Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

V priemysle treba ušetriť najviac energie

23.09.2010, 00:01 | Katarína Šebejová | © 2010 News and Media Holding

Pri financovaní úsporných opatrení dominujú vlastné zdroje a európske peniaze

  • Tlačiť
  • 1

Tagy

energetika

Priemysel je najväčší spotrebiteľ energie, jeho podiel na konečnej energetickej spotrebe SR prevyšuje 30 percent. Kľúčová je jeho pozícia aj z pohľadu úspor. Podľa 1. akčného plánu energetickej efektívnosti Slovenska na roky 2008 až 2010 má priemysel ušetriť až tridsať percent z 12 405 terajoulov, čo je tretina z kumulovanej hodnoty úspor energie do roku 2016. Cestou je využívanie efektívnych technológií a cieľom zníženie energetickej náročnosti tvorby pridanej hodnoty v podnikoch. Významný potenciál úspor energie je popri energetických odvetviach v spracovateľskom priemysle.

Špecifické legislatívne predpisy zamerané na energetickú efektívnosť iba v podnikoch spracovateľského priemyslu nie sú účinné. Dotýka sa ich však zákon č. 476/2008 z.z. o efektívnosti pri používaní energie, t.j. pri jej premene, prenose, preprave, distribúcii a spotrebe. Ak vlastnia tzv. veľkú nevýrobnú budovu s ústredným teplovodným vykurovaním, sú okrem jeho regulácie povinní ochrániť rozvody tepla a teplej vody vhodnou tepelnou izoláciou do konca roku 2013.

Spotrebitelia energie v priemysle a v pôdohospodárstve majú povinnosť vyhodnotiť energetickú náročnosť výroby energetickým auditom. Lehoty pre prvý energetický audit určuje podľa trojročného priemeru celkovej ročnej spotreby energie buď do konca roku 2011, alebo do konca roku 2013, pri vyššej spotrebe. Následne ho treba povinne aktualizovať v päťročných intervaloch. Audity majú spresniť potenciál úspor v jednotlivých odvetviach a vytvoriť základ pre ďalšie akčné plány v sektore priemyslu. Podporné programy však chýbajú.

Pomáhajú zdroje z EÚ

Program SLOVSEFF I, prvú úverovú linku na podporu energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie, spustila Európska banka pre obnovu a rozvoj v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR v roku 2007. Z celkového objemu úverov vo výške 60 mil. eur išlo na projekty energetickej efektívnosti v priemysle 19,5 mil. eur. Úvery poskytovali štyri komerčné banky. Podporili 34 projektov, celkové investičné náklady dosiahli 27,6 mil. eur. V tom sú aj vlastné zdroje investorov v objeme 8,1 mil. eur. Realizácia opatrení viedla k ročnej úspore tepla 87 480 MWh a elektrickej energie 18 366 MWh. Ročná úspora primárnej energie dosahuje 156 509 MWh a emisie CO2 sú nižšie o 38 779 ton. Vnútorná miera výnosnosti projektov (IRR) vrátane poskytnutého 7,5-percentného grantu je 20,1 percenta.

V programe SLOVSEFF II je celkom 90 mil. eur a úvery poskytuje šesť bánk. Projekty energetickej efektívnosti v priemysle môžu získať podporu v objeme 18 mil. eur a aj sedemapolpercentný nenávratný grant, IRR musí dosiahnuť 10 percent. Zatiaľ čerpá deväť projektov úverové zdroje v celkovej výške 3,4 mil. eur.

Priemyselné podniky môžu čerpať financie spolu s národnými takmer 145 mil. eur z Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast v rámci opatrenia na zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane výroby aj spotreby a zavádzanie progresívnych technológií v energetike. Bezmála 55 mil. eur je pre mestá a obce na podporu pri budovaní a modernizácii verejného osvetlenia a poradenstvo v oblasti energetiky.

