Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Kríza praje auditom. Energetickým

23.09.2010, 00:02 | Dominik Orfánus | Katarína Šebejová | © 2010 News and Media Holding

Šetrenie nákladov na energiu sa začína expertným prieskumom

  • Tlačiť
  • 0

Tagy

energetika

Snahy firiem znižovať náklady sú čoraz intenzívnejšie. Kým niekde vidia najväčšie možnosti úspor v prepúšťaní, vo zvyšovaní produktivity práce, prípadne v outsourcingu, mnohí si už začínajú viac všímať aj faktúry za plyn, elektrinu či vodu. A presviedčajú sa o tom, že v energetickej spotrebe podniku sú skryté významné rezervy. Na pomoc im prichádzajú energetické audity.

Do hĺbky

Nejde o nič iné ako o získanie uceleného obrazu o spôsoboch využívania a spotreby energie vo firme. Samozrejme, smeruje k čo najvyššej efektivite. Energetický audítor najprv zhodnotí existujúci stav, zameriava sa pritom na všetky budovy a energeticky významné technológie, aj výrobné. Zistí údaje o energetických vstupoch a výstupoch, o vlastných energetických zdrojoch, rozvodoch energie a významných spotrebičoch energie a navrhne minimálne tri varianty súboru opatrení. Tie vyhodnotí štandardnými metódami na posúdenie ekonomickej efektívnosti investícií a celkovo posudzuje pre každý variant osem až desať rovnakých kritérií, ktoré majú rôznu váhu.

Zákazníkovi po konzultácii a zohľadnení jeho priorít odporúča optimálny variant, spracuje písomnú správu a súbor údajov na monitorovanie efektívnosti. Tie posiela každoročne zo všetkých auditov spracovaných v uplynulom roku do 31. marca prevádzkovateľovi monitorovacieho systému energetickej efektívnosti, ktorým je Slovenská inovačná a energetická agentúra. Tieto údaje budú slúžiť na spracovanie prehľadov možností úspor energie za SR. Medzi parametrami sú napríklad údaje o konečnej spotrebe palív a energie, o nákladoch na energiu aj o emisii škodlivých látok pred realizáciou opatrení a po nej.

Teda audit sa nekončí pri výpočtoch a konštatovaniach, koľko ktorý stroj a dielňa spotrebováva. „To bolo možno na začiatku deväťdesiatych rokov, ale takéto audítorské firmy zanikli,“ spomína Miloš Grúň, riaditeľ jednej z najväčších audítorských spoločností v tomto segmente Grucon. Dodáva, že klienti chcú veľmi presné návrhy opatrení, ako ušetriť. Samozrejme, za rozumnú cenu. Ako záruku preto M. Grúň odvíja províziu audítorov od sumy ušetrených peňazí vo firme. A to buď jednorazovo, alebo počas najbližších troch rokov, keď sa návrhy energetických expertov pretavia aj do firemných výsledkov. M. Grúň hovorí, že v priemere firma vie po energetickom audite dosiahnuť značnú úsporu, v abnormálnych prípadoch – teda vo veľmi zanedbaných a zastaraných firmách – sa úspory blížili až k štyridsaťpercentnej hranici. Neoficiálne audítorské skúsenosti hovoria, že vyššie percentá sa dajú dosiahnuť v menších firmách.

Ani vo väčších podnikoch nejde o malé sumy. Napríklad momentálne M. Grúň robí s pätnástkou ľudí jedenapolročný audit jednej chemickej fabriky. Za prvé štyri mesiace našli energetické riešenia s úsporami vyše 16 miliónov eur.

Návrh opatrení

„Dobrý energetický audit sa nedá vypracovať „od stola“. Dôležitá je návšteva audítora na mieste, prehliadka, ako aj použitie vlastných meracích prístrojov,“ zdôrazňuje riaditeľka odboru legislatívy, metodológie a vzdelávania Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) Kvetoslava Šoltésová.

