Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Pribrzdené autá pre armádu

10.09.2007, 15:58 | Gabriel Beer | © 2007 News and Media Holding

Nápravy od Tanaxu škrtí dopyt, nástupca vetriesky má problémy
s výrobou.

  • Tlačiť
  • 0

Niekdajšia Tatrovka v Bánovciach nad Bebravou si po kupónovej privatizácii užila poriadne otrasy. Na hlavičkových papieroch vymenila za pätnásť rokov niekoľko názvov. V zbere skončili tie, na ktorých bolo napísané VAB, Tatra Sipox aj VAB Sipox.

Firma sa dostala do konkurzu, ktorý stále beží. Od roku 1998 sa na stoličke konkurzného správcu vymenilo päť právnikov. Z niekdajších päťtisíc zamestnancov ostala iba desatina. Čo sa nezmenilo, je fakt, že firma ostala v podnikateľskom impériu rodiny Majských. Dnes ako akciovka Tanax.

Polemika o budúcnosti

Drobní akcionári z prvej vlny kupónovej privatizácie o majetok získaný privatizačným experimentom v Bánovciach konkurzom prišli. Obdobie, keď sa vo firme vyrábali kompletné nákladné autá Tatra, vyvážané najmä na ruský trh, sa skončili a bánovská tatrovka sa nevedela na trhu rýchlo zorientovať.

tanax.jpg

Úver od VÚB približne 850 miliónov korún firma nevedela splácať. Po tom, čo bánovská akciovka VAB skončila v konkurze, úver sa dostal do Slovenskej konsolidačnej. „S takým úverom na krku, pri takých úrokoch sa nedalo existovať,“ tvrdí jeden so spolumajiteľov firmy, Jozef Majský ml.

Konkurzná história sa vlečie. Správca konkurzu Dušan Repák nechce tipovať, kedy sa skončí, lebo – ako tvrdí – zatiaľ od svojho predchodcu žiadne dokumenty nevidel. „V konkurze už odišlo niekoľko trestných podaní o jeho marení,“ pripomína.

Tanax, ktorý výrobu po VAB prevzal, si už kedysi dominantný vlastník rodina Majských naplno neužíva a treba povedať, že sa trápia. V roku 2001 firma mohutne prepúšťala. Výrobu v podniku sťahovali zo štyroch hál do dvoch.

Sústredili sa na kľúčovú výrobu náprav, Majských Sipox vkladal peniaze na jej udržanie. Podľa Jozef Majského ml. to boli desiatky miliónov. Verí, že raz sa im vrátia. „Tanax bol adrenalín. Myslím, že chybou bolo to, že otec sa dlho bránil urobiť vo firme väčšie prepúšťanie,“ dodáva.

Na pomoc im peniazmi a kontraktom prišiel Ind. Ravinder Kumar Rishi, ktorý sa stal v Tanaxe päťdesiatpercentným akcionárom. Dokázal zabezpečiť zaujímavú zákazku na dodávky nákladných áut a ich montáž v Indii pre kopřivnickú Tatru.

Cez svoju londýnsku spoločnosť Vectra sa stal aj jedným z najdôležitejších akcionárov tejto tradičnej českej automobilky. Bánovská strojáreň robila pre ňu skoro celú produkciu náprav. Práve táto výroba – nápravy pre nákladné autá – je v Tanaxe stále najdôležitejšia. Tvorí zhruba 60 percent tržieb firmy.

Kontrakty s otáznikmi

tanax2.jpg

Kontrakt na dodávku náprav je dnes istý iba do októbra budúceho roku. A ako bude indická vláda financovať nákupy po tomto období, jasné nie je.

V Bánovciach majú množstvo špeciálnych strojov na výrobu náprav, no odberateľ sa hľadá ťažko. Česká Tatrovka vyrába na novšie typy áut podvozky sama a Tanax dnes nemá silu na vlastný vývoj.

Firmu zatiaľ nespasí ani produkcia špeciálnych armádnych podvozkov pre ťažké autá Tatrapan, ktoré vyrába detviansky PPS Vehicles. Tohto roku zrejme vyrobia iba jeden kus a budúcoročné „optimistické“ očakávania hovoria o štyroch. Obchodníci so zbraňami nemajú v plánoch ani predaj húfnic Zuzana, na ktoré dodáva podvozky tiež Tanax.

