Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

6 príkladov ako (ne)funguje integrovaná doprava v Bratislavskom kraji

03.11.2015, 15:27 | Zuzana Kollárová | © 2015 News and Media Holding

Predajné miesta Dopravného podniku v Bratislave a aj Slovak Lines praskajú vo švíkoch. Viaczónové lístky IDS v PNS stánkoch či v predajni Slovak Lines nemajú. Penzisti si vybavujú SeniorPasy, hoci do konca decembra môžu cestovať po starom.

  • Tlačiť
  • 10

Tagy

doprava, MHD

1. Lístky nie sú všade

Nové jednorazové lístky mali byť k dispozícii od nedele. Prvý pracovný deň spustenia integrovanej dopravy v Bratislavskom kraji bol problém zohnať ich. Na nové lístky malo byť upravených 100 starých oranžových automatov v hlavnom meste. Mnohé však blikali na červeno, keďže boli bez lístkov. V mnohých novinových stánkoch nové lístky ešte nemali a staré už nepredávali.

Ďalší problém je, že v automatoch sa predávajú len lístky maximálne na 6 zón (90-minútové). A viaczónové sa v nich nebudú predávať ani v budúcnosti. Problém teda mali nielen Bratislavčania, ale aj cezpoľní. Viaczónové lístky v stánkoch a ani v predajni dopravného podniku Slovak Lines vôbec nemali, pred predajňami Dopravného podniku zase boli veľké rady penzistov, ktorí si chceli kúpiť SeniorPas. Takýto lístok sa dal kúpiť len priamo v prímestskom autobuse alebo na hlavnej železničnej stanici v Bratislave. Aby sme si mohli kúpiť zónový lístok napríklad do Gajár (chceli sme cestovať vlakom a potom prímestským autobusom), museli sme si kúpiť najskôr lístok na MHD za 70 centov, čo bolo pre nás drahšie.

2. Neinformované železnice

Ďalšie prekvapenie nás čakalo na železničnej stanici. Pracovníčka nám nevedela zónový lístok vydať. Podarilo sa jej to až po konzultácii s ďalšou pracovníčkou. Integrovanú dopravu spustili 1. novembra, ale školenie budú mať k systému predaja až 23. novembra. Informácie chýbajú nielen cestujúcej verejnosti ale aj zamestnancom železníc. Napokon nám pracovníčka pokladnice vydala lístok na 9 zón na 150 minút za 2,80 eura. V cene lístku sme mali započítanú zónu 101 a dvakrát zónu 100. Tieto zóny sme si predtým ale zaplatili už v lístku MHD.

3. Chýbajú označovače

IDS lístok kúpený na hlavnej železničnej stanici by mal platiť od označenia. Na stanici však označovače chýbajú. Označiť lístok vo vlaku nemôže ani sprievodca - nemá na to zariadenie. Pri prestupe v Malackách na autobus do Gajár však vodič od nás chce, aby sme mali lístok označený. Napokon nás púšťa, hoci lístok nemáme označený. Vidí, že musí byť platný, keďže 150 minút sme cestovať nemohli. Problém zviesť sa prímestskými autobusmi v rámci Bratislavy majú aj Bratislavčania. V niektorých autobusoch chýbajú označovače, ľudia nevedia, že v hlavnom meste musia mať lístok na 3 zóny a prímestským autobusom sa na základný lístok nemusia odviesť. Odvážni chcú vyskúšať dopravu v meste prímestským autobusom na električenku. Cestujúci na sociálnej sieti oznamujú, že aj tu sú problémy.

4. Meškanie spojov

Doriešené nie je ani meškanie spojov v IDS. Cestujúci si kúpi v Slovak Lines IDS lístok zo Šamorína do Bratislavy. Ide o 5-zónový lístok za 1,80 eura. Platí 90 minút. Autobusy však pravidelne na tento smer meškajú, nedodržujú cestovný poriadok. Hrozí, že po prestupe na MHD v Bratislave sa cestujúci do limitu 90 minút nezmestí. Zónu 101 a 100 (až dva razy) v cene započítanú ale má. Čo keď príde revízor, hrozí mu pokuta? Alebo ďalší príklad. Vlak mešká desať minút, cestujúci nestihne prímestský autobus. Ten však v cestovnom poriadku nie je označený ako prípojný. Na ďalší autobus musí cestujúci čakať hodinu. Ako sa bude počítať precestovaný čas? Hovorkyňa Bratislavskej integrovanej dopravy (BID) Eva Kukurová nám povedala, že o tomto probléme vedia a dopravcovia ho budú riešiť.

