Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Tatravagónka sa chytila na supertrhu

17.06.2009, 14:24 | Branislav Sobinkovič | © 2009 News and Media Holding

Východoslovenská firma prešla konsolidáciou a začína prenikať do Ruska.

  • Tlačiť
  • 0

Firma trochu z inej dimenzie. Posledné mesiace popradskej Tatravagónky v ničom nepripomínajú situáciu väčšiny slovenských strojárskych fabrík. Netrápi ju pokles zákaziek, hroziaca druhotná platobná neschopnosť ani prebytok zamestnancov. Teda problémy, ktoré prináša kríza. Naopak.

Sem-tam zápasí s nedostatkom výrobných kapacít. Jej tržby medziročne stúpli takmer o tretinu. A teší sa zo zákazky otvárajúcej dvere na trh nenásytný po jej výrobkoch. Nedávno podpísaný kontrakt na dodávku troch stoviek nákladných vagónov pre Ruské železnice (RŽD) je len zlomok možností, ktoré sa jej otvárajú na východ od slovenských hraníc.

Pohnutá minulosť

popradskatatravagonkasachytila01.jpg

Ešte pred dvoma rokmi bola Tatravagónka zrelá na uterák v ringu. Hoci pozícia jedného z najväčších európskych výrobcov nákladných železničných vagónov a podvozkov ju predurčovala k inému osudu, popradská firma doplatila na privatizáciu. Politici a neskôr aj ľudia z prostredia, ktoré sa zvykne označovať ako sivá ekonomika, nemohli odolať mámeniu ovládnuť fabriku, ktorá má podchytené lukratívne trhy.

Nákladná železničná doprava potrebuje všade na svete priebežnú obnovu, na ktorú dohliadajú štáty. Tie často aj vlastnícky a manažérsky kontrolujú železničné spoločnosti, ktoré sú najčastejší odberateľ vagónov a podvozkov. Ich dodávateľ má okrem pravidelného prísunu zákaziek aj relatívne isté platby.

Fabrika v roku 1996 skončila v rukách spoločnosti Vagón Holding. Jej akcionármi bola ŽOS Trnava, patriaca do podnikateľskej skupiny Vladimíra Poóra, a eseročka Popradská vagónka. V jej pozadí stál Peter Steinhübel často spájaný s bratislavským podsvetím a Vladimír Bachleda, popradský prednosta okresného úradu nominovaný HZDS.

Ani jednému z nich nepriniesla privatizácia šťastie. Politik v roku 1997 zmizol a doteraz sa nenašiel. O dva roky neskôr P. Steinhübela, v tom čase generálneho riaditeľa fabriky, zastrelil dosiaľ neznámy vrah. Od roku 2001 získal kontrolu nad Tatravagónkou popradský podnikateľ Ondrej Žemba spolu s Annou Bachledovou, manželkou bývalého spolumajiteľa.

To, že privatizéri pristupovali k popradskej firme skôr ako k výhre v lotérii než podnikateľskej príležitosti, dosvedčuje pohľad do jej čísel. Rok pred privatizáciou dosiahla pri tržbách 2,4 miliardy korún čistý zisk 19,2 milióna. O rok neskôr vykázala stratu 34,6 milióna korún. Zároveň sa prudko zadlžovala a peniaze z nej odtekali cez rôzne spoločnosti. V roku 2001 už mala pôžičky 1,7 miliardy korún.

Postupne v nej prevzali opraty banky, ktoré ju úverovali. Presadili odstránenie nastrčených firiem, ktoré fabriku finančne vyciciavali, a sprehľadnenie vzťahov s odberateľmi a dodávateľmi. Získali záložné právo na väčšinu majetku spoločnosti. Tá ním ručila za úver v celkovej výške 935 miliónov korún.

Finančníkom bolo jasné, že garnitúra, ktorá v tom čase ich dlžníka ovládala, ho nedokáže splatiť. Preto hľadali nového investora. Jedným z oslovených bola bratislavská spoločnosť Optifin Invest. Tá napokon v roku 2006 prevzala nad Tatravagónkou žezlo.

Zmena majiteľov

Optifin Invest je v biznise na železniciach zbehlý. Jeho spolumajiteľ Michal Lazár bol do roku 1998 generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky. So spoločníkom, bratislavským podnikateľom Alexejom Beljajevom pôsobili v Železničných opravovniach a strojárňach Zvolen.

Ich partnermi bola podnikateľská skupina združená okolo Vladimíra Poóra. Optifin Invest je navyše majoritný vlastník akciovky Express Slovakia “Medzinárodná preprava a.s.“, najväčšieho tuzemského špeditéra. Zvyšných dvadsať percent kontroluje rakúska SCA Real Cargo.

