Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Vihorlat mieri do kooperačnej výroby

13.02.2003, 13:29 | Karel Hirman | © 2003 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Sninský Vihorlat vlani pod taktovkou nových vlastníkov hospodáril som ziskom a bez úverov. „Od bankrotu sme prešli dlhú cestu, a dnes fabrika stojí na pevnej zemi,“ tvrdí generálny riaditeľ Vihorlatu, s.r.o., Snina Zoltán Berghauer.

Jeho spoločnosť Hubertus, s.r.o., Gerlachov spolu s holandským finančným investorom Cebuwa odkúpili na sklonku roka 2001 od správcu konkurznej podstaty bývalé sninské strojárne za 220 mil. Sk.

V čiernom poli bez úverov

Z. Berghauer: Hľadáme strategických partnerov na rozvoj. Vtedy túto cenu považoval Z. Berghauer za príliš vysokú a stav vo fabrike označil za horší ako bol začiatkom 90. rokov, keď do Vihorlatu vstúpili košické VSŽ. V súčasnosti sa na Vihorlat pozerá inak.

Novým majiteľom sa podarilo hlavne stabilizovať okruh zákazníkov, čo sa prejavilo aj na hotovostných tokoch spoločnosti. Na jednej strane musel Vihorlat presvedčiť partnerov, že dokáže načas a kvalitne plniť ich objednávky, no odberatelia museli výrazne zlepšiť svoju platobnú disciplínu. Z. Berghauer v tejto súvislosti pripomína, že v čase vyhlásenia konkurzu mali strojárne zhruba 240 mil. Sk pohľadávok po lehote splatnosti.

Jeho nástupca na poste generálneho riaditeľa strojární Ladislav Flórián spresňuje, že práca so zákazníkmi sa odzrkadlila na náraste tržieb z predaja vlastných výrobkov až o tretinu na takmer 785 miliónov korún. Celkové výkony pritom dosiahli 932 mil. Sk a hospodársky výsledok sa vlani skončil s plusom 30 miliónov korún.

Automobilové impulzy

Hlavná činnosť Vihorlatu sa sústreďuje do troch závodov. Najperspektívnejšou prevádzkarňou je zlievareň.

Vihorlat vyrába pre zákazníkov z elektrotechnického a automobilového priemyslu. Bývalý i nový šéf tvrdia, že táto výroba mala ďalej rozširovať a zvyšovať, hlavne v súvislosti s rozvojom výroby automobilov na Slovensku.

Sninská fabrika preto prechádza certifikáciou dodávateľa pre automobilový priemysel a perspektívne chce sa stať ich priamym dodávateľom. To si však vyžiada ďalšie investície do výrobných technológií.

Ani závod produkujúci žeriavy nie je bez perspektív. Dokáže vyrobiť všetky druhy týchto zariadení. Vlani z fabriky vyšiel žeriav s nosnosťou 60 ton pre západoeurópskeho zákazníka. Výrobu dopĺňajú rôzne druhy konštrukcií vrátane hál a stredne výkonné kotly.

Z. Berghauer pripomína, že Vihorlat hľadá nové možnosti rozvoja strojárskej výroby. Týka sa to hlavne produkcie kotlov, kde hľadá strategického partnera pre ďalší rozvoj. Podľa jeho slov ťažké strojárstvo má v Snine perspektívu, pretože na Slovensku sa v tomto sektore za posledné roky konkurencia výrazne znížila.

Vihorlat chce zachytiť aj tendencie presunu takejto výroby zo západnej Európy na Východ, čo sa odrazí hlavne v náraste kooperačnej výroby. Avšak podľa Z. Berghauera aj sám Vihorlat už hľadá trvalých a spoľahlivých kooperačných partnerov na Ukrajine, ktorí by zase prevzali časť jeho výroby, pretože s blížiacim sa vstupom Slovenska do EÚ ráta so zvyšovaním mzdových, materiálových aj energetických vstupov, ktoré sú pre ťažké strojárstvo kľúčové.

Ostatný závod nesie názov Lisy. Produkuje tlakové liacie stroje, hydrauliku, rôzne formy a náradie.

Investície do techniky i ľudí

Nový Vihorlat stačil investovať aj do rozvoja. Za veľmi významnú považuje Z. Berghauer investíciu za 30 mil. Sk do informačného systému, ktorý má byť úplne dokončený do konca júla tohto roku.

Vedenie spoločnosti prostredníctvom neho získa úplnú kontrolu nad všetkými hotovostnými a materiálovými tokmi. Jeho súčasťou sa stane aj projekčný CAD systém, čo zase zvýši technickú úroveň pri projekcii nových výrobkov.

Zhruba 26 mil. Sk si vyžiadali generálne opravy do energetiky podniku. Tie spolu so zmenou dodávateľov vstupov viedli k zásadnému zníženiu nákladov. Vihorlat začal okrem uhlia spaľovať aj drevnú hmotu, ktorej stabilným dodávateľom sa stala píla Beky, s.r.o., Snina.

Spoločnosti sa tiež podarilo vyriešiť problém s dodávkami tepla pre mesto Snina. Podniková tepláreň nakoniec ostáva jeho dodávateľom, pretože sa podarilo nájsť kompromisnú dohodu s českou spoločnosťou Tenenergo, s ktorou pôvodné vedenie mesta podpísalo kontrakt na výstavbu novej plynovej kogeneračnej teplárne. Tá sa nakoniec stavať nebude.

Pre Vihorlat dodávky tepla pre mesto predstavovali ročný výnos 30 mil. Sk. Strojárne pokračujú aj vo výrobe špeciálu pre potreby Armády SR, pričom táto produkcia dokáže pokryť aspoň svoje náklady.

Zlá finančná situácia, morálna zastaranosť výrobných technológií a meškajúce výplaty bývalého Vihorlatu výrazne podkopali pracovnú morálku v podniku a viedli k odchodu mnohých kvalifikovaných odborníkov. Pri vstupe nových vlastníkov došlo k zníženiu počtu zamestnancov na aktuálny stav – takmer 930 ľudí.

Tí už v minulom roku pocítili zlepšenie hospodárenia Vihorlatu aj na svojich mzdách, ktoré sa zvýšili v priemere o 15 percent. „Produktivita práce, samozrejme, predstihuje mzdový nárast,“ zdôrazňuje Z. Berghauer.

Foto – Archiv

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)