Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Cukor je drogou chudobných, Coca-Cola či Nestlé to vedia

30.04.2014, 12:16 | Branislav Benčat | © 2014 News and Media Holding

Čo najväčšie zisky na úkor zdravia konzumenta. Lobby vplývajúca na zákony a bojujúca proti zásahom regulačných úradov. Najčastejšie sa pri takýchto spojeniach vybaví biznis s tabakovými výrobkami. Podobný zápas však zvádzajú aj popredné potravinárske a nápojové spoločnosti.

  • Tlačiť
  • 1

Ich cieľ je jasný - dostať k svojim konzumentom čo najväčšie množstvo výrobkov s vysokým obsahom cukru, bagatelizujúc jeho škodlivé dôsledky na zdravie.

Nadnárodné firmy ako Coca-Cola, PepsiCo, Nestlé či Unilever sa v snahe predať čo najviac sladených produktov zamieravajú na rozvojové krajiny. Regulácia je tam menšia ako v rozvinutých ekonomikách, menej prísne pravidlá sa kladú napríklad aj na reklamu.

A okrem prívetivého podnikateľského prostredia s minimom obmedzení sú napríklad v Mexiku enormne obľubené sladené nápoje. Výsledok: krajina predbehla v miere obezity aj Spojené štáty.

Zdaniť! Úspech je však otázny

Keď sa krajina vyšplhala v nelichotivom rebríčku pred suseda, ktorý je tučnou populáciou v zámorí známy minimálne rovnako ako športovými profiligami či technologickými firmami, rozhodol sa stredoamerický štát, že vyrazí do protiútoku.

Zákonodarci odhlasovali zvláštnu daň na nezdravé potraviny a nápoje. Prezident zároveň rozbehol ostrú kampaň proti obezite a vyzýva obyvateľov, aby začali cvičiť, chodiť pešo a zdravšie sa stravovať. Nová daň sa vzťahuje na potraviny a nápoje, ktoré v jednom deci respektíve v sto gramoch obsahujú viac ako 270 kalórií.

Pri národe, ktorý je zvyknutý na Colu či Sprite podstatne viac ako na vodu a veľkej obľube sa tešia aj hamburgery, tortilly či tacos, je však otázne, nakoľko o niečo drahšie nezdravé potraviny konzumentov odradia od ich kúpy.

Krajina je druhým najväčším spotrebiteľom sýtených nápojov na osobu. Aj z tohto dôvodu žije v Mexiku medzi dospelou populáciou percentuálne najviac ľudí trpiacich cukrovkou spomedzi všetkých členských štátov OECD. Na tisíc obyvateľov je ich takmer šestnásť chorých. Na porovnanie, na Slovensku je to z rovnakého počtu šesť ľudí.

Daň na nezdravé potraviny v minulosti zaviedli aj Francúzi, Maďari či Dáni. Tí ju však zrušili hneď po tom, čo prišli na to, že ľudia chodia radšej nakupovať svoje obľúbené nezdravé potraviny do lacnejšieho Nemecka.

Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv zas vo februári prepracoval označovanie potravín a od výrobcov žiada, aby viac zdôraznili informácie o množstve pridaného cukru. Zmena bola podľa úradu nutná, aby zdôraznila najnovšie vedecké poznatky, ktoré dávajú do súvisu stravu a chronické ochorenia ako obezita či srdcovo-cievne choroby.

Lobby: Nedalo by sa aj viac? Veď cukor za to nemôže

Britský ekonomický denník The Financial Times, ktorý sa téme venuje, však upozorňuje, že potravinoví giganti škodlivosť cukru minimalizujú, jeho démonizovanie označujú za nespravodlivé a z obezity vinia nedostatok pohybu a celkovú spotrebu kalórií.

Rovnako to bolo aj v prípade pripravovaného daňového zákona v Mexiku. Predstavitelia potravinového a nápojového priemyslu varovali, že dopady zdraženia na zdravie Mexičanov budú len minimálne, za to ekonomika utŕži poriadnu ranu.

Karta sa však môže začať obracať. Môže sa totiž stať, že rovnako ako tabakové firmy pred desaťročiami začnú čeliť väčšej regulácii a stúpajúcim daniam aj nápojoví giganti a ich značky dostanú medzi ľuďmi podvedomú nálepku "Zdraviu škodlivé".

