Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Boj o vodárne z Gorily sa zostruje. Východ sa spája voči ich šéfovi i Košiciam

13.12.2019, 08:30 | Ivan Haluza | © 2019 News and Media Holding

O Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť (VVS) , ktorá je najväčšou slovenskou vodárenskou firmou a zároveň ako posledná zostala iba v rukách miest a obcí, sa už dlhší čas vedie ostrý súboj. Košice sú jej najväčším spoluvlastníkom. Primátor mesta Jaroslav Polaček a dlhoročný generálny riaditeľ vodární Stanislav Hreha si navzájom odkazujú, že za tým druhým stoja skupiny snažiace sa lukratívny podnik ovládnuť.

  • Tlačiť
  • 5

Primátor šéfa vodární obviňuje aj z toho, že sa na zverených vodárňach obohacuje, pričom Košičania by mohli mať lacnejšiu vodu. Pre Košice chce získať v podniku viac ako súčasný pätinový podiel. Do diania okolo VVS však v súčasnosti vstupuje tretí hráč.

Zhruba 60 východoslovenských miest a obcí sa dáva dohromady a zakladá akcionársky klub Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Takto chcú mať menšie mestá a obce v spoločnej firme výraznejší hlas. Spoločnosť zaznela aj na nahrávkach v kauze Gorila. Chcú výraznejšie vplývať na jej budúcnosť.

Ich prvoradým cieľom je zachovať firmu naďalej iba v samosprávnych rukách. Zároveň chcú, aby vodárne ďalej zveľaďovali a rozširovali vodovody a kanalizácie v prospech miest i obcí celého východného Slovenska. Realitou však je, že vo vedení klubu je aj právnik, ktorý sa v minulosti zapojil do mnohých ostrých súbojov o firmy, ktoré niekedy pripomínali nepriateľské prevzatia.

Veľký počin s rozumným cieľom

Na Slovensku vzniká prvé takéto akcionárske zoskupenie. Doposiaľ sme ich poznali iba z vyspelých západných trhov. Práve tam sa vo firmách s množstvom drobných akcionárov vytvárajú podobné vplyvnejšie celky. V nich menší akcionári nie sú len štatistami, ale spoločným postupom ovplyvňujú celé spoločnosti.

Nové zoskupenie miest a obcí je iste krokom vpred. Veď keď sa po prelome milénia transformovali tuzemské vodárne a kanalizácie zo štátnych podnikov na samosprávne firmy, hlavným cieľom bolo, aby sa ďalej rozvíjali v rukách miest a obcí, ktoré svoje regióny poznajú najlepšie.

S tým, že všetky tuzemské vodárenské firmy okrem východoslovenskej postupne ovládnu viac i menej transparentní privátni investori, sa nepočítalo. VVS, ktorá zásobuje pitnou vodou skoro milión východniarov a vlastní ju vyše 770 miest a obcí, sa pritom spomína ako veľmi zaujímavý cieľ aj v nahrávkach Gorily. Aj o východoslovenské vodárne sa zaujímal hlavný aktér tejto kauzy – líder skupiny Penta Jaroslav Haščák.

Napokon podnik zostal v rukách samospráv. Je len dobre, že sa východoslovenské mesta a obce o svoj vodárenský majetok stále zaujímajú a chcú mať naň väčší vplyv.

Neprehliadnite

Vedenie nového akcionárskeho klubu TREND informovalo o tom, že na prvých troch valných zhromaždeniach vstúpilo do klubu 60 spoluvlastníkov vodární, ktorí dohromady ovládajú zhruba 12 percent akcií. Sú medzi nimi aj tri relatívne väčšie mestá Bardejov, Michalovce a Trebišov.

Členstvo je otvorené pre všetkých akcionárov vodární a pridávať sa môžu aj ďalšie mestá a obce, vrátane Košíc, hoci práve aktivity košického magistrátu vyvolali založenie klubu.

Pribrzdené Košice

Košice nedávno odsúhlasili, že chcú skupovať akcie vodární od iných miest a obcí, a tak ich postupne ovládnuť. Reálne prevzatie majority Košicami je pritom behom na poriadne dlhú trať. Košický magistrát na čele s J. Polačekom stanovil, že mesto bude ročne uvoľňovať na výkup akcií vodární najviac 150-tisíc eur. Pri terajšej znaleckej cene akcií podniku by sa metropola východu dostala na viac ako 50-percentný podiel za 46 rokov.