Dnes je ťažké predpovedať, ako bude spolupracovať s firmou ďalší veľký zákazník, Avia Praha. V minulom roku jej dodali sedemsto náprav, no tohto roku vezme menej. Aj v pražskej automobilke, preslávenej pomalými nákladnými autami, sa zmenili majitelia. Aj tu, pred polrokom, nastúpili Indovia, spoločnosť Ashok Leyland.

A netaja sa, že súčiastky budú kupovať z lacnejších krajín. Tanax pre Aviu vyrábal nápravy pre autá, ktoré vyrábali v norme Euro3. Na modernizované Avie Euro4 si dáva pražská fabrika robiť nápravy v Škótsku. Manažéri Avie dnes oficiálne hovoria, že na nových Aviach bude z regiónu Česka a Slovenska len približne dvadsať percent súčiastok.

Indovia z Avie pritom deklarujú zaujímavé čísla. Kým v minulom roku firma vyrobila 570 áut, tohto roku to bude 1 400 a do roku 2009 by chcela z pásov ročne vypúšťať päťtisíc kusov.

„Chceme sa udržať na nápravovom trhu. No nemáme vývojárov na nové nápravy. Udržať skupinu takýchto ľudí si žiada dosť peňazí,“ pripúšťa riaditeľka Tanaxu Ľubica Fodreková.

V bánovskej fabrike dnes uvažujú, či posilňovať ďalej program výroby náprav alebo sa orientovať viac na strojársku zákazkovú výrobu. A pustiť sa viac na cestu, ktorou dnes žije väčšina slovenských postsocialistických strojárskych závodov. Výrobu polotovarov pre zvučné strojárské firmy.

„Zvarencami Slovensko dnes žije,“ tvrdí obchodný riaditeľ Tanaxu Róbert Gašparík. V Bánovciach robia polotovary pre výrobcu poľnohospodárskych strojov John Deere či podvozkové rámy pre rakúskeho výrobcu bagrov Neuson-Kramer.

Prispatý hit

Výkladnou skriňou Tanaxu je teraz výroba stredného terénneho automobil Aktis. Ten mal podľa predstáv konštruktérov nahradiť staré a populárne V3S-ky. Jediný odberateľ na mieru vyvíjaného auta je slovenská armáda. Tanax s ňou podpísal zmluvu do roku 2011 na 250 kusov.

Napriek tomu, že by boli schopní vyrobiť aj sto kusov ročne, od platnosti zmluvy dodali iba 46. Minulý rok jedenásť a rok pred tým tridsaťpäť. Jozef Majský ml. hovorí, že čakali väčšie nakúpené množstvá, aby sa oplatilo udržiavať výrobnú schopnosť. Prečo ich nedodali?

Fakt je, že armáda nemala dosť peňazí. Druhý fakt, že Tanax by väčšie množstvá dodať ani tak nedokázal. Oficiálny dôvod, prečo tohto roku armáda nevezme ani kus, znie: modernizácia nákladiaku. Aktis by mal zmeniť motor a príslušenstvo z Euro3 na prísnejšiu normu Euro4. „Do konca tohto roka by sme mali mať pripravený nový typ na vojskové skúšky,“ hovorí R. Gašparík. A tvrdí, že cena auta pre armádu by sa nemala nijako výrazne zvýšiť.

tanaxgraf.jpg

Dočasné pozastavenie výroby Aktisov pre armádu možno pripísať aj nemeckej automobilke Man. Tá dodáva podstatné časti auta, kompletne zariadené kabíny a motory. No výrobu kabín pre normu Euro3 Nemci presunuli do Indie.

A mali problémy s nábehom jej výroby. Preto ich na Slovensko neprichádzalo toľko, koľko boli schopní v Bánovciach namontovať. R. Gašparík pripúšťa, že aj prechod výroby kabín do Indie a obavy o ich kvalitu je jeden z dôvodov modernizácie.

