Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Apple chce v počítačoch Mac vlastné procesory, po rokoch nahrádza Intel

03.04.2018 | TASR

Diskusia (3 reakcie) Pravidlá diskusie

03.04.2018 | shaggy

"Keďže koncern predáva podstatne viac iPhonov a iPadov než Macov, začal aj operačný systém iOS viac prispôsobovať ovládaniu iPhonov" - nechceli ste napísať macOS? iOS už viac ovládaniu iPhonov prispôsobený nemôže byť.

03.04.2018 | Roman Kanala

Apple má skúsenosti s prechodmi na novú architektúru. Prvé počítače Apple fungovali s procesormi MOS Technology. Apple II mal MOStech 6502 na 1.023 MHz. To malo ešte textový shell, príkazy sa písali na klávesnici.

Lisa už mala Motorolu. Konkrétne 68000 na 5 MHz a grafický shell. Macintosh už bežal na rovnakom procesore s frekvenciou 8 MHz až po Mac SE. Mac II mal 68020 s matematickým koprocesorom 68881, Mac IIx, IIcx, IIci, IIfx a SE/30 mali 68030 s koprocesorom 68882. Stránkovaná pamäť bola priamo v CPU. Predtým bol k Mac II s 68020 k dokúpeniu aj chip 68551 Paged Memory, ale ten bol potrebný len pre Unix, ktorý sa volal A/UX.

Potom prišiel rad 68040, ktorý bol posledným. 68040 už mal matematický koprocesor priamo v CPU, čím sa zväčšila jeho komplexita aj zohrievanie. Motorola nezvládla vývoj novších chipov nad 40 MHz kvôli tepelným problémom a Apple prešiel na architektúru PowerPC od IBM. To boli chipy IBM POWER (Performance Optimization With Enhanced RISC), ktoré boli z pôvodnej doštičky zredukované do jediného chipu. Prechod nebol jednoduchý, lebo Motorly boli CISC, kým PowerPC už RISC (Complex / Reduced Instruction Set). Apple to riešil emulátorom, podobne ako neskorší prechod z PowerPC na Intel.

PowerPC boli najprv 601 na 60 až 80 MHz, potom PowerPC 603 a 604 boli chipy 2. generácie, a potom sa začali používať skratky G3, G4, G5. CPU s G5 bol veľmi smädný na energiu a bolo ťažké ho chladiť. Boli to už 64-bitové procesory s kompatibilitou 32-bit a mali Endian-Switch medzi Big-Endian a Little-Endian.

Prechod z PowerPC na Intel bol jednoduchší, lebo Mac OS X je zamaskovaný FreeBSD, ktorý od začiatku fungoval na CPU x86. Apple dlho udržiavali aj verziu systému pod Intelom a keď sa Steve Jobs nezhodol s IBM na dodávanom množstve a rýchlosti chipov, tak sa jednoducho prešlo na Intel. Znovu pomohol emulátor Rosetta.

Intel je mainstream v osobných počítačoch a serveroch. Kým bol Apple Macintosh ešte profesionálnou mašinou, bol to ideálny procesor. Dával rozumný výkon a kernel FreeBSD mu umožňoval krásny SMP, Symmetric Multiprocessing. PowerMac sa staval až s 12 jadrami. Pre MS-DOS sú už aj 4 jadrá priveľa, lebo nevie, čo si s nimi počať.

Žiaľ, gadgetizácia produktov Apple sa dotkla aj pôvodne profesionálnych mašín. Teraz sú to už len hračky, ale stále sa dajú dobre použiť ako terminál k silnejšej mašine. Napríklad 32 alebo 64 jadier pod Linuxom. Nemyslím si, že by prechod na nový procesor bol technickým problémom. Skôr sa obávam, že Apple už nebude vyrábať nič pre profíkov, a všetko bude orientované na puberťákov, aby mohli flancovať značkovými zbytočnosťami.

Ak by som začínal s počítačmi dnes, tak by som šiel cestou FreeBSD alebo Debian s kernelom FreeBSD. FreeBSD sa nedá zmršiť cez system daemon, ako boli zmršené všetky distribúcie vrátane Debianu, Ubuntu a odvodených distribúcií. Kto chce pôvodný Sys V init, musí prejsť na Devuan, alebo si ručne odmontovať systemd a inštalovať init.

Apple prestalo byť počítačovou avantgardou a je už len výrobca lesklých hračiek.

04.04.2018 | EuroSMS

Úplne nemôžem súhlasiť, aj keď Apple vie parádne vytočiť, keď potichu prestane vyrábať zariadenia, na ktoré sa spoliehate (monitory, 17” MacBook, ...). Nové modely sú extrémne drahé. Na druhej strane, zo stovky zariadení všetkých kategóríi, ktoré sme kedy použili, sa pokazil za dekádu jediiný kus.

V každom prípade - Apple je komplexný ekosystém a to je hlavný princíp. HW a SW sú jedného rodu, vyladeně. Zariadenia spolupracujú. Šetria čas. Netreba minúť energiu na riešenie zbytočných situácií, lúštiť prenos dát cross platformy, fontová geometria a slušné obrazovky neničia zrak, aplikácie majú povinne spoločné rysy, veci sa vyvíjajú. “Linuxové” jadro je na nezaplatenie, majitelia dosu netušia, čo nemajú. Ak ide o výkon, sú aj také modely, čo ho majú.

Apple nie je dokonalý, ale rozhodne o míle ďalej, ako ktokoľvek iný.