Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Porovnajte si plat: Zarábate viac ako sused?

26.08.2014 | Ľuboslav Kačalka

Diskusia (20 reakcií) Pravidlá diskusie

26.08.2014 | Mito86

Nanic taka statistika, ked sa porovnavaju kraje. Kym v bratislavskom kraji je v podstate iba bratislava, v presovskom su aj giraltovce, medzilaborce a 664 dalsich obci. Chcelo by to statistiku ktora by ukazala platove porovnanie obyvatelov krajskych miest a bratislavy. Potom taku, ktora by porovnala vidiek bez miest.

Druha vec, hovori sa, ze na slovensku su velke regionalne rozdiely. Z tejto statistiky sa zda, ze vyskakuje akurat BA, vsetky ostatne kraje su na tom viac menej rovnako.

26.08.2014 | hulo11

Môžeš bývať vo Vyšnej Myšli a pracovať v Košiciach. Ťažko porovnať vidiek bez miest, keď väčšina vidieka robí v mestách.

26.08.2014 | Ľuboslav Kačalka

Máte pravdu, podrobnejšie údaje napríklad za okresy by boli určite zaujímavejšie, no vzhľadom na to, že ide o výberové zisťovanie na vzorkách, mám obavu, že také dáta nie sú k dispozícii.

Regionálne rozdiely treba chápať v dvoch rovinách. Veľký rozdiel medzi BA a regiónmi, ale rozdiely vidíte aj medzi PO (617 e. mediín) a KE (719 e.). Tým, že Bratislava vyskakuje, sa zdajú ostatné rozdiely zanedbateľné, ale nie sú. Stačí si odmyslieť Blavu a porovnávať.

Potom sú tu rozdiely v rámci regiónu, čo je najvypuklejšie v BA.

26.08.2014 | grgo

Myslím že Mito má point. Pozrite sa napríklad na túto štatistiku: http://portal.stati...

Zaujímavá je pre mňa hlavne miera urbanizácie ktorá zdá sa pomerne dobre koreluje s mediánovou mzdou. Navyše za mesto sa na Slovensku (myslím) považuje každé sídlo s viac ako 2000 obyvateľmi. Fakt by som rád videl štatistiky ktoré by viac zohľadnovali tieto faktory.

26.08.2014 | Ľuboslav Kačalka

Máte pravdu, je to zaujímavé, stálo by to za samostatné spracovanie, otázkou je, aké podrobné štatistiky má ŠÚ SR.

26.08.2014 | grgo

Inak pozrel som si tie čísla z tabuľky a skutočne zaujímavé je, že hlavne pre prvý decil je miera urbanizácie veľmi dobrá korelácie. Tri kraje s najväčšou mierou urbanizácie sú si veľmi blízko - prvý decil v Košickom kraji zarába 98.51% Bratislavy, v Trenčianskom kraji je to 99,01%. Keď sa dostávame k prvému kvartilu tak sa začínajú ukazovať rozdiely - 85,83% a 83,53% pre Košický/Trenčiansky kraj.

Potom som urobil ešte jednu zmenu, keď som ako bechmark zobral Trnavský kraj. Tento kraj je s výnimkou 1. kvartilu tretím "najbohatším" krajom, má druhú najnižšiu nezamestnanosť a je pomerne silne vidiecky - aj keď sa dá argumentovať blízkosťou miest a obcí v tomto kraji. Čo je pre mňa zaujímavé je to že už hneď v prvom decile máme výrazný rozdiel medzi Trnaským a Prešovským krajom v príjme (90%). Toto následne pri prvom kvartile klesne na 87% a ostane konštantné až po prvý deviaty decil (84,32%). Toto je veľký rozdiel oproti porovnaní Trnavského kraja vs Bratislavký kraj kde platový rozdiel v jednotlivých kvintiloch rastie od 104% cez prvý decil cez 125% medián až po 152% deviaty decil.

Samozrejme je tu problém s minimálnou mzdou, je ťažké porovnať nereportovaný príjem v jednotlivých krajoch. Ale aj keď sa pozeráme na tieto štatistiky tak skutočne sa zdá že je to skôr o tom že v každom kraji existuje existuje veľká časť veľmi chudobných susedov, pričom kľúčový rozdiel je v tom koľko týchto chudobných ľudí v ktorom kraji je (v Prešovskom najviac), a títo potom štatisticky ťahajú dole mzdy. Avšak pri vyšších príjmoch zrejme rozdiely medzi krajmi veľmi nie sú - jediná výnimka vyzerá byť bratislavský kraj. Skutočne sa mi zdá že miera urbanizácie by mohla veľa z rozdielov vysvetliť.

