Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Tomáš Chrenek: Kúpiť za korunu nemusí byť zadarmo

25.10.2002, 12:52 | Gabriel Beer | MARTIN VAVŘÍNEK

Aj spolumajiteľ Třineckých železiarní Tomáš Chrenek patrí medzi podnikateľov s koreňmi v bývalých PZO.

  • Tlačiť
  • 0

Nitriansky rodák, predseda dozornej rady a spolumajiteľ Třineckých železiarní Tomáš Chrenek pôsobí na Slovensku aj ako honorárny konzul Kostariky.Moravia Steel vlastní Třinecké železiarne, ale má korene na Slovensku. Kto je za Moraviou Steel?

Sú ňou spoločnosti R.F.G a Nusppa. Ale v podstate je to päť fyzických osôb. Okrem mňa Ľubomír Blaško, Ján Moder, Evžen Balko a Ivo Dubš.

Ako ste sa, väčšinou pôvodom zo Slovenska, prepracovali k 65-percentnému podielu v akcionárskej štruktúre Třineckých železiarní?

Myslím si, že by som neakcentoval otázku pasov, lebo obchod je medzinárodný. Otázka národností je sekundárna. Prevažná časť z nás začínala v Kerametale, odkiaľ sme odišli v roku 1990 a založili privátnu firmu Cosmotrade. Jej hlavnou náplňou boli obchodné aktivity v hutníctve. Odvtedy sa datujú prvé vzťahy k hutníckym firmám.

Cosmotrade robil veľa obchodov s komoditami aj pre české hutníctvo. Boli sme tam nejaký čas, spoznali sme ľudí a potom sme len konvertovali komerčné vzťahy na akcionárske. Vlastnícky sme tam vstúpili cez prvý balík akcií Třineckých železiarní, ktorý nám predal Milan Šrejber.

Často sa stretávame s menami ľudí, ktorí robili v Podnikoch zahraničného obchodu [PZO], dnes sú úspešní a obracajú veľký kapitál. Môžete okrem seba povedať niektoré ďalšie mená?

Andrej Babiš, Ivan Proper, Tono Rakický z Petrimexu.

Silná generácia...

Oni sú trochu starší. Treba povedať, že PZO mali, hoci sa dnes odsudzuje monopol a štátna regulácia, dokonalý vnútorný systém. Aj keď prednášam na vysokých školách, hovorím, že najviac som sa v praxi naučil v PZO. Bol tam jednoduchý a racionálny systém. Veľa z toho sme aplikovali v podmienkach Moravie Steelu.

S Moraviou Steel ste preberali aj 51 percent akcií Třineckých železiarní vrátane privatizačných záväzkov. Mali ste pôžičku na celú transakciu?

Privatizačný dlh sme splatili k ultimu júla Českej sporiteľni s predstihom dva a pol roka. Posledná splátka bola 650 miliónov českých korún.

Prečo ste splácali predčasne?

Úroky v Česku sa pohli inam. A tým, že sme si uvoľnili celkovo 65 percent akcií spod záložného práva, sa zasa môže pohnúť inam firma.

Chcete vykúpiť všetky akcie Třineckých železiarní?

Pristupujeme k fúzii Moravie Steelu a Třineckých železiarní. V prvom kroku budú od novembra akcie železiarní stiahnuté z verejnej obchodovateľnosti na burze. Na základe toho sa neskôr vysporiadame s minoritnými akcionármi. Už sme im dávali verejnú ponuku na odkup, ktorá bola výrazne vyššia ako cena na burze. Ale Třinec bolo privatizovaný v prvej vlne kupónovej privatizácie. Je tam veľa individuálnych vlastníkov, ktorí nereagujú pružne. Moravia Steel ostane obchodnou spoločnosťou a bude dcérou železiarní. Čiže si vymenia úlohu. Každý zo subjektov robí obrat vyše 20 miliárd českých korún a nie je jednoduché robiť fúziu takýchto veľkých spoločností.

Cez Moraviu Steel Slovakia ste zhruba do roku 1999 vlastnili Oravské feriozliatinárske závody [OFZ]. Prečo ste ich predali skupine okolo Mariána Jančošeka?

