Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Sideritu sa štátna pomoc máli

26.06.2008, 09:40 | Branislav Sobinkovič | © 2008 News and Media Holding

Firma stále nevie získať bankový úver potrebný na modernizáciu.

  • Tlačiť
  • 0

V Siderite sa opäť sťažujú. Na to, čo zvyčajne. Vraj štát nemá záujem pomôcť. Vláda vlani schválila pre firmu štátnu dotáciu 183,5 milióna korún.

Firma z Nižnej Slanej, ktorá sa má živiť ťažbou železnej rudy a jej spracovaním na vysokopecné pelety, dovtedy roky neúspešne pýtala peniaze od štátu. Chcela ich na modernizáciu a odkrývanie ďalších zásob surovín, inak hovorila o kolapse.

Pár mesiacov po podpise zmluvy o štátnej pomoci sú manažéri Sideritu stále nespokojní. Tentokrát im prekáža, že vláda nechráni ich fabriku pred konkurentmi z Ukrajiny a Ruska.

Chcú aby ich dovoz zaťažila dovoznými prirážkami. Argument: lebo Siderit nedokáže vyrábať lacnejšie vysokopecné pelety než sú tie, čo prichádzajú spoza východných hraníc.

Navyše, šéfovia gemerskej fabriky zistili, že na modernizáciu potrebujú podstatne viac peňazí, než predpokladali. Kto za to môže? Vraj tiež štát.

Plávajúce sumy

siderit.jpg

Siderit je fabrika, ktorá z dlhodobého hľadiska nemá šancu na prežitie. Železnú rudu doluje hlbinným spôsobom, čo je nákladnejšie než povrchová ťažba jeho konkurentov z Ukrajiny a Ruska. Tí okrem toho pracujú s nižšími mzdovými nákladmi a menej peňazí ich stoja aj energie.

Preto Siderit chce investovať do zníženia energetickej náročnosti svojej výroby a odkrývania nových zásob železnej rudy. Otvárka ložísk a modernizácia technológie má gemerskej firme predĺžiť živoť o ďalších dvadsať rokov, kým nespotrebuje všetku vyťaženú surovinu.

Suma, ktorú Siderit potreboval investovať do predĺženia svojej agónie sa niekoľkokrát menila. V roku 2005 jeho konateľ Viačeslav Semenov hovoril o 155 miliónoch korún.

O niekoľko mesiacov neskôr, keď fabrika začala opäť lobovať za štátnu pomoc vyčíslili jej manažéri náklady na 367 miliónov korún. Vláda z toho nakoniec sľúbila polovicu.

Zvyšok mal investovať Siderit z vlastných zdrojov. No V. Semenov týždenníku TREND pred dvoma týždňami povedal, že modernizácia technológií bude oproti plánom drahšia o dvesto miliónov korún.

Podľa jeho slov za to môžu prieťahy pri poskytovaní štátnej pomoci. Sideritu ju vláda síce schválila začiatkom vlaňajška. No ministerstvo hospodárstva podpísalo zmluvu so Sideritom až v októbri.

Konateľ gemerskej spoločnosti tvrdí, že za ten čas prudko vzrástli ceny hutníckych materiálov, ktoré budú použité pri modernizácii výroby. „Keby sme podpísali zmluvu skôr, investície by sa mohli odštartovať už pred zvýšením cien,“ tvrdí.

Hovorca ministerstva hospodárstva Branislav Zvara vysvetľuje, že vláda za zdržanie pri schvaľovaní štátnej pomoci nemôže. Musela ju odobriť Európska komisia, čo trvalo niekoľko mesiacov.

Gemerské náreky

Siderit naráža pri svojich investičných plánoch na ďalší, už tradičný problém. Banky mu nechcú dať úver. Bez neho nemôže modernizovať ani vyčerpať schválenú dotáciu.

Má to fungovať tak, že každú časť investície najprv uhradí z vlastných zdrojov. Potom pošle faktúry ministerstvu hospodárstva. To ich skontroluje a po fyzickej obhliadke uskutočnených prác uhradí polovicu faktúr.

Od vlaňajšieho októbra do konca mája takto Siderit urobil práce za 20,5 milióna korún. Masívnejšie investičné akcie sú podmienené získaním úveru. „Keď nám vláda schválila štátnu pomoc, banky prejavili ochotu poskytnúť pôžičku,“ spomína V. Semenov.

Ale po čase vraj ich záujem ochladol. Hovorí o najväčších slovenských bankových domoch. Ich názvy nechce zverejniť. V hre sú vraj menšie finačné ústavy, ktoré údajne o poskytnutí úveru uvažujú.

Váhavosť finančných ústavov požičať peniaze Sideritu vysvetľujú aj jeho minuloročné výsledky hospodárenia. Pri tržbách 800 miliónov korún vykázal stratu 54 miliónov korún.

Nielen to, podľa konateľa, sťažuje vyjednávaciu pozíciu firmy. Úplne vážne sa pýta, ako môže firma podpísať dlhodobý úver, keď štát nereguluje dovoz železorudných peliet.

Tie, ktoré prichádzajú z Ruska a Ukrajiny, sú vďaka nižším výrobným nákladom podstatne lacnejšie ako výrobky Sideritu. Preto si V. Semenov myslí, že vláda by mala regulovať import, napríklad aj dovoznými prirážkami.

Tak aby chránila domáceho spracovateľa. „Kto nám povie, aká bude maximálna cena plynu na ďalšie tri roky?“ pýta sa tiež.

Bez týchto ochranných opatrení vraj fabrika má malú šancu prežiť. Myslí si, že keď zamestnáva 600 ľudí, štátu má záležať na tom, aby v regióne s vysokou nezamestnanosťou neprišli o prácu.

Podobné argumenty používali manažéri Sideritu aj pri vybavovaní štátnej pomoci. B. Zvara sa čuduje, prečo sa sťažujú na štát aj potom, ako im schválil dotáciu. Odkazuje, že ich požiadavky sú nereálne, pretože ich okrem iného vylučujú aj pravidlá Európskej únie.

sideritgraf.jpg

Ilustračné foto - Branislav Sobinkovič

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)