Po tejto práci v teréne sa vyhodnotí úroveň energetickej účinnosti zariadení, ročného využitia inštalovaného výkonu, špecifickej spotreby a spôsob prevádzky. Pri rozvodoch energie sa vyhodnotí najmä ich dimenzovanie, technické vyhotovenie, stav tepelnej izolácie, ako aj údaje o prepravovaných energonosičoch. „Bežne sa stáva, že potrubia by sa dali ťahať aj kratšou trasou, čo môže značne znížiť straty,“ dopĺňa M. Grúň. Ďalej hovorí, že sú miesta, na ktoré sa audítori zameriavajú primárne, lebo ukrývajú najväčšie úspory: „Napríklad výroba tepla – výmena starého kotla za nový, po prepočítaní energetických potrieb fabriky, možno aj menší, vie dramaticky zlepšiť využitie energií.“

Na základe skúmaní, meraní a výpočtov navrhujú audítori opatrenia. V drvivej väčšine vychádza potreba nových investícií. „Odporúčame iba také riešenia, ktoré sa firme vrátia maximálne do troch rokov,“ hovorí M. Grúň a dodáva, že podľa ich skúseností priemer je približne dva roky. Významný ukazovateľ je aj ekologický rozmer energetického auditu s následným environmentálnym aspektom navrhnutých opatrení.

Na šetrenie teda treba nové zdroje. K. Šoltésová upozorňuje, že s takýmito projektmi banky nemajú problém. Dokonca sú to práve banky, ktoré v poslednom čase vyžadujú energetické audity aj na nové projekty. Sú vhodným podkladom na hodnotenie rizík pri financovaní projektov. „Podobný stav je aj pri poskytovaní prostriedkov z rôznych fondov a podporných mechanizmov. Aj keď je na rozhodnutí poskytovateľa financií, či spolu s projektom požaduje energetický audit,“ dodáva.

Energetický audit je v zákone č. 476 z roku 2008 považovaný za energetickú službu. Je povinný pre všetkých významných spotrebiteľov energie v priemysle i poľnohospodárstve. S tým, že firmy so spotrebou od 5 500 do 20-tisíc megawatthodín v priemysle a od 2 500 do 10-tisíc megawatthodín v poľnohospodárstve, musia vyhodnotenie energetickej náročnosti auditom zvládnuť do konca budúceho roka. Firmy prekračujúce hornú hranicu spomenutej spotreby majú čas na vyhodnotenie do konca roku 2013. Cieľom je čo najskôr zmapovať potenciál úspor. Je to dôležité, najmä keď si uvedomíme, že v porovnaní s vyspelými krajinami EÚ je na Slovensku energetická náročnosť priemyselnej produkcie dvoj- až trojnásobne vyššia.

M. Grúň však porovnáva ďalej. Napríklad v Nemecku sú firmy energeticky auditované každé tri roky. „Následne ich sleduje energetická polícia, ktorá kontroluje realizáciu nariadených opatrení,“ hovorí. Podľa neho tak Nemci vychytávajú už iba „blchy“. Pravidelnosť auditov v západnej Európe následne uľahčuje ich vykonanie. Audítor po troch rokoch má ďalší audit hotový za pár dní s minimálnou náročnosťou pri navrhovaní opatrení.

Viac žiadateľov

Aj keď na Slovensku energetická polícia neexistuje a energetické audity sú povinne iba pre priemysel a pôdohospodárstvo, nemôžu sa audítorské firmy sťažovať na nedostatok práce. M. Grúň hovorí, že približne od roku 1998 je dopyt vyšší ako ich možnosti. Aj dnes, keby ho oslovila veľká fabrika s kontraktom na niekoľko mesiacov či na rok, musela by rovnaký čas čakať. A to audítori z tejto spoločnosti fungujú nepretržite sedem dní v týždni. Menšie projekty sa dajú zvládnuť rýchlejšie, ale takisto si klient počká. Navyše kríza priniesla do biznisu nových klientov z priemyslu. „Firmy chcú čím ďalej, tým viac šetriť a v kríze cítime oveľa väčší záujem,“ tvrdí M. Grúň.

