Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Bývalí výskumníci sa nestratili

08.04.2004, 09:24 | Marián Benka | © 2004 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Inteligentné zariadenia vo verejnej doprave sú na Slovensku takmer výhradne záležitosťou jednej spoločnosti – Emtestu. Tá je len jednou z množstva žilinských inovačných firiem, ktorú založili bývalí pracovníci Výskumného ústavu výpočtovej techniky (VÚVT).

EMtest dodala slovenským podnikom mestskej hromadnej dopravy (MHD) a Slovenskej autobusovej dopravy (SAD) väčšinu elektronických informačných tabúľ, čítačiek magnetických kariet či pokladní na predaj cestovných lístkov, ktoré používajú vodiči medzimestských autobusov.

Dodávateľom parkovacích technológií ponúka ako nadstavbu zariadenia umožňujúce platiť za parkovanie kartou. Tieto budú aj súčasťou nového elektronického parkovacieho systému, ktorého spustenie na polovicu apríla ohlásilo bratislavské nákupné stredisko Polus City Center.

Vodiči pri ňom budú môcť použiť aj bezdotykové karty Bratislavského dopravného podniku. Tie sú takisto dielom EMtestu, ktorý ich po dohode s prevádzkovateľom MHD doplnil o túto novú aplikáciu.

S dopravnými podnikmi viacerých miest sa spoločnosť snaží dohodnúť, aby ako predplatný cestovný lístok akceptovali ich ďalší produkt – elektronické študentské preukazy, ktoré v tomto školskom roku zaviedla väčšina univerzít.

Spoločná minulosť

V časoch socializmu neboli USA ochotné poskytovať nepriateľskému táboru technické detaily o svojej výpočtovej technike. VÚVT preto pracoval na spoločnom projekte krajín RVHP zameranom na vývoj vlastných osobných počítačov.

0404/51_Hric.jpg

Stoje SMEP boli čiastočne napodobeninou amerických počítačov Digital, pritom však išlo o pôvodné riešenie. VÚVT zabezpečoval prevažnú časť ich vývoja i následnej výroby v Banskej Bystrici a Námestove.

Jeden z pracovníkov ústavu Peter Weber sa po zmene režimu stal riaditeľom slovenskej pobočky spoločnosti Digital (v súčasnosti Hewlett-Packard). V zahraničných IT firmách, ktoré si na Slovensku otvárali pobočky, však našli uplatnenie aj ďalší ľudia z ústavu.

Práve príchod amerických firiem a zrušenie informačného embarga spôsobili, že projekt vlastných počítačov stratil opodstatnenie. VÚVT v čase najväčšieho rozkvetu zamestnával okolo 1 200 ľudí. Z toho 70 percent tvorili odborníci s vysokoškolským vzdelaním. Vyvíjali sa tu všetky časti počítača.

Po roku 1989 postihlo žilinských vývojárov prepúšťanie, ale sami odchádzali a zakladali si vlastné firmy. Často išlo o pracovníkov jedného oddelenia, ktorí postavili firmu na svojej špecializácii. Napríklad najväčšieho slovenského výrobcu napäťových zdrojov, a.s. Elteco, založili špecialisti, ktorí vyvíjali napäťové zdroje pre SMEP.

VÚVT pôsobí aj v súčasnosti, s dvadsiatimi zamestnancami a 15-miliónovými ročnými tržbami. Zameriava sa na vývoj a výrobu špecializovaných počítačov.

Jednu skupinu tvoria počítače chránené proti úniku informácií, určené pre armádu a políciu. Druhú skupinu predstavujú počítače odolné voči nárazom a sťaženým klimatickým podmienkam, určené do priemyselných prevádzkarní. Podľa generálneho riaditeľa Martina Seča sa ústav vyrovnal s minulými problémami a teraz postupne rozširuje svoju činnosť.

Vytvorili si nový trh

EMtest založili pracovníci VÚVT, ktorí vyvíjali integrované obvody. Išlo teda o hardvér, ktorý však vyžaduje aj veľa programovania.

„S kolegami nám nebolo spočiatku jasné, v akej oblasti budeme podnikať. Chceli sme však odísť skôr, ako dostaneme výpovede,“ spomína generálny riaditeľ a jediný majiteľ spoločnosti Ladislav Heglas. Napokon sám ako podnikateľskú príležitosť objavil systémy pre dopravné spoločnosti. Preto založil firmu a ostatných do nej postupne prizval ako zamestnancov.

Firma sa postupne rozrástla z jedného na šesťdesiatich vývojárov. V dohľadnom čase bude meniť právnu formu na akciovú spoločnosť – L. Heglas ostane stopercentným vlastníkom.

Podľa L. Heglasa firma vytvorila na vtedajšom československom trhu celkom nový segment, preto v ňom dlho pôsobila sama. Až teraz sa začínajú objavovať prví konkurenti, prevažne z Poľska.

Medzitým si však EMtest vybudoval silné pozície na slovenskom, českom a poľskom trhu. Na Slovensku sú jej zákazníkmi všetky podniky SAD, s výnimkou nitrianskeho.

Možnosti magnetických a čipových kariet sú podľa L. Heglasa stále málo využité, takže tento trh má potenciál veľkého rastu. „Boli by sme radi, keby sa tu objavili aj nejakí výrobcovia či systémoví integrátori. Potom by sme sa mohli napríklad špecializovať len na vývoj. Súčasný model, keď zabezpečujeme všetko, od vývoja, cez výrobu až po obchod, nie je pre nás ekonomicky únosný,“ myslí si generálny riaditeľ. Firma vlani dosiahla tržby 150 mil. Sk, čo podľa neho nezodpovedá jej možnostiam.