Motivuje trh

Znižovanie spotreby energie v priemysle je stále individuálna záležitosť podnikov financovaná hlavne z vlastných zdrojov. Pohnútkou je najmä úspešnosť na trhu, aktuálne pretransformovaná na prežitie v čase krízy. Do výroby stavebných materiálov, náročnej na surovinové i energetické zdroje, vstúpili významné energeticky efektívne technológie po zmene vlastníckych štruktúr. Ďalšie vyvoláva obchodovanie s emisiami CO2. Holcim Slovensko urobil najvýznamnejšiu modernizáciu výroby sivého cementu v rohožníckom závode v rokoch 2003 – 2005. Investoval v prepočte vyše 80 mil. eur a inštaloval tzv. Hotdisc, zariadenie na zhodnocovanie palív na báze odpadov. Tieto alternatívne palivá vlani použil na výrobu až 67,3 percenta tepla potrebného na produkciu sivého cementu a 26 percent tepla pre biely cement. Emisie CO2 znižuje výroba cementov s nižším obsahom slinku. Tzv. slinkový faktor v Holcime držia na úrovni 76 percent.

Do tejto oblasti postupne investujú aj ďalšie tri slovenské cementárne. V cementárni Východoslovenské stavebné hmoty v Turni nad Bodvou (VSH) vlani inštalovali novú cementovú mlynicu. Z celkovej výšky investície 6,6 mil. eur takmer 40 percent predstavoval úver z programu SLOVSEFF I, zvyšok financovali z úveru Slovenskej sporiteľne. Ročná úspora nákladov na energie prevyšuje 851 tis. eur a ročná produkcia emisií CO2 klesne o vyše 15-tisíc ton. Po realizácii opatrení získali VSH grant 175-tisíc eur. Calmit, producent vápna z rakúskeho holdingu Schmid Industrie, spustil vlani vo vápenke v Tisovci dvojšachtovú energeticky úspornú pec za 9,2 mil. eur. Očakáva od nej zníženie spotreby palív na výpal vápna o 20 percent, zníženie celkovej produkcie emisií CO2 o päť až osem percent na tonu vyrobeného vápna v závislosti od typu použitého paliva. Tehliarsky líder Wienerberger do hliny pri pálení tehál primiešava papierenské vlákna a piliny a všetci tehliari využívajú odpadové teplo z pece pri sušení tehál. Porfix vo výrobe pórobetónových tvárnic využíva odpadovú paru a spracováva odpad z tepelnej elektrárne v Zemianskych Kostoľanoch. Najprv to bol úletový popol, o ktorý majú záujem aj iné odvetvia, po nedávno skončenej investícii začal ako jediný spracovávať aj tzv. fluidný popol. Technológiu za 2,5 mil. eur spolufinancoval z eurofondov.

Šetria aj ťažiari. Prievidzské Hornonitrianske bane inštalovali energeticky efektívnejšie kompresory v bani Handlová za 282-tisíc eur, projekt financovali z úveru Tatra banky v rámci programu SLOVSEFF I. Realizáciou usporia ročne 123,6 tisíca eur z nákladov na energie, emisie CO2 klesnú o 39 percent.

Dôležité sú materiály

Vo výrobných objektoch sa najčastejšie rekonštruujú strechy a rozvody energií. Ploché strechy boli za socializmu zanedbané, lebo sa neuplatňovali materiály s takou životnosťou a vodotesnosťou ako teraz, hovorí Slavomír Korman, konateľ bratislavských spoločností Novadach a Novaglass. Tie sa podieľali napríklad na rekonštrukcii objektov v Malackách pre tamojší Tower Automotive. Opravy areálu prebiehali takmer desať rokov, zahŕňali rekonštrukciu 12 000 štvorcových metrov striech a niekoľkých svetlíkov, ktoré mali oceľové rámy s drôteným sklom a neboli vodotesné. Nahradili ich svetlíky s hliníkovými rámami a polykarbonátovou výplňou, ktorá má lepšie tepelnoizolačné vlastnosti. V súčasnosti dokončujú rekonštrukciu striech výrobných objektov v rámci dostavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach. Na ploche 28-tisíc štvorcových metrov tam boli odstránené staré vrstvy okrem nosnej časti – trapézového plechu. Ten bol revitalizovaný ochranným náterom a dodatočne prikotvený k nosnej konštrukcii. Potom boli uložené na strechu ďalšie vrstvy ako parozábrana, tepelná izolácia z minerálnej vlny, PVC fólia hrubá 1,8 mm.