Moraviu Steel Slovakia sme predali Vladovi Klocokovi [generálnemu riaditeľovi OFZ]. Marián Jančošek ho financoval, do toho sme však nevideli. Pôvodne sme podnik kupovali, pretože zo všetkých hutníckych firiem len Třinec ostal OFZ verný a kupoval od nich sto percent vstupov ferozliatin. Chceli sme tam znížiť náklady, a tak optimalizovať nákladové ceny aj pre Třinecké železiarne.

Špekulovať by sa dalo aj o širších súvislostiach. OFZ boli a sú veľkým odberateľom elektriny. Ich záväzky sa dajú využiť pri zápočtoch s pohľadávkami iných firiem k Slovenským elektrárňam. A tam má vaša skupina silné postavenie v dozornej rade cez Ľubomíra Blaška.

Nie, také niečo rozhodne nebolo motiváciou nášho vstupu do OFZ. Išlo jednoznačne o dostatok ferozliatin. Fabrika však bola vo veľmi komplikovanom stave. Mala vysoké nepredajné zásoby. Po dohode sme s Vladom Klocokom dospeli k záveru, že ak sa tomu venuje z manažérskej stránky, nebude na škodu, aby pokračoval aj vo vlastníckej štruktúre.

Nebolo lepšie firmu predať tretej strane, a nie manažérom?

Vlado Klocok nebol len manažérom, bol aj naším spoločníkom. Berme to tak, že to bola dohoda medzi spoločníkmi.

OFZ v posledných rokoch skrachovali, menili meno a nechávali za sebou veľké nesplatené dlhy, takže stabilizáciu už naozaj potrebujú. Ako vidíte budúcnosť firmy?

Neviem. Robil som tam istý čas predsedu predstavenstva, ale to bolo pred viac ako štyrmi rokmi. Dnes máme dodávky ošetrené dlhodobým päťročným kontraktom. Ten by mal prispieť k stabilizácii firmy a zamestnanosti. Do bilancie všetci potrebujú kotvu a päťročný kontrakt by OFZ mohol stabilizovať.

Akého dáta je kontrakt?

Je z tohto roku.

Aký význam má účasť vášho partnera Ľubomíra Blaška v dozornej rade Slovenských elektrární?

Slovenské elektrárne nemajú nič spoločné s aktivitami v Třinci ani s našou ďalšou činnosťou na Ukrajine. Je to len funkcia Ľubomíra Blaška v štátnej spoločnosti. O elektrárňach neviem nič a ani vedieť nechcem.

Bolo komplikované dostať sa k bani na Ukrajine?

Boli sme dlhoročným odberateľom rudy. Keď ukrajinský privatizačný fond začal v roku 1996 až 1997 predávať akcie, prihlásili sme sa. Časť prostriedkov sme dali v hotovosti a časť sme splatili formou investícií – najmä strojmi zo Švédska. Vlastníme tak majoritný podiel v Záporožskom železorudnom kombináte, ktorý ročne produkuje zhruba 3,5 milióna ton železnej rudy.

Je ťažké privatizovať v krajinách, ako je Ukrajina, Česko alebo Slovensko?

Myslím si, že nie, ak privatizujete v odbore, kde istý čas pôsobíte.

Treba však komunikovať aj s politikmi...

Je to záležitosť, ktorú si netrúfam komentovať. No ťažké je privatizovať aj v USA, ak v tom odbore nerobíte.

Bolo treba s politikmi hovoriť aj pri privatizácii Novej huty? Kde stroskotala koncentrácia českého hutníctva do jedného prepojeného subjektu?
Naša koncepcia bola postavená na zlúčení troch kapacít s uzavretým hutníckym cyklom – Novej huty, železiarní vo Vítkoviciach a Třinci. V prvom rade sme zdôrazňovali funkčnosť spojenia a až za sekundárnu sme považovali otázku vlastníckych vzťahov. Faktom je, že rozhodnutie sa vyberalo tesne pred voľbami v ČR. A v Novej hute sa spustila výrazná lavína od odborárov, ktorí vychádzali aj z historickej rivality medzi Třineckom a Ostravskom. Česká vláda potrebovala riešenie, ktoré nebude pred voľbami príliš senzitívne. Preto zvolila predaj Novej huty v prospech Ispatu. S odstupom času musím povedať, že je to pre nás lepšie, vzhľadom na hĺbku ekonomickej krízy v hute.
Je to pre vás už uzavretá kapitola?