Výrobu EMtest zabezpečuje vo vlastnom závode v Krásne nad Kysucou. Tento rok ju však presunie do nových priestorov v Žiline.

„Na Kysuciach sme síce našli dostatok nekvalifikovanej pracovnej sily, naša výroba si však žiada aj vysokokvalifikovaných inžinierov, a tí museli dochádzať zo Žiliny,“ vysvetľuje dôvod zmeny L. Heglas. Teraz budú do práce dochádzať robotníci, mozgy dostali prednosť – pre firmu je dôležitejšia kvalifikácia ako cena pracovnej sily.

Živí ich Východ

Elteco založilo celé oddelenie z VÚVT. „Zaoberali sme sa vývojom napájacích zdrojov, chceli sme ich však aj vyrábať,“ hovorí generálny riaditeľ spoločnosti Juraj Procházka.

Budovu, v ktorej Elteco dodnes vyrába, kúpilo priamo v areáli ústavu. Po rozdelení federácie si spoločnosť založila obchodné zastúpenie v Českej republike, neskôr pribudlo Rusko, Ukrajina, Poľsko, Bielorusko a Kazachstan.

„Na západné trhy sme sa neorientovali, tam mali voči slovenským technológiám nedôveru,“ uvádza J. Procházka. „Naopak, dnes sa niektoré západoeurópske firmy dostávajú vďaka našim kontaktom na východné trhy,“ pokračuje.

Napríklad dodávatelia telefónnych ústrední, ktoré sa umiestňovali pozdĺž Transsibírskej magistrály, využili tieto kontakty a dodali svoje ústredne spolu so záložnými zdrojmi od Elteca.

Na rozdiel od majiteľa EMtestu považuje J. Procházka model, pri ktorom jedna firma zabezpečuje vývoj, výrobu i odbyt, za výhodný: „Takto môžeme výrobu pružne prispôsobovať našim potrebám.

Pri systéme založenom na subdodávateľoch nemusíte mať istotu, že sa ne všetkých budete môcť spoľahnúť.“ Spoločnosť vlani pri 350 zamestnancoch dosiahla tržby pol miliardy korún, väčšinou z exportu.

Elteco nemieni svoje portfólio príliš rozširovať, chce sa zameriavať na napájacie a záložné zdroje vo všetkých podobách. Od malých nabíjačiek až po veľké zdroje, zabezpečujúce celé budovy pre prípad prerušenia dodávky energie.

0404/51_emtest.jpg

Vlastný vývoj obmedzili

EMtest a Elteco dodnes vlastnia ich pôvodní zakladatelia. Softvérová spoločnosť Varias, a.s., postupom času stavila na strategického investora. Roku 2000 80 percent jej akcií odkúpila rakúska konzultačná spoločnosť EFP Group.

Varias nebol založený v dôsledku prepúšťania z výskumného ústavu. Vznikol roku 1990 ako spoločný podnik VÚVT, skupiny jeho 15 zamestnancov a rakúskeho investora. Jeho meno odmieta vedenie spoločnosti zverejniť s odôvodnením, že je už nepodstatné.

Každý zo subjektov vlastnil v spoločnosti tretinu. Rakúšania predali svoj podiel po tom, čo sa Varias začal špecializovať na vývoj softvéru. Išlo im totiž skôr o distribúciu západného hardvéru na Slovensko.

VÚVT zase pri svojich finančných problémoch nedokázal uhradiť sumu, ktorú dlhoval za svoj podiel. Nakoniec oň prišiel a spoločnosť sa celá ocitla v rukách zamestnancov až do spomínaného roku 2000.

Varias v rokoch 1990 až 1993 vyvíjal vlastný podnikový informačného systém Kompakt. Keď roku 1993 prišiel na Slovensko systém SAP, Varias ohodnotil vývoj svojho systému ako neperspektívny. Radšej sa stal autorizovaným partnerom SAP.

… ale nezrušili

Keďže zavádzanie informačného systému dnes zahŕňa aj analýzu firemných procesov, Varias sa čoraz viac profiluje aj ako konzultačná firma.

Žije aj outsourcingom – prevádzkovaním informačných systémov na diaľku. „To neznamená, že sme sa úplne vzdali vlastného vývoja,“ tvrdí predseda Predstavenstva Variasu Vladimír Hric. „Vyvíjame softvérové nástroje, ktoré balík SAP neobsahuje a ktoré ho vhodne dopĺňajú,“ vysvetľuje.

Varias napríklad vyvinul riešenie e-services, ktoré umožňuje elektronickú výmenu dokumentov medzi dodávateľom a obchodným reťazcom. Spojenie s EFP bolo pre Varias prirodzené.

Rakúska spoločnosť otvorila dvere na západné trhy, zároveň si rozšírila ponuku o spomínané riešenia. Dovtedy sa Žilinčania orientovali skôr na slovenský a český trh.

„Nových zákazníkov získavame aj vďaka príchodu zahraničných spoločností,“ hovorí V. Hric. „Keď napríklad prišla na Slovensko firma Embraco, vybrala si nás, aby sme v slovenskej pobočke zaviedli informačný systém. Po pozitívnej skúsenosti si nás vybrali aj pre svoju taliansku pobočku,“ uzatvára.

Foto – Pavel Danko

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)