K nadmernej konzumácii cukru zaujala nedávno radikálne stanovisko aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá stanovuje globálne štandardy výživy. V marci vydala návrh nového odporúčania pre denný príjem jednoduchých cukrov. Kým doteraz radila, aby denná dávka nepresahovala desať percent z celkového príjmu kalórií, po novom to má byť o polovicu menej.

Toto množstvo zodpovedá približne šiestim kávovým lyžičkám cukru. Približne rovnaké množstvo obsahuje malá plechovka coly. V jednom litri sa nachádza až zhruba tridsať lyžičiek cukru. Nápojová lobby pritom ešte v roku 2004 tlačila na WHO, aby stanovila denný príjem cukrov až na 25 percent.

Kocky cukru obsiahnuté v rôznych veľkostiach sladených nápojovZdroj: SITA / AP

"Z cukru sa stal nový tabak," citujú Financial Times Simona Capewella, profesora klinickej epidemiológie z univerzity v Liverpoole, ktorý v januári zakladal v Británii zoskupenie na boj proti cukru Action on Sugar. "Sladké nápoje a nezdravé potraviny sú všade podsúvané nič netušiacim rodičom a deťom zo strany cynického priemyslu zameraného na zisk a nie na zdravie," dodal.

Náklady na liečbu stúpajú

Že nadmerná konzumácia cukru pre človeka je škodlivá, nie je novinka. Svetová zdravotnícka organizácia hovorí o obezite ako o epidémii najmenej posledných desať rokov a cukor sa enormne pridáva do potravín od 80. rokov, keď nahradil tuk, ktorý sa dostal do nemilosti ako nezdravý. Čo sa však zmenilo a neustále zhoršuje, sú stúpajúce náklady vlád na liečbu pacientov chorých na cukrovku a rakovinu. Tých je čoraz viac s rastúcim percentom obéznych ľudí.

A počet obezitou trpiacich rastie rýchlym tempom. Kým pred desiatimi rokmi ich bolo ešte "len" 300 miliónov, v súčasnosti ich už je pol miliardy.

"Súvisiace celkové náklady na zdravotnú starostlivosť sú na rekordných maximách, účet je 500 miliárd dolárov alebo viac ako desať percent všetkých výdavkov na zdravotnú starostlivosť," vraví pre Financial Times o obezite a s ňou spojených ochoreniach Stefano Natella z Credit Suisse.

Obeťou je rozvojový svet

Štáty tak stojí liečba čoraz viac zdrojov a výdavky narastajú najmä v rozvojových krajinách. Obezita už totiž nie je problémom najmä rozvinutého sveta. Obdobie prežierania sa vystriedala doba, ktorá zdôrazňuje zdravý životný štýl. Na západe sa o ňom viac hovorí, povedomie o zdravom stravovaní zvyšujú aj nové komunikačné kanály ako sociálne siete. Horšie sú tak na tom menej uvedomelé krajiny s prívetivým podnikateľským prostredím pre potravinové a nápojové koncerny.

Paradoxom je, že v rozvojových krajinách môže ísť ruka v ruke s obezitou aj podvýživa. "Obezita a nedostatok mikroživín (vitamíny, minerály, stopové prvky, esenciálne mastné kyseliny a aminokyseliny) sa často prekrývajú - človek môže trpieť obomi naraz," cituje ekonomický denník Kostasa Stamoulisa, ekonóma pre výživu a poľnohospodárstvo z OSN.

Aj nápojoví a potravinoví giganti však začínajú chápať, že ak chcú uspieť aj budúcnosti, musia presvedčiť konzumentov, že ich produkty nie sú až také nezdravé. Firma Nestlé tvrdí, že medzi rokmi 2001 a 2011 znížila celkový počet cukru vo svojich výrobkoch o 30 percent. Obaja poprední tvorcovia coly sa zas zamerali aj na "zdravšiu", čiže menej kalorickú variantu svojich nápojov.

Coca-Cola v minulom roku predstavila novú verziu svojho kľúčového nápoja s podtitulom Life. Etiketa má zelenú farbu, je dosladzovaná prírodnou stéviou a obsahuje o polovicu menej cukru a kalórii ako bežná cola. Zatiaľ sa v rámci testovania objavila len na pultoch predajní v Argentíne a v Čile, no v tomto roku má firma za cieľ osloviť ňou spotrebiteľov aj na ďalších trhoch a mala by sa dostať i do Európy. Podobný produkt by chcela čoskoro predstaviť aj PepsiCo.

  • Tlačiť
  • 1

Tagy cukor, zdravotníctvo