Marián Tihanyi, konateľ spoločnosti EkoEnergy-Group vraví, že zatiaľ nepociťujú nápor na spracovanie auditov kvôli povinnosti, vyplývajúcej zo zákona. Audity sú skôr dobrovoľné alebo v súvislosti so snahou získať finančnú podporu z fondov, nadviazané na snahu získať finančnú podporu. Medzi zaujímavými uvádza energetický audit v priemyselnom parku Palárikovo pre investora, ktorý získal podporu z eurofondov na výstavbu kogeneračnej jednotky na výrobu elektrickej energie, tepla a pary. Optimálny variant energetických úspor pre Hornonitrianske bane zahŕňal podľa energetického auditu päť oblastí. Týkali sa rekonštrukcie kompresorovej stanice a regulácie hlavných banských ventilátorov, využitia odpadového tepla zo šatní, regulácie čerpania banských vôd, inštalácie kompaktných odovzdávacích staníc tepla a regulácie výkonu indukčných motorov (napr. na dopravníkových pásoch).

V zámorí a západnej Európe sa o vypracovanie energetických auditov začali živo zaujímať aj IT firmy, teda kancelárske „fabriky“. Inteligentnými systémami vypínania alebo uspávania počítačov sa im darí šetriť tisícky až milióny dolárov ročne. Napríklad americký mobilný operátor už tri roky používa systém 1E Night Watchman, ktorý riadi spotrebu elektriny v kanceláriách. Počítače a monitory v obchodoch či call centrách automaticky prepína do úsporného režimu po určitom čase bez aktivity. Mierny šok zažili audítori v americkej firme Geiger Brothers, keď firme spočítali, že počítače jej „zožerú“ toľko elektrickej energie počas pracovného času ako mimo neho. Opatrenia na seba nenechali dlho čakať. M. Grúň zatiaľ na Slovensku podobný záujem necíti, hovorí, že stále je najviac roboty v priemyselných podnikoch.

Nedostatok audítorov

Naozaj vysoký dopyt po audítoroch zrejme vypukne až budúci rok, keď uplynie prvý termín povinných auditov pre určené spoločnosti v zmysle zákona. Na Slovensku je to tak, všetko sa necháva na poslednú chvíľu. I napriek tomu, že ich pravidelne školí SIEA a predmet energetický audit dokonca existuje aj na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Audítorov vyškolených SIEA je síce niečo vyše 400, ale do zoznamu Ministerstva hospodárstva SR je zatiaľ zapísaných iba 85. Noví žiadatelia, ktorí neabsolvovali v minulosti kurz na SIEA, budú musieť podstúpiť skúšku na získanie odbornej spôsobilosti. Odborníkov naozaj treba čoraz viac. Lebo podniky si nedokážu energetické audity robiť samy. Ako pripomína K. Šoltésová, spravidla sa využívajú služby externých firiem z dôvodu tzv. profesionálnej slepoty: „Skôr nájdem chybu u suseda ako u seba,“ spresňuje.

M. Grúň spomína aj prípady, keď audítori vedeli už len laickým pohľadom prispieť k zlepšeniu, ktoré znížilo energetickú náročnosť. „V jednom mliekarenskom podniku do chladenia vodou púšťali odpadovú paru, čo, samozrejme, vodu otepľovalo. Chceli kúpiť nové kompresory na zlepšenie chladenia. Navrhli sme im jednoducho nepúšťať tam paru a ukázalo sa, že doterajšie kompresory bohato stačia,“ vyťahuje príklad z praxe.

Zdroj: banner

Foto na titulke - Profimedia.cz

  • Tlačiť
  • 0

Tagy energetika

Diskusia (0 reakcií)