Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

V biznise môžu prežiť obaja – dravec aj obeť

21.11.2002, 10:19 | Peter Kremský | © 2002 News and Media Holding

Finančná skupina buduje papierensko-drevárske výskumné centrum. S akým úmyslom?

  • Tlačiť
  • 0

Keď sa v roku 1996 stala privatizérom Výskumného ústavu papiera a celulózy (VÚPC), a.s., Bratislava finančná skupina J&T, vzbudilo to vlnu nedôvery. Za 97 percent akcií zaplatila jej firma Poltar, a.s., Bratislava Fondu národného majetku SR 45 mil. Sk.

Podozrenia, že jej ide najmä o budovy v lukratívnej lokalite Bratislavy, známej pod názvom Patrónka, sa ťažko vyvracali. Šesť rokov symbiózy výskumného ústavu a finančnej skupiny ukázalo, že na rozdiel od prírody v biznise môžu prežiť obaja – dravec aj obeť.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK:
Pod krídla J&T zatúžili aj drevári a Lignoprojekt

Rast tržieb a produktivity

Generálny riaditeľ VÚPC Štefan Boháček zdôrazňuje, že po privatizácii nastal rýchly rast tržieb ústavu. Reštrukturalizácia navyše priniesla zvýšenie produktivity práce. „Drevársky výskum vznikol v Bratislave v roku 1940 a po roku 1948 sa počty ľudí umelo nafúkli. Za minulého režimu tu pracovalo až tristo ľudí,“ spomína. „Po roku 1989 stavy klesli na rovnakú úroveň ako pred socializmom – toľko, koľko priemysel potrebuje.“ V súčasnosti VÚPC zamestnáva približne 80 ľudí.

Už od začiatku 90. rokov sa ústav musel uživiť sám – nebol príspevkovou, ale hospodáriacou organizáciou štátu. Žil z výskumu, vývoja a poradenstva pre celulózovo-papierenské podniky. Tradičné vzťahy s českými firmami sa zväčša podarilo udržať, rozvinula sa aj spolupráca so západnou Európou. Darilo sa mu držať sa nad vodou, na investície do rozvoja však veľmi nebolo.

O nájomníkov už nie je núdza

Problematický bol aj stav dvoch administratívnych budov, ktoré výskumníci využívali iba z jednej štvrtiny. „Kancelárie v nich mali nízky štandard, akého je v Bratislave prebytok. Platilo sa tam oveľa nižšie nájomné ako teraz, napriek tomu sme ich nedokázali prenajať. Budovy boli poloprázdne,“ vysvetľuje Š. Boháček. Po vstupe si J&T dala vypracovať analýzu trhu, ktorá ukázala, že v Bratislave je najväčší dopyt po vyššom štandarde administratívnych priestorov.

Vývoj hospodárskych ukazovateľov VÚPC

(mil. Sk)

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

Tržby

33,9

33,4

31,8

45,3

56,8

69

80,9

Produktivita práce na osobu ročne

0,38

0,41

0,51

0,91

1,26

2,03

2,61

PRAMEŇ: VÚPC, a.s., Bratislava


Tomu sa budovy pri rekonštrukcii prispôsobili a v súčasnosti sú kompletne obsadené. Priestory si tu prenajímajú napríklad UPC či All Finance Services, sídlia tu viaceré spoločnosti skupiny J&T. Jedna z nich, J&T Global, je správcom budov. „Oni sa na to špecializujú nielen pre tento objekt, ale aj ďalšie, ktoré vlastnia. Je to oveľa efektívnejšie, ako keby sme si to robili my. Keď treba zohnať maliarov alebo upratať, my by sme vždy museli začať hľadať. Oni však majú prehľad o situácii na trhu, lebo sú na ňom stále,“ pochvaľuje si šéf VÚPC.

Ako vysvetľuje, nájomníci platia ústavu a ten uhrádza J&T Global náklady na správu a opravy budov. VÚPC ich zrekonštruoval pomocou úveru, ktorý je už vďaka príjmom z prenájmu splatený. „Bez marketingovej analýzy, finančných prostriedkov a úverových zdrojov, ku ktorým nám privatizátor pomohol, by sa to nikdy nedalo urobiť,“ tvrdí Š. Boháček. V súčasnosti sú budovy podľa neho opäť založené, aby VÚPC získal úvery na privatizáciu ďalších dvoch výskumných ústavov.

Vyššia úroveň výskumu

Štefan Boháček: Po privatizácii tržby ústavu výrazne vzrástli. Vstup finančnej skupiny však ústavu dopomohol aj k vyššej úrovni výskumu v porovnaní s tým, keď bol v štátnych rukách. „Vďaka novým peniazom sme spojazdnili testovací papierenský stroj. Bol zakonzervovaný a teraz sa okrem testov nových postupov a receptúr využíva aj na malotonážnu výrobu,“ hovorí Š. Boháček.

„Sú to určité špecialitky, napríklad papiere s vodoznakom alebo papier na rozetky pod šálky.“ Ústav prevádzkuje aj natieračku na výrobu nálepiek a puzzle, ako aj vysekávací automat, potrebný napríklad na škatule, do ktorých sa balí víno. Ústav sa podľa svojho šéfa venuje napríklad výskumu zameranému na zvýšenie pridanej hodnoty výrobkov papierenských firiem. Viac ako polovicu financií hradia podniky, menšiu časť štát.