Otvorená je ešte otázka predaja firmy Vítkovice Steel, kde štát investoval 3,3 miliardy korún a predajom by ich chcel získať späť. To je v rozpore s trhovým ocenením od renomovaných svetových firiem. S U.S. Steelom sme sa tam stretli v dataroome pre záujemcov a reálnu cenu vidíme tak na úrovni jednej miliardy korún. Viac však bude vedieť oficiálny poradca pre výberové konanie, slovenská Slávia Capital.

Hralo pri privatizácii hutníctva v Česku rolu aj to, kto bude môcť dovážať pre huty suroviny? Vaša Moravia Steel je tu veľký hráč popri firmách Shiran a Metal Trade...

Z praktického dôvodu Moravia Steel nemala nikdy ambície preniknúť medzi dodávateľov Novej huty, Vítkovíc alebo v rámci Vysokých pecí Ostrava. Prednostne obsluhujeme Třinec a neostravských zákazníkov, čiastočne U.S. Steel Košice aj poľské Katovice. Pre nás by zmena štruktúry v Novej hute nebola automaticky rozšírením odbytu pre železnú rudu, pretože do Ostravy sme ju doteraz nedodávali.

Ale mohli ste, ak by bola vaša integračná koncepcia úspešná...

Otázka obchodu so surovinami je až sekundárna. Lebo tam, kde je spoločný akcionár pre dodávateľa i odberateľa surovín, sa pozeráme najmä na ekonomiku toho druhého subjektu. Ak by naša koncepcia uspela, snažili by sme sa odoberať od tých, ktorí majú cenu najvýhodnejšiu. Tým nechcem povedať, že Moravia Steel nemá najvýhodnejšie ceny. Ale naša orientácia je aj z pohľadu druhovej skladby orientovaná najmä na potreby Třineckých železiarní. Do Vysokých pecí Ostrava ide napríklad väčší pomer dodávok železorudných peliet ako v prípade Třinca.

Štúdia anglickej Eurostrategy navrhla predať ostravské huty za korunu Třincu. Asi by to bola dobrá cesta pre vás, ale neprešla...

Toto bolo v médiách vytrhnuté z kontextu. Na dvanástej strane štúdie sa hovorilo predať Třincu za korunu, ale na strane 27 sa písalo za korunu, ale spolu s dlhom Novej huty za deväť miliárd českých korún. Dvanásta strana vzbudila averziu proti štúdii Eurostrategy. Tá, mimochodom, vyhrala tender na reštrukturalizáciu poľského hutníctva, financovanú z programu Phare. Poliaci sa poučili z našej nedotiahnutej snahy. Podľa Eurostrategy mal vzniknúť Český oceliarenský podnik. Poliaci už takýto spoločný podnik založili a združuje všetky poľské huty. Dnes je tam horúcim favoritom U.S. Steel. V Poľsku prevláda portfólio producentov plochých výrobkov, čo je doménou U.S. Steelu. Ale ešte je predčasné hovoriť o víťazovi. Oceliarske vzťahy medzi USA a Európou sú polarizované. Navyše, raz už proces zlyhal. British Steel plánoval vstup do poľského oceliarstva zhruba pred pol druha rokom, ale rezignoval a záväznú ponuku nedal.

Prečo sa európske koncerny neangažujú pri privatizácii hutníckych kapacít v tomto regióne, keď sa tak boja U.S. Steelu?

Pre západnú Európu by bolo najefektívnejšie, keby boli stredoeurópske hutnícke kapacity zatvorené. Alebo aspoň výrazne zoštíhlené. Je fakt, že inštalovaný výkon hút sa v súčasnosti naplno nevyužíva a je oveľa vyšší ako lokálna absorbcia trhu s hutníckymi výrobkami. Západoeurópski výrobcovia majú limitované domáce trhy, navyše majú teraz obmedzený prístup aj na americký trh, a tak tlak smeruje na východ.

Máte pocit, že médiá v Česku nie sú vám a vašim riešeniam naklonené, pretože máte slovenské korene?

To nesúvisí so slovenským pôvodom. To je o nepochopení zo strany individuálnych novinárov.