Ešte v minulom roku žila v časti manažérov neduživého štátneho zbrojárskeho holdingu DMD Group vízia presunúť výrobu Aktisov od Majských do dubnickej ZTS. Štátny Fond národného majetku SR v roku 2005 zvýšil základné imanie DMD Group a vložil doň 160 miliónov korún.

Malo slúžiť na oživenie holdingu a nové projekty. Jedným z nich mal byť práve presun Aktisu. Ak ho v Dubnici chceli vyrábať, museli by za presun zaplatiť: „Jediný spôsob, ako uskutočniť transfer výroby Aktisu na DMD Group, je kúpiť kompletnú technickú a výrobnú dokumentáciu vrátane know-how od Tanaxu,“ písalo sa v materiáli pre poradu ekonomických ministrov z januára predminulého roku. No Tanax nakoniec Aktis nepredal.

Bánovčania zatiaľ neskúšajú predávať autá civilistom. „Sú úzko vyšpecifikované pre ministerstvo obrany,“ tvrdí R. Gašparík. A požiadavky armády, i malé série, sa ukážu v cene produktu. Obchodný riaditeľ pripúšťa možnosť ponúknuť autá pre iné armády, na zahraničné trhy.

Podľa neho by sa uživili aj v službách plynárov či elektrikárov. No dodáva, že tam majú trh podchytený Mercedes a Iveco. Bánovčania vyrobili aj jeden prototyp pre požiarnikov. Slúži v Partizánskom a dúfajú, že v tomto segmente by sa uchytiť mohli.

Z fabriky park

Z bánovskej Tatrovky, niekdajšej firmy na výrobu nákladných áut, je dnes viac priemyselný park, ako silná strojárska firma. Do nevyužívaných hál sa darí lákať západoeurópske firmy.

„Začiatky boli ťažké. Nedostali sme žiadne príspevky od štátu. Materiál na obnovu hál sme spočiatku kupovali aj na dlh. Po dvoch mesiacoch, keď sme halu upravili, nám firmy zaplatili nájom dopredu a mohli sme pokračovať v budovaní,“ spomína riaditeľ Kordu Slovakia Pavol Mikuška na situáciu spred piatich rokov, keď do uvoľňujúcich sa hál hľadali partnerov.

Kord Slovakia patrí tiež do impéria Majských a rodina dosiaľ do modernizácie hál vložila viac ako sto miliónov korún. V roli developerov sa jej darilo viac, ako pri výrobe. Pre nové firmy Kord dnes zabezpečuje chod areálu, dodávku energií či služby na železničnej vlečke. „Haly sme prestavovali podľa toho, ako si žiadali naši nájomníci. A tí si potrpia na detaily,“ hovorí P. Mikuška.

Dnes možno nájsť v areáli Tatrovky napríklad firmu automobilky MAN, ktorá vyrába komponenty pre nákladné autá. Rakúsku spoločnosť Pöttinger Stroje, ktorá produkuje špeciálne lisovacie kontajnery pre odpad.

Do Bánoviec sa nasťahovalo viacero talianskych firiem: Compagnucci Slovakia, MTA – subdodávateľ elektrických zariadení pre automobilky, FGV – výrobca súčastí pre nábytkársky priemysel či Elettromil Slovakia ako producent veľkých transformátorov.

Ďalšia talianska spoločnosť Valsabbia Slovakia vybudovala valcovňu a úpravňu oceľových profilov pre stavebníctvo. Deväť firiem v areáli zamestnalo asi 800 ľudí. „Väčšina spoločností dnes uvažuje o spustení ďalšej zmeny. No v Bánovciach sa stáva problémom zohnať ľudí,“ hovorí šéf Kordu Slovakia.

Napriek tomu, že o priestory v Bánovciach majú záujem zahraničné firmy a zo skrachovanej VAB sa stáva zaujímavý priemyselný park, Majskí veria, že Tanax udržia. „Najhoršie máme za sebou. Bolo to v období, keď prudko klesol dolár a všetky kontrakty do Indie sme mali práve v tejto mene. Podarilo sa nám urobiť zmeny v zmluvách a príjmy zdvihnúť,“ tvrdí J. Majský ml., ktorý dnes riadi scvrknuté impérium.

Foto - Vlado Benko

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)