„Ďalší projekt sa zameriava na vývoj natieraných papierov, napríklad pre digitálne fotografie. Vyrábajú sa len v USA a Japonsku,“ vysvetľuje Š. Boháček. „Je to štátny projekt, ak by sa to podarilo, išlo by o skvelý produkt s obrovskou pridanou hodnotou.“

Európska komisia zasa podporuje vývoj nových produktov, aditív či optimalizáciu výrobných nákladov. Ide napríklad o nahradenie škrobu pri úprave papiera múkou. Škrob je totiž desaťnásobne drahší a múky je v Európe prebytok. Túto úlohu rieši VÚPC v spolupráci s nemeckými výskumnými pracoviskami.

Výskumníci na seba zarobia

Podľa generálneho riaditeľa plynie v súčasnosti viac ako polovica tržieb ústavu z prenájmu nehnuteľností. Z druhej polovice tvoria 90 percent príjmy za výskum a skúšobníctvo, zvyšok prináša výroba. Polovicu výskumu objednávajú slovenskí klienti, štvrtinu českí, zo štvrtiny pracuje VÚPC pre iné krajiny.

„Výskum má stálu klientelu, rastieme len v európskych projektoch a v oblasti hodnotenia kvality,“ vraví Š. Boháček. „Výroba sa výrazne zvyšuje, z roka na rok sa zdvojnásobuje.“ Napriek tomu ústav nežije z nehnuteľností, aj výskum na seba dokáže zarobiť. „Sledujeme to oddelene. Od roku 1997 ani jedna časť nebola stratová, hoci významné zisky to neboli,“ tvrdí generálny riaditeľ.

Privatizácia výskumných ústavov na Slovensku

(mil. Sk)

Názov

Bilančná hodnota (mil. Sk) 

Kupec

Predané

Predajná cena (mil. Sk) 

Dátum predaja

LIKO VÚ Bratislava

59,1

Likospol, a.s., Bratislava

časť podniku

59,2

IV. 1996

VÚ mliekárenský Žilina

11,9

Mliekovýskum, s.r.o., Žilina

97,00%

7,1

VIII. 2001

Výskumný a šľachtiteľský ústav Nové Zámky

29,6

Výskumný ústav zeleninársky,s.r.o., Nové Zámky

časť podniku

8

IV. 1997

VÚ energetický Bratislava

19,6

EGÚ, s.r.o., Bratislava

celý podnik

8,8

II. 1997

VÚ hutníckej keramiky Bratislava

27,2

SLOVREAL, s.r.o., Bratislava

časť podniku

16,5

I. 2002

VÚ papiera a celulózy Bratislava

75,1

Poltar, a.s., Bratislava

97,00%

X. 1996

VÚ textilnej chémie Žilina

28,8

VÚTCH - CHEMITEX, s.r.o., Žilina

časť podniku

17

VIII. 1994

VÚ liečiv Modra

199,4

VULM, a.s., Modra

celý podnik

72,4

V. 1996

VÚ stavebný Košice

2,1

Mc-Servis-s.r.o., Košice

12,90%

136,7

VII. 1995

Vývojový mechanizačný podnik mliekárenského priemyslu Bratislava

25,9

Koplyn Slovakia, s.r.o., Bratislava

celý podnik

10

V. 1996

VÚ zváračský Bratislava

n

Priemyselný inštitút Bratislava

celý podnik

20

VIII. 2001

VÚ energetických zariadení Levice

27,4

VÚEZ, a.s., Levice

celý podnik

23,4

II. 1996

Výskumný a šľachtiteľský ústav zemiakársky Veľká Lomnica

66,5

Slovsolanum družstvo Spišská Belá

100,00%

6,6

VIII. 2001

VÚ energetických zariadení Tlmače

27,4

VÚEZ, a.s., Levice

celý podnik

23,4

II. 1996

VÚ spracovania a aplikácie plastických látok Nitra

115,5

VÚSAPL, a.s., Nitra

celý podnik

91,5

X. 1994

VÚ chemickej technológie Bratislava

86,9

Duslo, a.s., Šaľa

46,10%

25,3

XI. 1996

VÚ chemických vlákien Svit

83,3

TAFIB, a.s., Svit

97,00%

15

II. 1996

VÚ inžinierskych stavieb Bratislava

6,4

VÚIS-Vodovody a kanal., s.r.o., Bratislava

časť podniku

9,9

IX. 1994

VÚ inžinierskych stavieb Bratislava

20,8

VÚIS - CESTY, s r.o., Bratislava

časť podniku

5,9

IX. 1994

VÚ inžinierskych stavieb Bratislava

31,3

VUIS, s r.o., Bratislava

celý podnik

10

X. 1998

VÚ jadrových elektrární Trnava

218,9

VUJE, a.s., Trnava

celý podnik

234,3

X. 1994

VÚ káblov a izolantov Bratislava

48

ELEKTROKARBON, a.s., Topoľčany

22,00%

5,8

X. 1995

VUKOV Prešov

268,8

TITOS Holdings and Management Cyprus

80,00%

243,9

V. 1992

VUKOV Prešov

225,1

PREVAP, s.r.o., Prešov

81,80%

29,3

IX. 1994

VU merania a automatizácie Nové Mesto nad Váhom

29,3

SEVISBROKERS, a.s., Žilina

8,20%

7,3

IX. 1994

VÚ pre petrochémiu Prievidza

65,4

Petrochémia, a.s., Prievidza

96,90%

12,5

X. 1996

VÚSST Piešťany

61,4

Rozvoj, s.r.o., Bratislava

časť podniku

29,8

V. 1992

Pozn.: Údaje za VÚ ropy, uhľovodíkov a palív Bratislava a Elektrotechnický výskumný priemyselný ústav Nová Dubnica sa TRENDU nepodarilo získať

Prameň: Fond národného majetku SR a archív TRENDu

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)