Zrejme aj preto, že Třinecké železiarne boli spájané s trestne stíhaným podnikateľom Milanom Šrejbrom?

To je otázka bývalých akcionárov železiarní, ktorí vytvorili negatívny imidž. My sme ho museli naprávať.

Ako sa pozeráte na vstup Ispatu do ČR? Je to veľká firma, ale sprevádzajú ju aj ekonomické problémy...

Nechcel by som to hodnotiť predčasne. Ispat a posilnenie jeho pozície v Čechách je pre mňa veľkou neznámou. Dnes je zatiaľ iba v pozícii, keď plní niektoré časti kontraktu na kúpu Novej huty. Nepoznám ich strategické zámery, čo budú rozvíjať a čo utlmovať. Nechcem špekulovať.

Ale aj vy máte akcie v Novej hute...

Máme 12,5 percenta plus opciu na ďalšie.

Budete ju využívať?

Privatizáciu Novej huty v súčasnosti pokladáme z pohľadu českej vlády za ukončenú a akceptujeme to. Ak zasadne do podniku Ispat ako akcionár, potom uvidíme, aké budú vzájomné rokovania vlastníkov. Nechcem predbiehať.

Čo bude s vysokopecným závodom v Ostrave?

Vysoké pece sú v situácii, že tam okrem Ispatu nik vstúpiť nemôže. Shiran vlastní takmer tretinu, ale nemá blokačnú minoritu. Ispat však cez Novú hutu ovládne prvovýrobu vo Vysokých peciach Ostrava.

Potom majiteľ Vítkovíc Steelu bude v polohe rukojemníka pri dodávke surovej ocele?

V podstate budú v pozícii, v ktorej im neostane iné, iba akceptovať dodávateľsko-odberateľské podmienky Vysokých pecí. Je tam možnosť spätnej väzby, ale iba teoretická – keby Vítkovice neodoberali surové železo z Vysokých pecí, prudko poklesne ich rentabilita. Vítkovice však nemajú inú šancu ako odoberať od ostravských pecí. Aj keby im tie zdvihli ceny, stále sa im neoplatí železo v studenom stave dovážať.

Zabudli sme na nejakú významnú účasť vašej skupiny?

Ideme smerom k firmám, ktoré ďalej spracúvajú naše výrobky. Od správcu konkurznej podstaty Poldi Kladno sme kúpili prevádzkareň sochorová valcovňa Kladno Dřín. V Bohumíne sme investovali do valcovacej trate. Výrobu Železiarní Veselí máme v prenájme a rokujeme s ďalšími subjektmi.

Čo so štúdiami na Barrandove? Budú tam Slováci točiť filmy?

Čo by tam Slováci točili... Kedysi sa objavila myšlienka spojiť Barrandov a štúdiá na Kolibe. Barrandov je pre nás evergreenom. Nenašli sme investora, s ktorým by sme sa dohodli na cene. Máme hranicu, pod ktorú nepôjdeme. Je to však firma, ktorá robí ročne sedemdesiat až sto miliónov korún zisku.

Necítite potrebu nejaké prostriedky investovať aj na Slovensku?

Naozaj neviem, do čoho by som tu investoval. Iba ak do nehnuteľností.

V minulosti sa črtal príbeh spolupráce a vlastníckeho previazania Třinca s VSŽ Košice. Hovorili ste, že budete spoločne nakupovať, znížite náklady…

Myšlienka to bola dobrá. Oni produkujú výrobky ploché, my dlhé. Logiku to malo, ale bol problém dohodnúť sa s niektorými ľuďmi. Bolo tam veľa subjektívnych záujmov. V tom čase bol podiel v Třinci aj tak asi najlepšia investícia, ktorú košické železiarne urobili. Za jednu miliardu korún to kúpili, za 1,2 miliardy korún sme akcie vzali späť. Keď sme sa však nedávno rozprávali s Johnom H. Goodishom [prezidentom U.S. Steelu Košice], zdalo sa, že trochu mu je ľúto, že nekúpili firmu aj s takýmto akcionárskym podielom na českom trhu.

Ak sa pozriete späť do histórie, Poldi Kladno dopadlo zle, Z group rovnako, VSŽ mali ťažké obdobie. Prečo Třinecké železiarne skončili inak?

