Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Prečo padli slovenské banky?

18.07.2014, 11:10 | Ľuboslav Kačalka | © 2014 News and Media Holding

Aj keď finančnou krízou, ktorá sa ťahá od roku 2008, prešli slovenské banky takmer bez problémov, neznamená to, že domáci finančný sektor sa vždy tešil dobrému zdraviu. Naopak, jeho súčasný stav je dôsledkom ozdravenia a privatizácie, ale aj nevyhnutného krachu niektorých hráčov na prelome tisícročí.

  • Tlačiť
  • 4

Príčinu vtedajšieho zlého stavu bánk treba hľadať v divokej privatizácii, ktorá do vlastníckych štruktúr, aj na manažérske pozície, dostala ľudí s veľkými politickými konexiami, no hlavne s malými skúsenosťami z biznisu. A ich podnikateľské pokusy bolo treba financovať. Ako najefektívnejšie sa ukázali pološtátne a politikmi ovplyvniteľné banky. Výsledkom boli toxické úvery v miliardách vtedajších korún.

Prvá padla AG banka

Tretieho decembra 1999 bola ako prvá vyhlásená za neschopnú splácať vklady AG banka. Vtedajší šéf NBS Marián Jusko označil odobratie bankovej licencie za významný precedens a ostatným bankám odkázal, že regulátor už nebude vyčkávať a veriť planým sľubom akcionárov o ozdravení, ktorí len odkladali zásah centrálnej banky.

Už koncom septembra NBS oznámila začatie konania voči siedmim problémovým bankám. TREND krátko na to informoval, že AG je horúcim adeptom na odobratie licencie.

Banskobystrická AG Banka vznikla v máji 1997 prevzatím slovenskej pobočky Agrobanky, o dva roky neskôr vykazovala akumulovanú stratu pol miliardy vtedajších slovenských korún (podľa konverzného kurzu 16,6 milióna eur). Po odobratí licencie vyjadril M. Jusko nádej, že ďalšie banky už neskrachujú. Niekoľkonásobne sa mýlil.

Priemyselnú banku prebrala Sporka

V roku 1999 sa pod nútenou správou ocitla aj košická Priemyselná banka. Na rozdiel od ostatných inštitúcií jej aktíva a pasíva kúpila za symbolickú korunu Slovenská sporiteľňa. Plány boli pôvodne iné: zmena akcionárskej štruktúry, čiastočné ozdravenie a potom predaj strategickému investorovi.

Postupom času však zostali len dve alternatívy. V porovnaní s likvidáciou bolo prevzatie "menej zlá" možnosť, a to pre sporiteľňu, pracovníkov, klientov i veriteľov. Tak to pre TREND komentovalo vtedajšie vedenie sporiteľne. Aj keď Priemyselnej banke chýbali prostriedky, jej klienti sa nemuseli obrátiť na Fond ochrany vkladov.

Sporiteľňu a VÚB zachránil štát

Na rozdiel od AG mali veľké systémové banky VÚB a Slovenská sporiteľňa šťastie na pomoc štátu, čo súviselo s ich pripravovanou privatizáciou. Ešte v polovici decembra 1999 zvýšilo ministerstvo financií základné imanie Všeobecnej úverovej banky o 8,9 miliardy korún (295 miliónov eur) a v Slovenskej sporiteľni o 4,3 miliardy (143 miliónov eur). V oboch ústavoch získalo vyše dvojtretinový vlastnícky podiel. Čo je dôležitejšie, väčšinu toxických úverov previedlo do Konsolidačnej banky. Už ozdravené inštitúcie skončili v rukách zahraničných investorov.

Slovenská kreditná banka ožila v kauze Doprastav

V apríli 2000 prišlo Slovensko o ďalšiu finančnú inštitúciu – Slovenskú kreditnú banku. Tá financovala napríklad Slovenské lodenice Komárno, Oravské ferozliatinárske závody a rozdrobenú skupinu podnikov, ktoré vzišli z Chirany-Premy – všetko to boli spoločnosti zo skupiny podnikateľov okolo Mariána Jančošeka a Františka Hodorovského. Hoci firmy úvery riadne nesplácali, banka to zakrývala. Popritom ešte ďalej rozširovala svoju sieť pobočiek.

Na prelome rokov 1999 a 2000 odhadla NBS, že k rizikovým úverom potrebuje SKB dotvoriť opravné položky minimálne za dve miliardy korún (66 miliónov eur). SKB mala aj riadnych klientov, patrili medzi nich: mesto Bratislava, Slovenská záručná a rozvojová banka, Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku, Národný úrad práce alebo Reštitučný investičný fond.

Zaujímavosťou je, že voči menu František Hodorovský banky doteraz nemajú dôveru, potom, ako začal byť lete minulého roka spájaný s Doprastavom, banky stavebnej firme zablokovali účty.

Červená Dopravnej banke

Ako tretia v poradí sa do bankového neba vydala Dopravná banka. Myšlienka založiť špecializovanú banku pre odvetvie dopravy sa zrodila ešte v roku 1990 na pôde bývalého štátneho podniku ČSAD v Banskej Bystrici. Samotná banka však hromadila stratu od začiatku až do svojho konca, pričom príčinu treba hľadať vo financovaní viacerých privatizérov z čias Mečiarovej vlády.

Rekordná Devín banka

Rok po Dopravnej banke sa na titulky novín dostala Devín banka. Jej predstavitelia ešte päť minút pred dvanástou tvrdili, že požadované tri miliardy korún (100 miliónov eur) určené na zvýšenie základného imania prišli na špeciálny účet v banke. Národná banka však konštatovala, že investor v priebehu posledných 30 dní viackrát zmenil spôsob získania zdrojov na zvýšenie základného imania a tvrdila, že doklady preukazujúce pôvod prostriedkov boli podľa jej zistení nepravé. Banke chýbala viac ako miliarda korún (33 miliónov eur).

Priestor na opatrnosť

Fond na ochranu vkladov (FOV) vyplatil klientom štvorice skrachovaných bánk spolu náhrady vo výške 660 miliónov eur, z toho 58-miliónovú sekeru urobila AG Banka, 143 miliónov Slovenská záručná a úverová banka. Dopravná banka vytiahla z fondu 74 miliónov a Devín banka až 385 miliónov eur. Hoci finančné inštitúcie do FOV pravidelne prispievajú, ten si na výplatu vkladov musel požičať. Asi nikoho neprekvapí, že ak by sa v kríze ocitla napríklad jedna z trojky najväčších bánk, bol by s vyplácaním väčší problém.

Ak k tomu prirátame, že história krachu domácich bánk je o vyčkávaní NBS a jej prehnanej dôvere voči lajdáckym bankám, pre klientov je to predsa len varovný prst.

Aj keď sú vklady chránené, banky kontrolované a stabilita sektoru dobrá, úroková sadzba by nemala byť jediným kritériom, podľa čoho si vyberať vkladové produkty. Namieste je analógia s bežnou situáciou v meste. To, že zo svojich daní financujeme políciu, ešte neznamená, že môžeme nechať plnú peňaženku za predným sklom auta.

Prečítajte si aj všetky vydania seriálu Finančná sebaobrana a objednajte si RSS odber.

Nabudúce: Nebankovky - sladká pasca na naivných.

  • Tlačiť
  • 4

Tagy Finančná sebaobrana