dane. Kým tento zamestnanec v roku 2010 odviedol mesačne štátu na daniach 241 eur, v roku 2017 to už bolo 276 eur. Viac odviedol aj na odvodoch – v roku 2014 to bolo 246 eur a v roku 2017 až 270 eur.

Príklady nárastu daňového zaťaženia
Zamestnanec č. 1 Zamestnanec č. 2
Rok 2014 2017 2014 2017
Nárast mzdy 0 10 percent 0 10 percent
Mesačná hrubá mzda 1 833 2 017 3 100 3 410
Odvody (13,4 percenta) 246 270 415 457
Základ dane 1 588 1 746 2 685 2 953
Nezdaniteľná časť 317 293 58 0
Základ dane znížený o NČ 1 271 1 453 2 626 2 953
Základ dane pre zdanenie 19 percent 1 271 1 453 2 626 2 906
Základ dane pre zdanenie 25 percent 0 0 0 47
Daň 241 276 499 564
Nárast dane oproti roku 2014 0 14,38 percenta 0 13,01 percenta
Prameň: Deloitte

Ďalším príkladom skrytého zdanenia je aj uplatňovanie daňových výdavkov v dlhšom časovom období alebo obmedzenie uznateľnosti niektorých výdavkov. Najviac vláda obmedzila uplatňovanie výdavkov v novele zákona o dani z príjmov od roku 2015.

Ako na vysoké dane

Ako sa môže s rastúcim daňovým zaťažením vysporiadať zamestnanec a ako firma či podnikateľ? Ľ. Dumitrescu hovorí, že existuje veľa faktorov, ktoré vstupujú do výsledného daňového zaťaženie. Dôležitý je aj základ dane, a to, aké výdavky si daňovník môže v rámci základu dane uplatniť.

„Pri príjmoch zo závislej činnosti napríklad neexistujú v zásade žiadne výdavky okrem všeobecných súm, ktoré znižujú základ dane (nezdaniteľná časť na daňovníka, na manželku, daňový bonus na dieťa). Zamestnanec teda v podstate nemá možnosť znížiť si základ dane o konkrétne výdavky.“

V prípade podnikateľov existuje množstvo výdavkov, ktoré však bývajú aj obmedzené. „Podnikateľ si určitý výdavok uplatniť nemôže vôbec (výdavky na reprezentáciu) alebo môže len čiastočne (pohonné hmoty), prípadne v inom zdaňovacom období (až po zaplatení faktúry),“ dodala Ľ. Dumitrescu.

Napríklad od januára 2015 sa predĺžila doba odpisovania budov z 20 rokov na 40 rokov. Daňovníkom sa tak zvýšil základ dane, keďže do svojich daňových výdavkov mohli zahrnúť iba polovičný odpis v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.

Daň zvyšuje aj to, že úroky z úverov a pôžičiek od prepojených osôb sú od roku 2015 uznateľné iba do výšku 25 percent hospodárskeho výsledku pred zdanením zvýšeného o úrokové náklady a odpisy.

Deň daňovej slobody podľa Nadácie F. A. Hayeka

Deň daňovej slobody vypočítava aj Nadácia F. A. Hayeka. Tento deň podľa nadácie pripadol už na 5. jún. Daňovníci teda pre štát pracovali 155 dní. Oproti vlaňajšku to bolo o jeden deň viac. Priemernému pracujúcemu na Slovensku zostane len 47 centov z každého eura, ktoré zamestnávateľ musí za jeho prácu vynaložiť. Viac ako polovicu nákladov práce tak pohltia zdravotné a sociálne odvody a dane.

Ak sa pozrieme na čísla za posledných desať rokov, výrazne dominuje nástup krízy a následná konsolidácia verejných financií. V roku 2008 sme si ešte mohli užiť dozvuky z rokov rýchleho rastu ekonomiky, čo sa výrazne podpísalo aj pod to, že na štát sme pracovali historicky najkratšie – 142 dní. Deň daňovej slobody vtedy pripadol na 22. máj. Príchod krízy a neochota vlády prispôsobiť verejné výdavky však následne situáciu pre daňovníka výrazne zhoršili. V roku 2010 sme tak na štát pracovali už 154 dní. Zásluhou pokrízovej konsolidácie verejných financií – na príjmovej aj výdavkovej strane – sa situácia v ďalších rokoch mierne zlepšovala.

„Od roku 2014 môžeme pozorovať pozvoľné, no stabilné zvyšovanie miery prerozdeľovania v ekonomike. Štát nám tak každoročne ukrajuje z príjmov salámovou metódou. Plátok po plátku. Vo vývoji Dňa daňovej slobody sa takto odzrkadľuje, že napriek pokračujúcemu znižovaniu deficitu verejných financií štát stabilne nafukuje svoje príjmy aj výdavky. Výsledkom je, že štát postupne tvorí čoraz väčší podiel slovenskej ekonomiky,“ okomentoval výsledky analytik nadácie Tomáš Púchly.

  • Tlačiť
  • 0

Tagy daň, deň daňovej slobody

Diskusia (0 reakcií)