Pristupovali sme k nim ako dlhodobý investor. Splatili sme aj ich staré úvery na zásoby. Iných nechcem hodnotiť. Všetko závisí od akcionárskeho prístupu. Na začiatku všetci hovorili, že Třinec nemôže uniesť taký veľký privatizačný dlh, pretože cena bola skutočne premrštená. Pritom o rok neskôr, v roku 1997, tá istá vláda privatizovala dva susedné podniky v Ostrave a vo Vítkoviciach iným systémom. Manažment si tam kúpil jedno percento akcií a dostal výkon všetkých akcionárskych práv. Manažérska metóda je vhodná na investičný rozvoj podnikov, lebo tam nevzniká záťaž na finančné toky. Ale ak by sa bolo hralo fair play – tak Vítkovice mali skončiť pred tromi rokmi v konkurze a po roku ich mala nasledovať Nová huta.

Pomoc štátu Třinec obišla
Konsolidovaný zisk 870 miliónov českých korún a 5 700 zamestnancov. Taká je časť vlaňajšej štatistiky akciovej spoločnosti Třinecké železiarne. Ide o najväčšiu súkromnú oceliareň v Česku, ktorá je dlhodobo v čiernych číslach. V čele jej dozornej rady je Tomáš Chrenek, podnikateľ pôvodom z Nitry a tiež honorárny konzul Kostariky v SR. Na poste v železiarňach nie je náhodou. Vnútri železiarní, ale aj navonok vystupuje ako predstaviteľ rozhodujúcich majiteľov. V podnikateľskej skupine sú ďalší traja Slováci – Ľubomír Blaško, Ján Moder a Evžen Balko. Okrem oceliarní a obchodu so surovinami sa spolu aj jednotlivo angažujú v ďalších aktivitách. Traja spoločníci T. Chreneka napríklad pred niekoľkými týždňami vstúpili medzi vlastníkov Slovenskej plavby a prístavov, a.s., Bratislava. Ľ. Blaško je podpredsedom Dozornej rady Slovenských elektrární, a.s., Bratislava. Třinecké železiarne pútajú pozornosť médií. Tú permanentne vyvoláva privatizácia zvyšku českého hutníctva. Ambície Třinca byť pri koncentrácii do väčšieho hutníckeho celku sa nesplnili. Ostatná česká vláda tesne pred odchodom dala prednosť holandskej spoločnosti LNM Holdings, ktorej súčasťou je aj indický koncern Ispat. Ten má otvorenú cestu do Novej huty, vysokých pecí v Ostrave a oceliarní vo Vítkoviciach. Týmto hutníckym podnikom s ich dlhmi výdatne pomohol štát. Iba v Novej hute znížil záväzky o 4,5 miliardy českých korún. Třinecké železiarne sa cítia poškodené a žiadajú od štátu odškodné dve miliardy korún, písala Mladá Fronta Dnes. „Štát by za určitých okolností mohol v prípade Třinca voliť podobný postup ako v Novej hute. Podmienka je, aby nerobili problémy a nebránili vstupu holandskej firmy LNM do oboch konkurenčných pološtátnych firiem a predali svoj 12-percentný podiel v Novej hute,“ citoval denník nemenovaného vládneho úradníka. Česká vláda pomohla nielen hutám, ale aj oceliarňam Vítkovice Steel. Kúpila ich za viac ako 3,3 mld. Kč. LNM má na ich kúpu exkluzivitu, ale podľa ČTK ponúkne len necelú miliardu českých korún. Na podobnú sumu ich pre TREND ocenil aj T. Chrenek. Rozdiel by išiel na účet českých daňových poplatníkov. LNM ešte neprevzal práva akcionára ani v samej Novej Hute. Má sa stať tak po splnení ostávajúcich odkladacích podmienok najneskôr do konca roka. LNM má za vyše 67 percent akcií zaplatiť deväť miliónov dolárov (280 mil. Kč). Kúpu však skomplikoval Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže ČR. Podľa jeho rozhodnutia má Nová huta vrátiť Českej konsolidačnej agentúre úver 750 miliónov korún, ktorý úrad považuje za neoprávnenú verejnú podporu.

FOTO – MILAN ILLÍK

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)