Jaroslav PolačekZdroj: TASR

To však stačilo na to, aby sa ostatné mestá a obce začali znepokojovať. V hlavách ich primátorov a starostov začali klíčiť obavy, že ak podnik ovládnu Košice, budú nové investície vodární smerovať hlavne na seba. Rozvoj v odľahlejších obciach bude podnik zanedbávať.

Údajne sa niektorí starostovia a primátori boja aj toho, že by sa narušila jednotná cena vodného a stočného. Väčšie mestá s nižšími nákladmi na vodné a stočné priplácajú na malé dediny s oveľa vyššími nákladmi. Vo vodárňach funguje princíp solidarity.

Reakciou na spomínané hrozby je nový akcionársky klub, ktorý bude postavený na tom, že každý člen v ňom bude mať iba jeden hlas, bez ohľadu na to, aký je jeho akcionársky podiel vo vodárenskej firme. Hlas malej dediny bude v klube rovnako silný ako hlas väčšieho mesta. Čo sa odobrí v klube, pôjde na valné zhromaždenia vodární ako jednotné stanovisko všetkých členov. Čím viac obcí a miest sa začlení do klubu, tým silnejší a vplyvnejší blok vytvoria vo vodárňach.

Väčší dohľad nad riaditeľom

So silným klubom bude pod väčším dohľadom i kontrolou aj riaditeľ vodární S. Hreha. Pri doterajšej rozdrobenej akcionárskej štruktúre sa mohol správať pomerne nezávisle. Akcionári nedokázali uzatvárať také široké dohody, aby vedeli viac ovplyvniť jeho činnosť.

Košice ho napríklad tento rok dokonca zažalovali za to, že im o vodárňach neposkytuje dostatočne obšírne informácie. Silný klub si ľahšie u neho presadí nielen podrobnejšie informovanie, ale aj ďalšie strategické ciele.

Krátky bočné úmysly popiera

Členom správnej rady a jedným zo zakladateľov nového klubu je vplyvný právnik Daniel Krátky, ktorý sa v minulosti zúčastnil na viacerých súbojoch o také podniky ako Slovglass, Chemko, Novoker či nebankovku Drukos. Pri nich dochádzalo aj k pokusom o nepriateľské prevzatia, keď súperiace strany na seba cez právnikov vyťahovali rôzne sporné pohľadávky či mediálne a bilbordové kampane znevažujúce oponentov.

V uplynulých rokoch sa už venuje najmä sceľovaniu a zefektívňovaniu fariem, pri ktorých hľadá s farmármi skôr nové partnerstvá, než by sa k agropodnikom dostával právnym tlakom.

Povesť ostrého právnika mu zostala, preto je na mieste otázka, o čo všetko mu ide v novom klube akcionárov vodární. Či ich nechce sám ovládnuť, tak ako si to navzájom vyčítajú primátor Košíc a šéf vodární. Takýto scenár však D. Krátky odmieta.

„O nejakú skrytú privatizáciu vodární rozhodne nemám záujem. Čo bude o desať rokov, uvidíme, ale dnes som iba poradcom akcionárov. Iba im pomáham s vytváraním klubu,“ povedal pre TREND D. Krátky. Dodal, že skryté ovládnutie vodární ani nie je možné. Ich existujúci vlastníci majú na akcie predkupné právo.

Daniel KrátkyZdroj: Maňo Štrauch

Vysvetlil, že o právne rady ho požiadali asi dve desiatky starostov ešte začiatkom tohto roku, keď začali vnímať spory medzi primátorom Košíc a manažmentom vodární. Chceli si v podniku zabezpečiť výraznejšie slovo.

„Poradil som im, aby sa pokúsili spojiť do akcionárskeho klubu. Vzor sme mali aj vo veľmi aktívnom klube akcionárov veľkého francúzskeho podniku Suez, ktorý okrem odpadov podniká práve vo vodárenstve,“ hovorí D. Krátky s tým, že starostovia ho poznajú z jeho pôsobenia na farmách. Viacero ich spoluvlastní aj na východe krajiny.

