Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Keď sa fabriky farbia na zeleno

07.05.2011, 12:00 | Dominik Orfánus | © 2011 News and Media Holding

Slovenské firmy chcú šetriť, zatiaľ plátajú najväčšie energetické diery

  • Tlačiť
  • 0

Pravidlo, že firmy potrebujú šetriť, platí v (po)krízovom období dvakrát. Ide totiž nielen o konkurencieschopnosť, ale aj o zelený imidž. Aj drahšie ekologické riešenia začínajú dávať pri vysokých cenách energií, ktoré navyše budú ďalej rásť, čoraz väčší zmysel. Na ušetrenie dramatických súm za energie pritom netreba rovno stavať novú fabriku. Dá sa to dosiahnuť aj jednoduchými detailmi.

Ekológia z východu

Stavba novej fabriky je určite z pohľadu energetickej efektívnosti ideálny koncept. Taiwanská Delta vyrábala v prenajatých halách v Novej Dubnici moduly do moderných technológií. Napríklad do fotovoltických panelov, častí veterných elektrární alebo produkovala doteraz iba v Ázii robené káble a dobíjacie zariadenie pre amerického výrobcu elektromobilov Tesla. So zeleným imidžom sa rozhodla postaviť aj novú fabriku. Nielen energeticky efektívnu, ale aj ako pracovisko rešpektujúce harmóniu v štýle feng-šuej.

Šéf dubnickej fabriky Daniel Heri sa zelenosťou materskej firmy i novej fabriky v Dubnici nad Váhom, ktorú postavili v roku 2007, pýši. Aby izolácie opláštenia haly šetrili energiu, sú oproti štandardom dvojnásobné. Teplo z výroby sa recykluje na vykurovanie budovy: nasávaný čerstvý vzduch do priestorov je vďaka výmenníku ohrievaný teplým vzduchom, ktorý ide von z budovy. Taiwanci skutočne všetko podriadili učeniu feng-šuej. Aj poloha fabriky sa vyberala podľa týchto štandardov: s dobrým smerom vetra a potokom či s chrbtom krytým horami.

zelene_fabriky_01

Firmy boli po minulé roky rady, keď neskončili v červených číslach. Takže ekológia pre ne nebola prioritná. Ale plzenská televízna fabrika Panasonic trocha zariskovala a posledné štyri roky sa sústredila na ekologické riešenia. Výroby aj produktov.

Noriyuki Yasuo, teraz už bývalý generálny riaditeľ Panasonic AVC Networks Czech, pre TREND priznal, že si na ekologické projekty nerobia ani ekonomické štúdie o ich návratnosti.

Ekológia je pre neho v každom rozhodnutí. Ide to totiž ruka v ruke s japonskou filozofiou, v ktorej firma neplní iba funkciu tvorcu hodnôt a systém na zarábanie peňazí.

3R

Aby bola česká fabrika zelená, prešla dlhú cestu. Najprv bolo treba japonskú centrálu požiadať o kritériá, ktoré museli splniť. Išlo o znižovanie energetickej náročnosti, spotreby materiálu, recyklácie odpadu, ale najmä redukciu CO2.

Nakladanie s odpadmi sa vo fabrike Panasonicu riadi heslom 3R. Reduce, reuse, recycle. Zredukovať, znovu použiť, recyklovať. Takmer všetky obaly vracia fabrika svojim dodávateľom na opätovné použitie. Vedľa každej výrobnej linky je hneď niekoľko košov, ktoré nútia personál triediť do najmenších detailov. Iba sedem percent odpadu celej fabriky končí na smetisku. Aj to sa japonskému manažmentu zdá veľa.

Vo výrobe sa sústredili na optimalizáciu tepla, svetla a času. Skracovanie výrobných cyklov a nové výkonnejšie stroje znižujú spotrebu elektrickej energie o tretinu. Po fabrike sa hovorí, že sa uvažuje aj o inštalovaní fotovoltických panelov na strechy fabriky, čo je celkom bežné napríklad v Nemecku. Firma si takto dokáže vyrobiť elektrinu sama pre seba alebo ju dokonca predávať do rozvodnej siete. Práve v Nemecku sú vďaka vysokým výkupným cenám solárnej energie na to podnikatelia veľmi motivovaní.

Viera v slnko

Miloš Grúň z audítorskej firmy Grucon, ktorá robí energetické audity, hovorí, že na Slovensku sú snahy o využitie slnečnej energie podnikmi stále ojedinelé. „Fabriky riešia oveľa vážnejšie energetické straty. Kým Nemci naháňajú zlepšenia v desatinách percenta, na Slovensku bežne robíme projekty s úsporou energetických nákladov o 40 percent,“ tvrdí.

Projekt taiwanskej fabriky AU Optronics v Trenčíne v pôvodnom zámere aj s využitím solárnej energie na streche fabriky počítal. Či to nakoniec tajnostkárski Taiwanci dotiahnu do konca, ukáže čas. Viceprezident fínskeho oceliarskeho gigantu Ruukki pre technológie, energiu a životné prostredie Tonni Hemminki v solárne riešenia na nových budovách verí. „Vyvinuli sme fasádu budov zo solárnych panelov, ktorá je dokonca lacnejšia ako klasická fasáda alebo sklo. Navyše ešte vyrába elektrinu,“ vysvetľuje.