26.08.2014 | Roman Kanala

Citát:
"za mesto sa na Slovensku (myslím) považuje každé sídlo s viac ako 2000 obyvateľmi"

To nie je tak. Počet obyvateľov je v niektorých krajinách naozaj kritériom pre mesto. V Nórsku je to 200 obyvateľov ako kedysi na Divokom Západe, v Japonsku je to 50 tisíc, vo Švajčiarsku 10 tisíc alebo menej v prípade, ak obec získala štatút mesta v minulosti (v stredoveku sa udeľovali mestské výsady podľa iných kritérií).

Na Zlodejsku po zlodejsky je mestom obec, ktorá získala štatút mesta. Štatút mesta udeľuje parlament (Národná rada) k začiatku roku podľa kritérií centrality, spádovosti, dopravného spojenia, mestského charakteru zástavby aspoň sčasti a 5 tisíc obyvateľov. Počet obyvateľov nie je nutná podmienka, napríklad Dudince majú len 1500 a Modrý Kameň 1600 obyvateľov. Štatút mesta musia schváliť aj miestni. Väčšinou to schvália a cítia sa veľkí. Ale napríklad v Gabčíkove (5300 obyvateľov) to ľudia odmietli. Okresné dediny Poltár a Žarnovica dostali štatút mesta, lebo sú to centrá mečiarizmu a okresné sídlo mať v dedine vyzeralo hlúpo. Z Poltára pochádza aj Starý Uj. Okres Gelnica je beznádejná diera ešte horšia, ako Revúca. Dobšiná tiež mala byť sídlom okresu, našťastie to neprešlo. Banská Štiavnica má tiež okres, ale nie je to žiadne centrum a nemá ani spádovú oblasť. Aj na vyšetrenie k doktorovi ľudia radšej chodia do Žiaru či do Zvolena.

Selektívne zbedačovanie východu a juhu krajiny sa deje cez dopravnú politiku. Juhom krajiny nevedú ani poriadne cesty, a železnice sa programovo nechávajú spustnúť. Pritom trasa TGV i trasa diaľnice Bratislava - Košice by najlepšie mala viesť cez Šahy a Lučenec. Najkratšia trasa bez prevýšenia. Pretože sú tam Maďari, aj tzv. R7 sa bude ťahať čím drahšie, tým lepšie, po úbočí Krupinskej planiny o pár kilometrov severnejšie. V krajských štatistikách sa to zbedačovanie neobjaví, lebo pri danej granularite to Zvolen a Košice dostatočne skreslia.

26.08.2014 | Mito86

pan Ľuboslav Kačalka, podla mna stat take udaje musi mat len sa k nim neda dostat. Ved mame danove priznania, mame kataster, scitanie obyvatelov, evidenciu vozidiel...

pan grgo, zaujmave, kolko penazi ide na znizovanie regionalnych rozdielov a taketo elementarne udaje ako korelacia medzi urbanizaciou a platmy sa nediskutuju.

pan kanala.. to by ste neboli vy ak by ste nespomenuli dialnicu cez takmer neobyvane konciny slovenska.

26.08.2014 | Ľuboslav Kačalka

To je presne o tom, ze lava ruka statu nevie, co robi prava. SU zbiera data zberom, pricom by ich mohol mat aj z danovych uradov.

26.08.2014 | Motylx

Len samotna urbanizacia nie je samospasitelna.
http://finweb.hnonl...

26.08.2014 | grgo

Príbehy o čínskych mestách duchov treba brať s istou dávkou opatrnosti. Sú veľmi fotogenické a ľahko sa na západe predávajú. Len pár faktov:

1) V Číne sa miera mestskej populácie zvýšila za posledných cca 20 rokov z 25% na cca 50%. V absolútnych číslach je to 350 miliónov ľudí.

Ak niekomu chýba predstavivosť tak sa to dá predstaviť ako keby v Číne za posledných 20 rokov každý mesiac vznikla nová Praha. Toto je miera urbanizácie ktorá na západe prebiehala 50-100 rokov dozadu a dnes je nepredstaviteľná.

2) Urbanizácia na takejto masovej škále má svoje špecifiká, obzvlášť v kontexte Číny. Jedným z hlavných čŕt je že sa plánujú celé štvrte a ich obsadenie môže trvať roky. Dôležitým bodom je to že nové infraštruktúrne projekty sú financované až z predaja nehnuteľností, čo predlžuje obsadenosť.

