Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ako Rakúšania „nevedia“ robiť biznis v Alpách: Miliardové tržby, tisícky miest

27.05.2015, 14:10 | Jarmila Horváthová | © 2015 News and Media Holding

„Dovolím si tvrdiť, že Rakúšania to nevedia robiť. Bohužiaľ, biznis robia takým spôsobom, aby prežila daná oblasť, a nie tak, aby im to zarábalo.“ Toto vyjadrenie spolumajiteľa Tatry Mountain Resorts Igora Rattaja pre HN televíziu vyvolalo (nielen) u ľudí, ktorí pracujú v turistickej brandži, údiv. A výrok, ktorý novinárka denníka nijak nekonfrontovala, priniesol pre obe strany v utorok veľa bezplatnej publicity.

  • Tlačiť
  • 15

I. Rattaj má pravdu v tom, že majiteľom rakúskych lyžiarskych stredísk naozaj záleží aj na rozvoji regiónov v ktorých sa strediská nachádzajú. Otázka je: je to na škodu? Pre rakúsky vidiek je lyžiarsky biznis životne dôležitý. Podľa časopisu eco.nova zabezpečujú len lanovky priamo a nepriamo prácu na plný úväzok okolo 90-tisíc ľudí, z ktorých väčšina sú miestni obyvatelia. A každých tisíc eur, ktoré „vyrobia“, znamená pre okolitý región ďalších 6 600 eur. Najviac profitujú hotely, potom lanovky a reštaurácie. Ročne nechajú lyžiari v Rakúsku vyše 6 miliárd eur.

Cudzie nechceme

O tom, aký význam má pre voľakedy chudobný región dobre fungujúca lanovková spoločnosť, hovorí príklad Silvretta Seilbahn AG, najväčšej lanovkovej spoločnosti Rakúska. Pred 52 rokmi ju založilo 73 miestnych roľníkov, ktorí združili a požičali si v prepočte 400-tisíc eur. V súčasnosti majú tieto lanovky ročný obrat 65 miliónov eur, v zime zamestnávajú 700 ľudí a denne lyžuje na 238 kilometroch zjazdoviek aj 20-tisíc turistov.

V dedine, ktorá má 1 500 stálych obyvateľov a niekoľko stoviek ich žije ešte v susedných obciach, majú ročne vyše dva milióny prenocovaní. Na porovnanie: to je pätina prenocovaní za rok v hoteloch na celom Slovensku. Lanovky urobili z Ischglu, chudobnej roľníckej obce, jedno z najmondénnejších lyžiarskych stredísk sveta a nielen to. Silvretta Seilbahn AG prepraví každú zimu najviac lyžiarov na svete.

Najzaujímavejšie však je, že lanovky doteraz patria výlučne domácim - tri štvrtiny akcií patria obciam a miestnym obyvateľom. A cudzí kapitál podľa všetkého nechcú. „Samozrejme, ponuky na odkúpenie akcií boli, ale majitelia lanoviek ich odmietli, chcú mať rozhodovanie len vo vlastných rukách,“ vysvetlil pred časom pre TREND šéf miestneho turistického združenia Andreas Seibl.

Bez dividend, všetko investujú

Rovnako zaujímavé je, že za 52 rokov existencie si nikdy nevyplatili dividendy, vždy ich investovali naspäť do strediska a do obce. Rakúšania teda biznis robiť vedia – no udržateľný a dlhodobý. Každý rok tu pribúdajú nové zariadenia, navyše, na kvalitnú lyžovačku sa tu dbá, aj keď počasie nepraje a treba masívne zasnežovať a upravovať zjazdovky. Čo sa, žiaľ, z našich skúseností z posledných dvoch rokov, o tatranských strediskách povedať nedá. Že by bola napríklad v januári otvorená len polovica tratí, je v najväčších rakúskych strediskách nemysliteľné.

„V podstate všetci ľudia, čo tu žijú, profitujú z turizmu. Preto chápu, že investície do lyžiarskeho strediska sú pre nich existenčne dôležité a sú v záujme obyvateľov Ischglu,“ povedal A. Seibl.

Predseda predstavenstva lanoviek Hannes Parth sa pri 50. výročí založenia vyjadril, že si uvedomujú, že majú zodpovednosť okrem vlastného biznisu aj za regionálny rozvoj a podporu turizmu – cez investície a prevádzku turistickej infraštruktúry. „Pozitívne vnímanie turizmu je pre nás veľmi dôležité. Preto lanovky robia veľa pre obyvateľov. Napríklad prevádzkujeme plaváreň, kúpalisko, kultúrny dom a podporujeme miestne záujmové združenia,“ povedal.

Úzke spojenie úspešných lanovkových spoločností s regiónom v ktorom sa nachádzajú, teda to, čo považuje I. Rattaj v podstate za ich slabosť, ale môže byť, ako naznačuje prípad Silvretta Seilbahn kameňom úrazu pre záujemcov o ich kúpu. Ich ambície vlastniť veľké stredisko narážajú na nezáujem domácich vlastníkov, cudzích nechcú.

I. Rattaj hovoril o záujme kúpiť iné známe lyžiarske strediska Kitzbühel, respektíve miestne lanovky. V Bergbahnen AG Kitzbühel vlastní 49,93 percenta akcií obec a 31 percent spoločnosť Meleda Anstalt, ktorá má sídlo v Lichtenštajnsku.

Teoreticky by tak TMR mohol vstúpiť do tohto strediska cez tohto partnera. No vzhľadom na doterajší prístup miestnych je ťažko predstaviteľné, že radní v Kitzbüheli by súhlasili s tým, aby obec v najznámejšom lyžiarskom stredisku Rakúska predala svoj podiel, alebo časť z neho, zahraničnej súkromnej spoločnosti, navyše z východnej Európy. Nie je to teda o schopnosti robiť biznis, ale skôr s kým a ako. Najväčšie a úspešné lanovkárske spoločnosti sú rakúskym rodinným striebrom a to na predaj nie je.

  • Tlačiť
  • 15

Tagy cestovný ruch, J&T, Tatry mountain resorts, TMR