Zlatu politika USA praje, clá nie sú zažehnané

V strede minulého týždňa ceny ropy klesli, pričom cena Brentu pod 70 dolárov za barel (159 litrov) a cena WTI pod 65 dolárov za barel. K poklesu došlo aj napriek tomu, že saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán vyhlásil, že Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a Rusko uvažujú nad dlhodobou spoluprácou v oblasti kontroly ťažby.

Súčasné každoročné dohody by mala nahradiť dohoda uzatvorená na desať až dvadsať rokov. Najskôr Saudská Arábia presvedčila Rusko a ďalších producentov, aby sa podieľali na obmedzení produkcie v roku 2017. Dôvodom bol prepad cien čierneho zlata z dôvodu nadmernej ponuky na trhu. Rijád chce v súčasnosti predĺžiť dohodu o znížení ťažby až do roku 2019.

Na vývoj na trhu mali oveľa silnejší vplyv informácie o nečakanom raste ropných zásob v USA o viac než päť miliónov barelov. Ako uviedol vo svojom odhade Americký ropný inštitút (API), zásoby ropy v USA stúpli o 5,3 milióna na 430,6 milióna barelov.

Už vo štvrtok však smerovali ceny ropy nahor. Predtým, ako sa obchodovanie zastavilo pred predĺženým veľkonočným víkendom, sa cena ľahkej americkej ropy zvýšila na 64,94 dolára za barel.

V raste pokračovali komodity aj po sviatkoch. Houstonská spoločnosť Baker Hughes v závere uplynulého týždňa informovala, že počet prieskumných vrtov pre ťažbu ropy a zemného plynu v USA klesol o dva na 993, čo len podporilo cenu. Ľahká americká ropa stúpla na 65,18 dolára za barel. Severomorská ropa Brent, ktorej cena sa považuje za medzinárodnú referenčnú cenu, dosiahla úroveň 69,70 dolára za barel.

Zlatu praje politika USA

Už tretí štvrťrok po sebe zaznamenáva zlato rast svojej hodnoty. To sa žltému kovu podarilo až teraz od roku 2011. Zlaté zásoby zaisťujúce ETF produkty dosahujú svoje päťročné maximá. Úspech zlata môže v blízkej budúcnosti zabezpečiť aj rastúci dopyt po bezpečí investícií, najmä po nástupe kontroverzných osôb na vysoké pozície v administratíve prezidenta USA Donalda Trumpa.

Spotová cena zlata sa v súčasnosti nachádza v okolí 1 324 dolárov za troyskú uncu a za prvý štvrťrok tohto roka dosiahol tento drahý kov 1,7-percentné zvýšenie zisku a opakuje tak svoj výkon zo záveru vlaňajšieho roka. Tento nárast pokračuje napriek tomu, že Fed postupne zvyšuje mieru úrokových sadzieb.

Prednosť zlata ako bezpečného prístavu sa tento rok vracia do povedomia investorov s tým, ako administratíva D. Trumpa rozpútava sériu obchodných roztržiek nielen so svojimi nepriateľmi, ale aj so svojimi spojencami.

Nepokojné akciové trhy k úteku do pokojnejších zlatých tíšin tomu pomáhajú. Neprispieva ani geopolitická situácia vo svete, kde klesajúce napätie v súvislosti so Severnou Kóreou prehlušujú obavy o možnom tvrdšom postupe amerického vedenia voči Iránu. O tom sa hovorí najmä s nástupom kontroverzného Johna Boltona na pozíciu poradcu v otázkach národnej bezpečnosti.

Zásoby zlata, kryjúceho ETF fondy, ktoré s ním obchodujú, dosiahli podľa údajov Bloombergu tento týždeň 2 268,6 tony, a sú tak najväčšie od roku 2013. Od začiatku roka sa táto zásoba zväčšila už o 43 ton. Ide o ôsmy ročný nárast za posledných deväť rokov. Rastie aj obchodná aktivita so zlatom. Počet obchodov na burze Comexe, najväčšej svetovej burze s termínovými kontrakty, dosiahol v prvom štvrťroku rekordnú hodnotu 23 miliónov kontraktov.

Clá nie sú zažehnané

Hoci strach z obchodnej vojny opadá, Čína už zvýšila clá na dovoz amerického bravčového mäsa, ovocia a ďalších produktov v hodnote tri miliardy dolárov. Čínske ministerstvo financií uviedlo, že týmto krokom reaguje na zvýšenie amerických ciel na oceľ a hliník.

Clá na dovoz bravčového mäsa, hliníkového odpadu a niektorých ďalších produktov do Číny s účinnosťou od tohto pondelka stúpli o 25 percent. Krajina zároveň uvalila 15-percentné clo na jablká, mandle a ďalšie tovary. Čínsky krok sa dotýka najmä amerických farmárskych oblastí, z ktorých mnohé v prezidentských voľbách v roku 2016 hlasovali za D. Trumpa. Americkí farmári v roku 2017 na čínsky trh vyviezli tovary za takmer 20 miliárd dolárov. Americké odvetvie produkcie bravčového mäsa do Číny exportovalo produkty za 1,1 miliardy dolárov, čo znamená, že pre bravčové mäso z USA je Čína tretím najväčším trhom.

Spor v oblasti ciel je súčasťou stupňujúceho sa napätia medzi Washingtonom a Pekingom pre čínsky obchodný prebytok voči USA a pre politiku Pekingu v oblasti prístupu do jeho ekonomiky. Podľa prognostikov bezprostredný vplyv ciel by mal byť obmedzený.

Investori však aj tak majú obavy, že by mohlo byť narušené zotavovanie globálnej ekonomiky, ak by dovozné bariéry zvýšili aj iné vlády. To je aj jedna z ťažko odhadnuteľných premenných, ktorá bude ovplyvňovať cenu takmer všetkých komodít na svetových burzách.