Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Ako sa nenechať zlikvidovať jednou SMS-kou

14.10.2013, 05:30 | Jozef Tvardzík | © 2013 News and Media Holding

Keďže nebankovky nekontrolujú detailne bonitu klientov, za znášanie rizika si pýtajú vysokú cenu. Na získanie rýchlej pôžičky nie je potrebné potvrdenie o výške príjmu ani ručenie ručiteľom. A že máte záznam v úverovom registri? Pre väčšinu z týchto spoločností to nie je žiaden problém.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 5

V súčasnosti pôsobí na Slovensku niekoľko takýchto firiem (nepočítajúc fyzické osoby a podvodníkov, ktorí na vlastnú päsť na internete požičiavajú peniaze, často pre nezamestnaných): Ferratum Bank Limited, Pôžičkomat, Moment pôžička, SMSCredits či creditOne.

Firmy spájajú tri veci – na oko lákavé ponuky pôžičiek od 20 do 350 eur, vysoká odplata (úrok plus poplatky) a konatelia, ktorí majú trvalý pobyt mimo Slovenska.

Ich ponuky pritom nie sú neprehľadné - webové stránky sú plné informácií a spotrebiteľ ľahko zistí, koľko zaplatí za pôžičku.

Bez dostatočných informácií

Horšie môže dopadnúť klientský prístup už po podpise zmluvy a to najmä, keď dôjde k neplneniu na strane klienta. Henrieta H. zo Zvolena si od spoločnosti SMSCredits požičala 100 eur. „Nakoniec som celú pôžičku preplatila dvojnásobne. Od začiatku som bola zle informovaná a potom sa dostávala do veľmi zlej situácie,“ tvrdí pre TREND.sk.

Splátkový kalendár, ktorý platila cez internet banking, párkrát zabudla splácať, niekedy nemala peniaze. „No asi som mala zlú operátorku, ale bombardovali ma e-mailami, SMS a neustálymi telefonátmi. Nakoniec sa o tom dozvedel až môj zamestnávateľ,“ vraví.

Za firmou, od ktorej si požičala Henrieta, je eseročka River Euro, ktorá prevádzkuje web smscredits.sk a má sídlo v Žiline. Podľa údajov v obchodnom registri má v predmete aj činnosti služby v lesníctve a poľovníctve či výrobu komponentov z dreva.

Vlastníkom firmy je Viva Finance Group, ktorá má sídlo v Londýne, ale pôvodom je z Nigérie. Pôžičky formou SMS poskytuje od 20 eur so splatnosťou od piatich dní. Na webstránke sa uvádza v tomto prípade RPMN (úrok a všetky poplatky) 13864 percenta - spotrebiteľ zaplatí navyše 1,40 eura.

Ak si spotrebiteľ požičia 100 eur na 15 dní, preplatí takmer 17 eur a celkové náklady, ktoré sú obsiahnuté v RPMN, dosiahnu 4276 percent.

Firma je aktívna aj na svojej facebookovej stránke, kde až na pár výnimiek nenájdete žiadnu kritiku.

Na kritiku vysokej odplaty reaguje argumentom relevantných nákladov. „Náklady na poskytnutie takýchto malých pôžičiek sú rovnaké ako náklady na poskytnutie veľkých pôžičiek: bankové prevody, poplatky za vedenie účtov v bankách, telekomunikačné náklady na SMS a hovory, náklady na internet, mzdy pracovníkov a iné administratívne náklady. Aj napriek tomu máme RPMN v najnižších hodnotách v sfére nebankových krátkodobých pôžičiek,“ hovorí spoločnosť.

Firma argumentuje aj vernostným programom – ak sa klient osvedčí, pri každej ďalšej pôžičke má nižšie poplatky. Príklad: klient na prvej úrovni programu zaplatí za 250 eur na 15 dní poplatok (v ňom je aj úrok) celkovo 41,55 eura, ale na druhej úrovni pri tej istej pôžičke zaplatí na poplatku o deväť eur menej a na tretej dokonca 16 eur menej. 

Drobnými písmenkami má spomenuté aj tarify v prípade nesplácania úveru. Za upomienku si firma účtuje 10 eur plus 15 percent z celkovej dlžnej sumy. „Zaplatenie zmluvnej pokuty nemá vplyv na právo veriteľa požadovať popri zmluvnej pokute aj náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti splatiť riadne a včas záväzky podľa zmluvy o pôžičke, ani na ďalšie trvanie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou,“ píše sa v zmluvných podmienkach.

Podmienky sú laickým okom evidentne postavené (samozrejme) v prospech firmy: Firma je napríklad oprávnená dlžníkovi zamietnuť ďalšie predlžovanie pôžičky bez zdôvodnenia a žiadať okamžité vyplatenie dlžnej sumy. Poskytovateľ tiež nenesie žiadnu zodpovednosť za straty, ak preruší prevádzku.

Slabý dohľad

Kto dohliada na činnosť tejto spoločnosti? „V prípade problémov klienta v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľských úverov prostredníctvom tejto spoločnosti je potrebné obrátiť sa na Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI),“ reagovala pre TREND.sk hovorkyňa NBS Petra Pauerová.

Dohľad zo strany inšpekcie spočíva v tom, že SOI prepočíta úver a ak ročná percentuálna miera nákladov (RPMN – úrok plus všetky poplatky) sedí s tou, ktorú spotrebiteľ podpísal v zmluve, napriek vysokým percentám je všetko v poriadku.

