Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Sivá ekonomika zvyšuje blahobyt Slovenska

09.11.2012, 14:41 | Dominik Orfánus | © 2012 News and Media Holding

Podľa profesora Friedricha Schneidera sa nedá povedať, že sivá ekonomika je zlá alebo dobrá. Bez nej by napríklad Grécko už dávno skolabovalo

  • Tlačiť
  • 7

Akademik. Človek by si povedal, že vie o čiernej práci či nepriznaných podnikateľských príjmoch – teda sivej ekonomike – iba teoretizovať. Profesor Friedrich Schneider svojimi štúdiami dokazuje, že to tak nie je a vie sa pozrieť sivej ekonomike až na kosť. Tento svetovo najcitovanejší odborník na „túto brandžu“ prezentoval na TREND Business Breakfaste postavenie Slovenska na mape sivej ekonomiky. A našiel si čas aj na rozhovor.

Ako sa zmenila sivá ekonomika od sedemdesiatych rokov, keď ste ju začali skúmať?

V sivej ekonomike nastala dramatická zmena. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch pracovali ľudia v tejto sfére, hovoríme jej najmä čierna práca, preto, že museli – aby sa uživili. Dnes sú načierno zamestnaní preto, že dane a odvody sú také vysoké, že sa im ich oplatí obchádzať. Je to taký útek do voľnejšej trhovej ekonomiky. Ľudia nemajú zlý pocit, keď neplatia dane a odvody. Aj keď majú oficiálnu prácu, bočné príjmy alebo nadčasy idú predovšetkým bez papierov. Už nemáte tak veľa ľudí, ktorí v sivej ekonomike pracujú na plný úväzok. Plné úväzky v sivej ekonomike sa týkajú najmä prisťahovalcov – napríklad na Slovensku ukrajinských robotníkov.

Čo sa s touto sférou udialo v kríze? Dá sa predpokladať, že ťažké ekonomické časy sú katalyzátorom pre neplatenie daní a odvodov.

Presne tak. Sivá ekonomika sa dramaticky zvýšila. Vidieť to na číslach za jednotlivé krajiny, aj keď nie všetky ekonomiky sa vyvíjali rovnako, niektoré rástli pomalšie, iné zaznamenali za posledný rok-dva dokonca pokles. Logika v tomto vývoji je jednoduchá, firmy sa snažili šetriť, preto boli ochotné ísť viac do sivej sféry, najmä v stavebníctve. Ľudia si zasa kompenzovali výpadok alebo pokles oficiálneho príjmu väčšou ochotou pracovať na fušky alebo cez víkendy za hotové.

Keď sa pozrieme na čísla, je náhoda, že krajiny známe ako PIGS – Portugalsko, Írsko, Grécko a Španielsko – sú tie, ktoré majú nielen vysokú mieru sivej ekonomiky, ale aj najväčšie rozpočtové problémy?

Je tu jasná súvislosť. Ale zasa iba do istej miery. Kto najviac stráca pri sivej ekonomike, je štát. Ak je v týchto krajinách miera sivej ekonomiky dvadsať až tridsať percent, je jasné, že vlády majú silný únik na daniach a odvodoch. A – ako to teraz urobilo Grécko – keď zvýšite dane, je to hneď väčší stimul, aby ľudia obchádzali systém ešte vo väčšej miere. Je to začarovaný kruh. Potom príde Trojka (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia – pozn. TREND) a povie Grékom, že neplnia plány. Ako by aj mohli? V recesii, s vyššími daňami toho určite viac nevyzbierajú.

Ale nie všetky sivé peniaze končia mimo oficiálnej sféry.

Je tu jedno veľké pozitívum sivej ekonomiky. Väčšina z peňazí „zarobených bez papierov“– až okolo osemdesiat percent – sa použije v oficiálnej ekonomike. Odvedú sa z nich teda dane, napríklad DPH. Zárobky v sivej ekonomike sa nepoužívajú na úspory – nie je také lákavé chodiť na fušky piatkové večery či cez víkendy, keď sa ostatní vaši známi niekde zabávajú. Keby ste si mali tie peniaze sporiť, tak sa na to vykašlete. Tieto peniaze potrebujete na okamžité útraty – opravu auta či dovolenku. Sivá ekonomika do veľkej miery stabilizuje oficiálnu. Bez nej by napríklad grécka ekonomika už dávno skolabovala. Vďaka nej nie sú síce plné supermarkety a taverny, ale ani nie úplne prázdne.

A vlády to vedia, preto mnohé sivú ekonomiku tolerujú.

Sivá ekonomika dáva ľuďom robotu. Nechodia do ulíc demonštrovať, keďže majú aspoň nejakú prácu. Zvyšuje im štandard žitia. A po druhé, tieto peniaze idú okamžite do oficiálnej ekonomiky, aby si ľudia niečo pre seba kúpili – napríklad jedlo. V južných krajinách je taký zvyk, že otec pracuje oficiálne, ale mama a syn načierno. Mnoho firiem má svoju prevádzku rozdelenú na dve – jednu oficiálnu a druhú neoficiálnu, takzvanú podpultovú.

Podľa štúdií by mnoho produktov a služieb, ktorým sa v sivej ekonomike darí, v tej oficiálnej neprežilo.

Politici veria, že keby nebola sivá ekonomika, nebola by ani nezamestnanosť. To je úplná hlúposť. Mnoho z prác a biznisov v sivej ekonomike má dopyt iba v sivej sfére, v oficiálnej by nemohli existovať. Nepoznám nikoho v Rakúsku, kto by platil upratovačku v dome oficiálne, na dohodu alebo faktúru. Keby mala zo svojho malého príjmu platiť dane a odvody, radšej by nerobila nič a dostávala by nejaké dávky v nezamestnanosti. Podobne je to v stavebníctve.