To, že jeho právna pomoc pre východoslovenských starostov a primátorov je naozaj seriózna, podľa neho naznačuje skutočnosť, že on sám do celého projektu vtiahol známeho českého biznis poradcu Petra Littmanna.

Ten už dlho žije v Nemecku a pomáhal napríklad pri budovaní svetoznámej značky Hugo Boss, pracoval pre Mercedes či firmu Baťa. P. Littmann je predsedom správnej rady klubu. Klub má tiež dozornú radu, v ktorej sedia zástupcovia zjednotených akcionárov vodární.

Tajnostkársky riaditeľ s výsledkami

Hlavným cieľom klubu bude naberať do svojich radov ďalšie mestá a obce, aby jeho reálny vplyv bol čo najvýraznejší. Po prípadnom ovládnutí majority klub môže rozhodovať aj o tom, kto bude riadiť vodárne. Môže to však byť naďalej ich doterajší šéf. Aj bez privátneho investora bola VVS za uplynulých desať rokov v strate iba dvakrát.

Od transformácie spred šestnástich rokov pritom podnik dokázal zvýšiť pripojenosť východu krajiny na verejné vodovody zo 71 na 77 percent. Na verejnú kanalizáciu je dnes napojených 59 percent obyvateľov východného Slovenska. Pred transformáciou to bola iba polovica.

Podnik dodáva pitnú vodu pre 971-tisíc ľudí a odkanalizovanie vody zabezpečuje pre 751-tisíc ľudí. Stará sa nielen o okresy z Košického a Prešovského kraja, ale aj o pár okresov Banskobystrického kraja. Firma v uplynulých rokoch dokázala vykupovať aj vlastné akcie od drobných obcí, ktoré ich chceli predať. Takto stiahli z obehu vlastné akcie od takmer 180 malých obcí.

Všetky vykupované akcie pritom vodárne pod vedením S. Hrehu umorovali do svojho vlastného imania a podiel zostávajúcich akcionárov rástol. Podiel Košíc od transformácie vzrástol z 18 na 20 percent.

Zároveň však S. Hrehu často kritizujú, že vodárne zadávajú kontrakty aj firme blízkej jeho rodine. Na kritiku v médiách reagoval tým, že všetky objednávky vodární sa realizujú len za trhové ceny bez predražovania.

Celkový majetok vodární je viac ako 600 miliónov eur. Ročné tržby siahajú k 90 miliónom eur. Sú aj významným zamestnávateľom. Pracuje v nich viac než dvetisíc ľudí.

Podľa nôt NKÚ

Nový akcionársky klub, ktorý má ešte hlbšie ukotviť VVS v rukách samospráv, je pritom v súlade so závermi nedávneho preverovania tuzemských vodární Najvyšším kontrolným úradom. Jasne uviedol, že verejný záujem sa vo vodárňach napĺňa v plnej miere iba vtedy, ak zostávajú v rukách miest a obcí.

Vláda by mala podľa úradu prijať také zákonné úpravy, aby sa už do štruktúr vodární nedostávali privátni investori. Podľa zistení úradu zarábajú na vodárňach výrazne viac ako samosprávy.

Ivan Kmotrík st.Zdroj: TASR/Pavel Neubauer

Podrobne úrad rozobral neefektívnosť spolupráce Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) s jej servisnou dcérskou firmou Infra Services, ktorú spolovice vlastní kontroverzný podnikateľ Ivan Kmotrík.

Úrad vyčíslil, že kým BVS ovládaná hlavným mestom a okolitými mestami a obcami na každých sto eur vynaložených nákladov vie vygenerovať zisk 63 centov, tak Infra Services dokáže pri rovnakej výške nákladov zarobiť vyše 3,7 eura.

Úrad dokonca nadobudol pri kontrole podozrenie, že pri rozbehnutí spolupráce BVS s Infra Services a pri tom, ako sa do dcérskej firmy dostal spomínaný privátny investor, mohol byť porušený zákon a spáchaný trestný čin. Všetky svoje zistenia NKÚ už posunul polícii. Transakcie, z ktorých dodnes profituje I. Kmotrík, sa ešte budú prešetrovať.

  • Tlačiť
  • 5

Tagy akcionársky klub, boj, menšie mestá, ovladnutie, Východoslovenská vodarenská spoločnosť