Či ide alebo nejde v prípade vysokých úrokov o "úžeru", inšpekcia nerieši. Dohľad sa spolieha na to, že spotrebiteľ pri podpise zmluvy si uvedomuje, čo presne podpisuje a dobre vie, akú vysokú odplatu bude nebankovke platiť.

V tom vidí problém aj Európska komisia, ktorá poslala podľa denníka Sme na Slovensko list, v ktorom vyčíta, že slovenské súdy nedostatočne chránia občanov voči praktikám nebankoviek.

„Súdy a štátne orgány uplatňujú európske pravidlá tak, že neboli schopné ochrániť spotrebiteľov pred rozsiahlym obchádzaním právnych predpisov a tak ich zbavili a zbavujú ochrany poskytovanej právom Európskej únie,“ kritizovala Slovensko eurokomisárka pre spravodlivosť Viviane Reding. Sudcovia by mali férovosť zmlúv preverovať automaticky a nečakať na podnet od spotrebiteľa.

Firma z Malty

Príkladom nebankoviek je aj spoločnosť Ferratum, ktorá predstavila formu SMS pôžičiek na Slovensku ako prvá. Do marca na našom trhu pôsobila ako Ferratum Slovakia.

Od apríla tu pôsobí už ako banka Ferratum Bank Limited, „ktorá je oprávnená cezhranične poskytovať bankové služby na území Slovenskej republiky od 11. decembra 2012 na základe oznámenia maltského orgánu dohľadu, v zmysle ktorého môže okrem iných činností poskytovať aj úvery,“ vraví P. Pauerová z NBS.

Ako licencovaná úverová inštitúcia je regulovaná a plne pod dohľadom úradu Malta Financial Services Authority. Ferratum sa tak de facto vytratila spod radaru slovenských regulátorov.

„V prípade podnikania zahraničných bánk má NBS len obmedzené právomoci spočívajúce vo výmene informácií s dohliadacím orgánom zahraničnej banky,“ dodala hovorkyňa.

Na pôvodnú spoločnosť SOI dostala len jeden podnet, ktorý jej posunulo ministerstvo financií. Hovorkyňa SOI Danuša Krkošová pre TREND.sk vraví, že sa aj v tomto prípade nič nedokázalo.

Podnet na túto spoločnosť pred mesiacom poslal Národnej banke Slovenska (NBS) poslanec SDKÚ-DS Miroslav Beblavý. Odpoveď zatiaľ nedostal. „Mám dôvodné podozrenie, že taká vysoká efektívna úroková sadzba predstavuje úžeru. Chcem, aby NBS upozornila maltské úrady na túto spoločnosť,“ povedal pre TREND.sk.

Aké podmienky ponúka táto firma? Ak ste si chceli požičať od spoločnosti Ferratum Bank Limited 100 eur na 30 dní, zaplatíte 138 eur pri RPMN 4669,19 percenta. 

Spoločnosť podľa M. Beblavého využíva úžeru a zákony jej to nepriamo dovoľujú. Úžerníka Trestný zákon definuje ako toho, „kto zneužíva niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere“.

Zákon však nehovorí, aký strop na úroky sa už považuje za úžeru. Príklad možno hľadať v susednom Česku, kde sa Najvyšší súd v roku 2004 rozhodol, že ak bola poskytnutá pôžička s úrokom vyšším ako 70 percent ročne.

Strop na RPMN bol do roku 2010 obmedzený na 78 percent ročne. Nariadením prvej vlády Roberta Fica sa limit vypustil. 

V aprílu tohto roku poslanec KDH Pavol Zajac predložil novelu zákona o spotrebiteľských úveroch. Chcel obmedziť sadzby na 50-násobok základnej úrokovej sadzby ECB, teda na 25 percent. Novelu nepodporil ani vládny Smer a nepodporili ho ani poslanci SaS. 

Súčasná vláda predložila do pripomienkového konania návrh Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu, ktorým má chrániť spotrebiteľa cez inšpekčnú činnosť NBS a jednotné kontaktné miesto, kde by sa mohli všetky spotrebitelia obrátiť.

M. Beblavý žiada, aby sa do zákona dostalo aj definovanie maximálnu výšku RPMN, o ktorej sa v koncepcii nič nehovorí. „Stropom by sa jasne stanovilo, čo sa už za úžeru považuje a čo je dovolené,“ dodal. 

„ Z môjho pohľadu, pokiaľ sa pri pôžičkách úrok pohybuje nad 50 percent, ide o úžeru. Samozrejme, pri niektorých typoch úverov a pôžičiek za úžeru považujem aj podstatne nižší úrok - napríklad pri hypotékach, spotrebných úveroch a podobne,“ tvrdí analytik portálu Finančná hitparáda Maroš Ovčarik.

Spotrebiteľom radí, aby sa v prvom rade snažili získať peniaze v banke. Ak to nejde, nech siahajú len po známych a overených nebankových spoločnostiach.

„Pri výbere pôžičky (hlavne od nebankovej spoločnosti) si odporúčam detailne zistiť podmienky pôžičky. Napríklad ako postupuje spoločnosť v prípade, ak nebude klient schopný splatiť mesačnú splátku, tak aby sa takýmto krokom nedostal do väčších finančných problémov, aké sú sankčné úroky, aké kroky realizuje," dodal Ovčarik.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 5

Tagy pôžičky, SMS, úžera