Nové fabriky, prežité princípy

M. Grúň tvrdí, že dnes sa robia aj nové fabriky podľa starých princípov. Často si energetický audit k projektom žiadajú iba financujúce banky. Energetická účinnosť podniku je síce v norme, ale zďaleka nedosahuje možnosti, ktoré tu pri výstavbe existujú. Ak sa aj firmy snažia ísť cestou energetických úspor, niekedy im inžinieri nesprávne nadimenzujú zariadenia: „Bežne sa to stáva pri dnes takých moderných kogeneračných jednotkách,“ spomína M. Grúň. Až pri audite zistili, že fabrike stačili aj lacnejšie riešenia, dodáva.

Najviac roboty majú energetickí audítori tradične so starými fabrikami. M. Grúň pripomína, že najväčšie úspory sa dajú robiť na kúrení. Na rozdiel od niektorých predajcov kotlov energetickí audítori pri ich výmene prepočítajú potreby vykurovania. „Často zistíme, že nie je potrebné mať veľké kotly, stačia aj menšie, lacnejšie, s menším výkonom,“ hovorí. V starých rozsiahlych závodoch zväčša navrhujú vymeniť celú infraštruktúru vykurovania, ktorá je zbytočne dlhá, predimenzovaná a s vysokými stratami tepla.

Podniky sa snažia využívať teplo zo strojov, ktoré je v zásade odpadové. Delta Electronics takto kryje časť svojej tepelnej potreby. Z iného súdka je kúrenie pozemkom. Pri nových fabrikách rieši Ruukki oceľovú konštrukciu tak, že pilóty sa navŕtajú hlbšie a vďaka tepelnému čerpadlu dokáže budova kúriť „zo zeme“ s veľmi nízkymi nákladmi.

Investície do starého

M. Grúň si všimol, že od začiatku krízy firmy začali viac myslieť na to, kde ušetriť: jeho spoločnosť nedokáže pokrývať všetky zákazky. No manažéri – najmä zahraničných firiem – chcú šetriť aj na úsporách, akokoľvek paradoxne to znie. „Vždy, keď sme povedali, akú investíciu podnik potrebuje, stretli sme sa s odmietnutím. Ale keď sme vyčíslili úspory a návratnosť, to manažéri pochopili a prijali,“ spomína. S tým, že vždy sa zaväzuje priniesť riešenia, ktoré sa splatia do troch rokov. „Vo väčšine prípadov je to tak rok a pol až dva, ale teraz fabriky, ktoré sporia, schvália väčšinou iba tie s návratnosťou do roka,“ vraví majiteľ audítorskej firmy.

Podľa neho sú tri typy riešení energetickej efektívnosti vo firme. Zadarmo, s malými investíciami a s veľkými investíciami.

Riešenia zadarmo si nevyžadujú peniaze. Stačí iba upraviť to, čo funguje. Napríklad ide o využívanie energetického výkonu a tarify – ak firma nevyužíva maximálny výkon, môže sa presunúť do nižšej tarify odberu. M. Grúň spomína na prípad jedného podniku, kde do chladenia vodou púšťali odpadovú paru, čo vodu otepľovalo. Chceli kúpiť nové kompresory na zlepšenie chladenia. „Bolo potrebné iba prestať púšťať tam paru a ukázalo sa, že doterajšie kompresory bohato stačia,“ spomína.

Ďalšie sú malé investície. Napríklad do pokazených alebo zastaraných kondenzačných nádob vo vykurovacom systéme. Takisto využitie spalín – teda odpadového tepla. M. Grúň vysvetľuje, že spaliny povedzme z pekární nainštalovaním investične nenáročného výmenníka ušetria za ohrev vody, ktorú podnik používa. Typickými nákladnými investíciami sú nové kotly, prípadne celé technologické celky.

Detaily a lacnejší vzduch

Roope Siiroinen z fínskej firmy Valoa špecializovanej na projektovanie osvetlenia hovorí, že podniky sa snažia šetriť na osvetlení aj výmenou klasických žiaroviek za úsporné alebo LED (Light Emitting Diode). Tvrdí však, že to nie je riešenie. Treba sa na osvetlenie pracoviska, predajne či areálu pozrieť komplexne.

„Spomínam si, ako sme iba novým usporiadaním svetla bez LED ušetrili obchodnému centru 50 percent ročných nákladov na osvetlenie. Firmy ani netušia, že nepotrebujú mať všetky podlahy osvetlené,“ vysvetľuje.

Ťažko by sa niektorý slovenský priemyselný podnik zamyslel nad úsporami v takom detaile, ako je stlačený vzduch. Generálny riaditeľ fínskej firmy Enersize Tuomas Rouhikko dodáva šetrné riešenia európskym firmám práve v úsporách v stlačenom vzduchu. „Momentálne sa chystáme na projekty v Číne a na Slovensku. U vás efekty našich riešení vychádzajú veľmi výhodné, pretože máte jednu z najdrahších elektrických energií v Európe,“ vysvetľuje. Tajomstvo šetrenia na vzduchu Enersize je v tom, že firma nie je výrobca ani predajca kompresorov. A tak vždy hľadá ideálne riešenie pre fabriku. V závislosti od jej veľkosti vedia ročne ušetriť 100- až 500-tisíc eur. T. Rouhikko si je vedomý, že to nie je veľká úspora, ale aj tu platí známe „babka k babce...“.

Návratnosť týchto riešení je často menej ako rok, ale Enersize chystá ďalší tromf – šetrenie energie zo strojov, ktoré poháňajú motory. Tu je ešte väčší potenciál ako pri stlačenom vzduchu.

Článok vyšiel v prílohe Energetika, ktorá je súčasťou aktuálneho vydania TRENDU č. 18.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Desať dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.

Foto - Maňo Štrauch

  • Tlačiť
  • 0

Tagy ekológia, energetika

Diskusia (0 reakcií)