5. Dezintegrovaní dôchodci

Nové pravidlá nastavili aj pre dôchodcov a ťažko zdravotne postihnutých. Dôchodcovia nad 60 rokov majú cestovať za polovičné cestovné a to na celom území kraja. Musia mať čipovú kartu. Osoby staršie ako 62 rokov cestujú za zľavnené 50-percentné cestovné na občiansky preukaz.

Penzisti nad 70 rokov budú môcť cestovať v kraji zadarmo. Musia mať ale SeniorPas. Ten je možné získať len na bezkontaktnú čipovú kartu vydanú niektorým z dopravcov. Cestujúci, ktorí nebudú mať tento preukaz, získajú len polovičnú zľavu a stačí im preukázať sa občianskym preukazom.

Kým doteraz mohli v bratislavskej MHD cestovať ťažko zdravotne postihnutí zadarmo, po novom budú mať 90-percentnú zľavu. Platiť však bude iba pre tých, ktorí sú držiteľmi preukazu ŤZP s trvalým bydliskom v Bratislavskom kraji. Ostatní budú cestovať na polovičnú zľavu, ktorá však bude platiť v celom kraji.

Nastavenie pravidiel je komplikované a neprehľadné, informácie chýbajú. Výsledok? Pred predajnými miestami dopravcov v Bratislave stoja v týchto dňoch penzisti v dlhých radoch, aby si vybavili preukaz. Nemajú informácie, že platí prechodné obdobie, podľa ktorého do konca decembra môžu cestovať po starom.

Prečo musia dôchodcovia s trvalým pobytom v Bratislave nad 70 rokov platiť za SeniorPas, keď na webe BID je informácia, že vydanie dokladu je bezplatné? Podľa vyjadrenia E. Kukurovej sa platí za čipovú kartu a nie za SeniorPas. Dopravcovia majú však za čipovky rôzne poplatky. V Slovak Lines stojí 3 eurá, v dopravnom podniku až 5,30 eura.

Na železnici pritom všetci penzisti cestujú zadarmo a neplatia ani za vydanie preukazu na bezplatnú dopravu. Takto "zintegrovali" cestujúcich penzistov.

6. Nadväznosť a výhodnosť spojov

Problémom je aj previazanosť spojov. Mnohé vlaky a autobusy odchádzajú do miest či obcí v Bratislavskom kraji v približne rovnakom čase, namiesto toho, aby sa vzájomne dopĺňali. Iní cestujúci musia čakať aj pol hodinu na spoj, ktorý nie je naviazaný na vlak či autobus. Podľa E. Kukurovej by sa odchod vlakov už nemal meniť. Naopak, zásadnými zmenami prejdú regionálne autobusové linky. Kedy? To v súčasnosti jasné nie je.

Mnohí cestujúci sú zaskočení aj novou výškou cestovného. Jednorazové lístky IDS sú drahšie o 20 až 40 centov. Ak cestujete z regiónu do Bratislavy a v hlavnom meste nevyužívate MHD, za lístok budete platiť viac (kvôli zónam 100 a 101) ako dosiaľ.

Problémom je tiež, že pri jednorazových lístkoch sa zóna 100 počíta ako dve zóny. Napríklad ak ste dosiaľ platili za lístok z Marianky 1,10 eura, po novom je to 1,50 eura (4 zóny). Prechádzate totiž jednou regionálnou zónou a zónami 101 a 100, pričom zóna 100 sa počíta dva razy. Aby ste vôbec niečo ušetrili, musíte pochopiť systém cestovania a musíte sa tiež vedieť zorientovať v komplikovanom pláne s množstvom tarifných zón a kombinácií cestovania.

Mesačné a týždenné predplatné lístky sú, naopak, o dosť výhodnejšie. Výhodnosť predplatných lístkov je najvyššia po siedmich zónach.

  • Tlačiť
  • 10

Tagy doprava, MHD