Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Zmeny daní a odvodov poslanci pustili ďalej

13.09.2011, 17:43 | TASR

Rovnako ako pri liekovej reforme hlasovala s koalíciou aj SNS

  • Tlačiť
  • 0

Poslanci dnes po dlhej diskusii podporili v prvom čítaní zmenu daní, odvodov a zavedenie superhrubej mzdy, a to 86 hlasmi, vrátane opozičnej SNS. Práve superhrubá mzda má priniesť od januára budúceho roka pre zamestnancov navýšenie ich hrubej mzdy o odvody, ktoré doteraz platil za nich zamestnávateľ.

Na prepočítanie súčasnej hrubej mzdy na superhrubú budú mať podľa návrhu ministerstva práce zamestnávatelia k dispozícii tri rôzne spôsoby. Prevod bude závisieť od toho, o aký typ pracovného pomeru pôjde a či má zamestnanec mzdu nad 1,5-násobkom priemerného zárobku alebo nie. Pri súkromnom type pracovného pomeru by si mal zamestnávateľ podľa návrhu vybrať jednoduchší, ale menej presný prepočet všeobecným koeficientom 1,344. Presnejšie sa bude dať superhrubá mzda vypočítať tzv. statusovým koeficientom, ktorý zohľadňuje napríklad aj špecifiká pracujúcich starobných a invalidných dôchodcov, ktorí platia nižšie odvody.

Zamestnancom s príjmom nad 1,5-násobok priemernej mzdy by sa mal plat prepočítať podľa vzorca, ktorý zohľadňuje súčet pôvodnej mzdy a poistného firmy. Vo verejnej správe nebude mať zamestnávateľ možnosť výberu a výpočet bude musieť urobiť čo najpresnejšie podľa spomínaného statusového koeficientu.

Zmenou zákona o úprave príjmov zo závislej činnosti sa menia aj sadzby odvodov na sociálne poistenie. Na zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom sa bude vzťahovať najvyššia 19-% sadzba. Zároveň však bude mať na rozdiel od ostatných nárok aj na nemocenské a nezamestnanecké dávky. Zamestnanci s nepravidelným príjmom, príjmom z dividend a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) by mali od budúceho roka platiť sociálny odvod vo výške 13 % a ľudia pracujúci na dohodu 10 %.

Cez túto legislatívnu zmenu sa mení ďalších viac ako 100 zákonov a tým sa menia aj rôzne sociálne dávky či dôchodky. V prípade dôchodkov má dôjsť k zmene ich valorizácie. Namiesto doteraz využívanej švajčiarskej valorizácie, teda o infláciu a rast priemerných miezd, zostane už iba inflácia. Nepôjde však o tradičnú infláciu, ale špeciálnu - dôchodcovskú.

Takýto krok ministerstva práce odôvodnil jeho šéf Jozef Mihál (SaS) tým, že dôchodcovia nakupujú iné tovary a služby. Zriedkavejšie si zabezpečia nové vozidlo či oblečenie. Naopak, viac zo svojho rozpočtu dávajú na potraviny, platby za bývanie, energie, plyn, elektrinu a lieky.

V súvislosti s pripravovaným zavedením superhrubej mzdy poslanci posunuli do druhého čítania aj návrh novely ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Dôvodom legislatívnej zmeny je zrušenie povinnosti zamestnávateľa platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie a poistné na sociálne poistenie s výnimkou úrazového poistenia, v dôsledku čoho sa táto povinnosť presúva v upravenej forme na zamestnancov.

Smer kritizoval, Marcinčin žiadal stiahnutie

Pripravovanú veľkú zmenu v daniach a odvodoch podrobili kritike opoziční, ale aj niektorí koaliční poslanci. Podľa Jozefa Buriana zo Smeru-SD je superhrubá mzda iba experimentom. "Nie je zavedená v žiadnej krajine Európskej únie, ani Európy, čiže nemáme s tým žiadnu skúsenosť," zdôraznil. Prerokovávaná daňovo-odvodová reforma nemá podľa neho pozitívny vplyv na štátny rozpočet, zamestnancov ani na firmy. Do štátnej kasy síce pritečie viac peňazí, lenže zároveň vznikne výpadok v Sociálnej poisťovni. "Ten bude musieť byť nahradený transferom zo štátneho rozpočtu," uviedol.

Pre zamestnanca zmena celého systému naplánovaná od januára budúceho roka prinesie neistotu. "Ideme do toho v čase, keď prichádza recesia, nielen v rámci Európskej únie, ale aj celosvetová. Očakávame, že neporastie globálna ekonomika a v čase poklesu očakávajme, že takéto experimentálne veci môžu dopadnúť ešte horšie pre zamestnancov," vysvetlil Burian.

Anton Marcinčin z koaličného KDH dokonca požiadal Mihála o stiahnutie novely z rokovania parlamentu. "Ja apelujem na predkladateľa, aby kvôli načasovaniu a pretrvávajúcim otáznikom stiahol tento návrh zákona," zdôraznil. Nakoniec však posunutie novely do druhého čítania podporil.

Podľa neho má vládna koalícia čas minimálne ešte šesť mesiacov, aby novelu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti predložila znova. "Aby sme ho vylepšili, nepúšťali sa do príliš veľa zmien v jednom termíne, nezaťažovali takto ekonomiku v čase, keď sa vracia vážna recesia," vysvetlil svoje dôvody.

Marcinčin zároveň zdôraznil, že Slovensko daňovo-odvodovú reformu potrebuje, a to najmä z dôvodov zložitosti systému, vysokého zdanenia či nutnosti pripraviť sa na prichádzajúcu recesiu. Súčasný systém tak, ako je nastavený, podľa neho podporuje sivú ekonomiku, pričom len na daniach prerába štát ročne jednu miliardu eur.

Ilustračné foto na titulke - Miro Nôta

  • Tlačiť
  • 0

Tagy odvody, parlament

Diskusia (0 reakcií)