Bratislavskí podnikatelia prevzali od bánk založené aktíva, pričom s nimi dohodli odpustenie polovice dlhu Tatravagónky. Ale to na prevzatie fabriky nestačilo. Museli dojednať aj kúpu akcií, ktoré v tom čase vlastnila firma založená v jednom z offshorových rajov. A. Beljajev, predseda predstavenstva Tatravagónky, si na jej meno nespomína.

Obísť predchádzajúcich majiteľov nebolo možné napriek tomu, že Optifin Invest mohol od bánk získať takmer celý hnuteľný aj nehnuteľný majetok. Aby výrobca tohto typu mohol dodávať železniciam, musí v jednotlivých krajinách absolvovať veľa povolení a atestov.

Tatravagónka vlastnila certifikáty od trinástich európskych železničných spoločností. Získať ich opäť by zabralo príliš veľa času, hrozila strata trhov. Preto Optifin Invest musel rokovať s predchádzajúcimi akcionármi fabriky. Za koľko od nich podiely kúpil, A. Beljajev neprezradil.

Reinkarnácia

Bratislavský podnikateľ hovorí, že roky mizérie boli na Tatravagónke v čase výmeny majiteľov cítiť. Najviac na psychike zamestnancov. Tí často prestávali veriť, že fabriku možno zachrániť. Podľa A. Beljajeva za zlú finančnú situáciu neboli vinní len predchádzajúci manažéri a majitelia. Podľa jeho slov vložili do podniku vlastné peniaze a investovali do modernizácie technológií.

Pripomína, že pred príchodom Optifin Investu bol biznis súvisiaci s výrobou železničných vagónov v útlme. Odvetvie priemyslu, v ktorom Tatravagónka podniká, má svoj vlastný, podstatne dlhší cyklus ako iné priemyselné výroby. Vyvinúť vagón trvá približne rok. Potom ho musí odberateľ schváliť. Čo, keďže ide zväčša o štátne firmy, tiež chvíľu trvá. Aj preto teraz firma necíti krízu na trhu tak ako iné strojárske firmy.

Tatravagónka dosiahla počas prvého kvartálu 28-percentný medziročný rast tržieb. Tento a budúci rok už má kontrahované objednávky, ktoré výrobné kapacity vyťažia na maximum. Popradská firma sa tak vezie na vlne konjunktúry tejto brandže, ktorá sa rozbehla koncom roka 2006. Presne v čase, keď sa jej majiteľom stal Optifin Invest.

Jeho manažéri využili svoje dovtedajšie skúsenosti zo železničného biznisu. Prvými zákazníkmi pre popradské železničné vagóny a podvozky sa vtedy stali Rakúske železnice. Tohto roku je najväčší odberateľ nemecký Deutsche Bahn.

Tatravagónka v priebehu troch rokov diverzifikovala výrobu. Namiesto niekdajších troch typov vagónov dnes vyrába sedem. Väčšinu tendrov, do ktorých sa za posledné tri roky prihlásila, aj vyhrala. Vďaka tomu získala toľko zákaziek, že ich nedokázala pokryť. Preto Optifin Invest v minulom roku rozšíril svoje železničiarske impérium o trebišovskú Vagónku.

Ruské tromfy

Keď trebišovskú fabriku Popradčania preberali, vyrábala kachľové kozuby. Dosahovala ročné tržby 4,2 milióna eur a zamestnávala približne 150 ľudí. Noví majitelia oživili jej tradičnú výrobu. Na tento rok má dohodnuté zákazky, ktoré prinesú obrat na hranici 66,4 milióna eur. A dávajú prácu takmer štyrom stovkám zamestnancov.

Kúpa firmy na dolnom Zemplíne mala pre Optifin Invest okrem rozšírenia výrobných kapacít aj iný, strategický význam. Trebišovská Vagónka má technológie, na ktorých sa dajú vyrábať železničné podvozky a vagóny aj pre širokorozchodné trate, na ktorých jazdia vlaky na východ od slovenských hraníc. A. Beljajev tvrdí, že iní západoeurópski výrobcovia vagónov podobné zariadenia nemajú. Táto výhoda sa teraz prejavila.

Ruské železnice začali pred časom v Európe hľadať výrobcov, ktorí by im pomohli modernizovať kapacity na prepravu tovarov. V septembri predminulého roku sa s Tatravagónkou dohodli na vývoji a výrobe prototypu nákladného železničného vagóna. Slováci ho v máji tohto roku odovzdali RŽD.

Dcérska firma ruských železníc RŽD Transkontajner už podpísala s Tatravagónkou kontrakt na dodávku tristo vagónov. V Trebišove vďaka tomu vznikne rovnaké množstvo pracovných miest. A to ani zďaleka nie je všetko, čo môže spolupráca s Rusmi obom fabrikám priniesť.

Foto - Ivan Fleischer

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)