Ako to je v realite stačí si vygoogliť súčasnú situáciu medializovaných miest duchov ako napríklad mesto Ordos. Celkom dobrý článok o tom napríklad tu: http://blogs.wsj.co...

26.08.2014 | Mito86

Podla mna rozdiel 15% medzi najbohatsim (okrem BA) a najchudobnejsim je relativne ok.

26.08.2014 | @@@

problemom je že ide o vyberove zistenie a priemerna mzda sa tam pohybuje na 912 to udavate vy ale premerna mzda v hospodarstve za minuli rok bola na slovensku 824 eur čiže ešte nižšie tym padom neodrkadluje to skutočnu ralitu slovenska

26.08.2014 | Ľuboslav Kačalka

Áno, je tam rozdiel. Už dávnejšie sme sa o to rozprávali s kolegom. Ja som vychádzal z 1x ročne zverejňovaného výberového zisťovania, kde sa spomína táto vyššia priemerná mzda 912. V tomto článku to malo význam, lebo je to rovnaká základňa a teda to ilustruje rozdiel medzi priemerom ostatnými kvantilmi. http://portal.stati...

26.08.2014 | bluehen

Ze "Kto si chce svoj zárobok porovnávať so susedmi, musí hľadieť na štatistiku za jednotlivé kraje.". Dajme tomu ze SU ma ako-tak vierohodny vyberovy subor, ale odkial berie autor istotu ze variabilita prijmov je prave podla krajov? To len tak tipol, ci aj skumal zavislost? Preco nie nv ramci okresov? Obci? Alebo nejakych inych vacsich clustrov?
O.i. na slovensku porovnavat prijem na zaklade miezd zdanovanych v SR je hruby omyl, podla toho co vidiet v okoli tato krajina funguje na tienovej ekonomike a susedov bez zdanitelnej mzdy je viac nez dost, cize porozmyslat este raz nad nadpisom.

26.08.2014 | Ľuboslav Kačalka

Skusim odpovede zhrnut do jednej myslienky. Najpodrobnejsie udaje boli za kraje. Celkovo je text mysleny najma na porovnavanie v ramci krajov - teda susedia su mysleny v zmysle susedia v krajoch.

No text je predovsetkym o kvantiloch - takyto podrobny prehlad zarobkov je publikovany SU len raz rocne.

26.08.2014 | emiero

Nadpis clanku trochu zavadza... lebo ako si porovnat plat so susedom, som sa nedozvedel. Ale ak si chcete porovnat plat s ludmi, ktori pracuju na rovnakej pozicii ako vy, vyuzite www.platy.sk. Ked je dost udajov, porovnava aj data za okres.

27.08.2014 | Niless

Nechapem naco su taketo statistiky? Samozrejme ze v BA su vyssie prijmy ako kdesi na vychode. Samozrejme ze su rozdiely v regionoch. Preco treba vyrovnavat rozdiely medzi regionmi? Preboha este stale sme sa nepoucili? Vyrovnavanie rozdielov je iba tema politikov aby mali dovot zobrat a prerozdelovat.
Nakoniec politici nas budu chciet presvedcit ze oni v nas prospech urobia z Gaussovej krivky obycajnu konstantu....cele v duchu "porucime vetru, desti".

27.08.2014 | Roman Kanala

Tu asi máte na mysli rozdiel medzi sociálistickým plánovaním a normálnym. Teda garantovať rovnaké výsledky všetkým bez ohľadu na vynaložené úsilie a garantovať rovnakú šancu všetkým a nechať ich dosiahnuť výsledky, na aké majú.

Žiaľ na Zlodejsku po zlodejsky je to tak, že sa chudobní skladajú na bohatých, ktorí platia menej, ale užívajú si všetko. Platí to aj na regionálnej úrovni. Žilina vyžerie všetky infraštrukturálne investície v krajine. Len cesty a železničné trate, ktoré vedú do Žiliny, majú šancu dostať subvenciu. Tú platia tí ostatní, čo nedostali nič.

02.09.2014 | ked neviem opytam sa

Často sa v médiách používajú tieto štatistiky ohľadom platov a používajú sa termíny "priemerná mzda/odmena/plat". Nikdy nerozumiem či sa myslí priemerná hrubá mzda, priemerná čistá mzda, priemerné mzdy zamestnancov, alebo aj dohodárov, alebo že čo sa priemeruje. Nebolo by aj toto dobre definovať? Prosím mohol by mi to niekto aspoň tu v diskusii vysvetliť? Ďakujem vopred.