Nie ste horlivý zástanca boja proti sivej ekonomike?

Keby ste dnes zo dňa na deň vymazali na Slovensku sivú ekonomiku, mali by ste slušnú recesiu, nezamestnanosť by vyletela do stratosféry. Aj keď štát primárne na sivej ekonomike stráca dane a odvody, nezabúdajme, že tieto sa opäť minú v oficiálnej ekonomike, kde na tom štát znova zarobí. Maliar pôjde cez víkend na fušku, aby si mohol v pondelok kúpiť niečo v obchode. Nedá sa povedať, že sivá ekonomika je zlá alebo dobrá. Ale môžem zodpovedne povedať, že sivá ekonomika zvyšuje blahobyt. Bez nej by na tom slovenská ekonomika bola horšie.

Ale je tu nejaká zdravá miera?

Táto otázka príde vždy. Je to ako Lafferova krivka (krivka, ktorá znázorňuje vzťah medzi mierou zdanenia a daňovým výnosom – pozn. TREND). Myslím si, že miera sivej ekonomiky na Slovensku okolo 15,5 percenta HDP vytvára vyšší blahobyt. O Gréckej miere – okolo 25 percent – mám veľmi silné pochybnosti, že vytvára viac pozitív ako negatív. Keby som mal byť v týchto číslach všeobecný, tak môžem povedať, že sivá ekonomika pod dvadsať percent HDP pomáha stále zvyšovať blahobyt krajiny.

Ako by ste ohodnotili Slovensko v rámci Európy a v rámci bývalého východného bloku, pokiaľ ide o sivú ekonomiku?

Ste pod európskym priemerom. To je chvályhodné, najmä pokiaľ berieme do úvahy fakt, že ste postkomunistická krajina. Spolu s Českom a Slovinskom máte jednu z najnižších mier z týchto krajín. Napríklad v Bulharsku či Rumunsku tvorí sivá ekonomika tridsať percent HDP. Také Poľsko je úplne iný príbeh. To je stále obálková ekonomika – takmer v každej fabrike dostávate oficiálny plat a potom ostatné bokom v obálke.

Prečo je podľa vás Slovensko na tom relatívne dobre?

Kvôli vašej mentalite. Vnímate napríklad, že aj napriek frflaniu dostávate za svoje dane celkom dobré školstvo, o vaše deti je postarané v škôlke. Ste – podobne ako Česi a Slovinci – ovplyvnení nemeckým správaním v tom, že sa snažíte byť efektívni a korektní. Aj keď nadávate na vládu, stále nemáte taký veľký dôvod na neplatenie daní ako napríklad v Maďarsku či na Ukrajine, kde sa štát rozpadá v priamom prenose. Takisto, ak tu majú ľudia prácu, vedia zo mzdy vyžiť a nie sú až tak motivovaní ísť pracovať ešte viac na úkor voľného času.

A čo severské krajiny, kde sivá ekonomika takmer nie je?

Poznám škandinávsku mentalitu. Hovoria, že platia viac daní, ale vôbec im to neprekáža, pretože ich cesty, školy či univerzity sú skvelé. Štát tam odvádza dobrú prácu. Navyše cítia, že je nemorálne neplatiť dane. Ľudia idú na políciu, že niekto pracuje načierno. To by na Slovensku alebo v Rakúsku nikto nespravil.

Ako môže štát prispieť k zníženiu podielu sivej ekonomiky?

Napríklad tým, že dovolí firmám, aby svojich ľudí mohli využívať aj mimo pracovného času – ak budú zamestnanci chcieť. To všetko napríklad bez toho, aby ich daňovo viac zaťažil. Ďalej je veľmi efektívne posunúť zdaňovanie z priamych daní na nepriame. Ale to je v týchto ťažkých časoch politicky dosť nepriechodné. Jedno z najlepších a najjednoduchších opatrení je povedať zákazníkovi – platiteľovi dane – koľko čo stojí. Priemerný Slovák zrejme netuší, koľko stojí základná škola. Rakúska vláda teraz zavádza novinku, keď po daňovom priznaní posiela naspäť informáciu, že z toho, čo ste zaplatili na daniach, ide toľko a toľko na základnú školu, na nemocnicu či na cesty. Keď máte dieťa, ktoré chodí do školy, hneď si uvedomíte, koľko to stojí. Ľudia sa takto dozvedajú, že peniaze netečú z neba, že tá škola nie je štátna, ale je aj ich. Vy to tu nemáte, preto ľudia nerozumejú, prečo je dobré platiť dane. A nemali by si to sami zisťovať, štát by im to mal proaktívne komunikovať.

Friedrich Schneider (63)

Rodák z nemeckého mesta Konstanz, kde vyštudoval ekonómiu a v roku 1976 si na miestnej univerzite dokončil doktorát. V rámci neho robil s kolegami prieskum o sivej ekonomike i o tom, prečo sa ľudia vyhýbajú plateniu daní. V Nemecku to bol vtedy pioniersky počin. V roku 1986 sa stal profesorom na Univerzite Johannesa Keplera v rakúskom Linzi, kde bol v deväťdesiatych rokoch aj dekanom Fakulty sociálnych vied a ekonómie. Bol hosťujúcim profesorom na univerzitách po celom svete. Okrem iného bol prezidentom Rakúskej hospodárskej asociácie a od roku 2005 tri roky aj prezidentom Nemeckej sociálnohospodárskej asociácie. Skúmaniu sivej ekonomiky sa venuje permanentne. Spracúval štúdie pre Európsku komisiu, Medzinárodný menový fond či Svetovú banku.

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 44/2012. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 7

Rubrika Téma - sivá ekonomika