Minerálnu vlnu na rekonštrukciu striech v Mochovciach dodala spoločnosť Knauf Insulation z Novej Bane. Na základe špecifických požiadaviek investora tu vyvinuli, certifikovali a vyrobili špeciálny produkt s objemovou hmotnosťou až 200 kg/m3, ktorý spĺňal prísne pevnostné a protipožiarne kritériá. Práve priemyselní odberatelia sú pre tohto výrobcu tepelnoizolačných materiálov špecifickí, dokonca pri vzniku fabriky v šesťdesiatych rokoch boli rozhodujúci. Stavebné izolácie tu začali vyrábať až v osemdesiatych rokoch. Zákazníci z priemyselných či energetických podnikov najčastejšie používajú materiály z kamennej minerálnej vlny na tepelnú izoláciu rozvodov kúrenia, teplej vody, klimatizácie či vzduchotechniky, aby zabránili tepelným stratám. Hrúbku izolácie podmieňuje charakter projektu. Popri tom kladú vyššie nároky na odolnosť voči vysokým teplotám. Podstatné sú tiež akustické vlastnosti minerálnych izolácií, ktoré napríklad pri rekonštrukciách kompresorových staníc plynárenských rozvodov pohlcujú aj hluk.

Keďže ide o finančne náročné projekty, investori stále hľadajú možnosti, ako ušetriť. Dcérska spoločnosť Slovenského plynárenského priemyslu SPP-distribúcia pri rekonštrukcii stredo- a nízkotlakových plynovodov mení pôvodný oceľový materiál za polyetylén, ktorý nepodlieha korózii a má dlhšiu životnosť. Podľa Ivany Zelizňákovej, vedúcej útvaru komunikácie, uvažujú aj o bezvýkopových technológiách a analyzujú použitie nových diagnosticko-sanačných metód na lokalizáciu chýb v potrubí. Používajú nové moderné protikorózne nátery a rozširujú katódovú ochranu oceľových potrubí v zemi. Rekonštrukčný program zahŕňa približne 200 projektov v rôznej etape riešenia podľa náročnosti. V súčasnosti napríklad prebieha rekonštrukcia medzištátneho plynovodu „Bratstvo“ zo 60. rokov minulého storočia. Potrubný materiál dodal košický U.S. Steel.

Progresívny systém vyhrievania priemyselných stavieb predstavuje podlahové vykurovanie. Zabuduje sa do betónovej platne, preto je vhodné skôr do novostavieb. V halách ho už využili firmy ako MTS Krivá, Plantex Veselé či RMX Bratislava. Podľa Igora Krajčoviča, riaditeľa divízie TZB v spoločnosti Rehau, sa rozdiel vo vstupných nákladoch napríklad oproti stropným panelom vráti cez úspory v prevádzke zhruba za štyri roky.

Kto to zráta

Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru poveril rezort hospodárstva zriadením a prevádzkou monitorovacieho systému efektívnosti pri používaní energie. Má okrem iného zverejňovať hodnotenia prevádzkovateľov, vyhodnocovať súbory údajov od energetických audítorov a tiež údaje o efektívnosti v jednotlivých sektoroch. Prvé podklady jej prevádzkovatelia energetických sústav, väčšie obchodné energetické spoločnosti a tiež ústredné orgány štátnej správy a spoločnosti v ich pôsobnosti mali poskytnúť do 31. marca tohto roku. Rezort hospodárstva je povinný do 30. apríla 2011 analyzovať dosiahnuté úspory a zároveň do konca júna budúceho roka navrhnúť nové opatrenia v II. akčnom pláne na roky 2011 – 2013.


Podiel sektorov na konečnej energetickej spotrebe SR

Lucia Hrivňáková z Lucette

PRAMEŇ: Slovenská inovačná a energetická agentúra, www.siea.gov.sk

Zdroj: banner

Foto na titulke - Vlado Benko

  • Tlačiť
  • 1

Tagy energetika