Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Z neúspešnej investície obviňujú dvaja investori Deloitte

26.02.2003, 13:34 | Rado Baťo

Obvineniu z podvodu čelí na kalifornskom súde Deloitte Touche Tohmatsu i jej manažér pôsobiaci na Slovensku.

  • Tlačiť
  • 0

Obvineniu z podvodu čelí na kalifornskom súde Deloitte Touche Tohmatsu i jej manažér pôsobiaci na Slovensku.

Američan Roderick Marshall ich spolu s ďalšími aktérmi obviňuje z toho, že pri investícii do bulharských káblových televízií prišiel minimálne o 550-tisíc amerických dolárov (v súčasnom kurze 21 mil. Sk). Keďže tieto peniaze roky nedokázal získať späť a navyše projekt skrachoval, obrátil sa na súd.

Bostonský advokát Mark Dubnoff z právnickej kancelárie Edwards & Angell TRENDU potvrdil, že žalobu podali v posledný decembrový deň minulého roka.

O svoje peniaze sa však hlási aj ďalší investor. Izraelčan Avi Zimmerman pre TREND tvrdí, že neúspešný biznis ho stál stotisíc dolárov, ktoré do dnešného dňa nedostal späť. Ani on nechce túto stratu pripísať na konto podnikateľského rizika a tiež si ju chce od Deloittu vymáhať súdnou cestou.

Bulharský projekt

Bulharský telekomunikačný trh sa stal v prvej polovici 90. rokov lákadlom pre podnikateľa Georgea Mainasa. V roku 1995 kanadská firma, v ktorej bol riaditeľom aj akcionárom, oznámila prienik do Bulharska.

Spoločnosť v súčasnosti pôsobiaca pod obchodným názvom Consolidated Global Cable Systems (GCS) vtedy v tlačovej správe vyhlásila, že sa jej stopercentná dcéra GSTS dohodla s bulharskými firmami Globo a Union Television na spoločnom podnikaní.

To sa malo stať základom na vytvorenie širšieho konzorcia pôsobiaceho na bulharskom telekomunikačnom trhu. GCS totiž zároveň oznámila, že v auguste 1995 podpísala dohodu o vytvorení spoločného podniku s dvoma izraelskými telekomunikačnými firmami Tevel a Bezeq a s holandskou United & Phillips Communication. Vkladom GCS do konzorcia mali byť čerstvo získané licencie na prevádzku káblovej televízie.

Analýzu projektu pre GSTS urobil Deloitte. Podľa správy z mája 1996 adresovanej G. Mainasovi, ktorej kópiu má TREND k dispozícii, vyrátal poradca trhovú hodnotu projektu v priemere na 48 miliónov dolárov.

Tlačová správa o úspechoch v Bulharsku zároveň pomohla presvedčiť burzu cenných papierov vo Vancouveri, aby s akciami GCS obnovila obchodovanie.

Pomoc z Bratislavy

Lenže nie všetko bolo také ideálne, ako hovorili tlačové správy GCS. Firme sa totiž napriek ohláseným úspechom nedarilo dosiahnuť dohodu s majiteľmi Globa a nemalo dosť finančných prostriedkov na kúpu Union TV.

Bez oboch firiem projekt nemohol byť úspešný. Globo vlastnilo cenné licencie vrátane územia hlavného mesta Sofia, kým bulharskí majitelia Unionu TV zasa mali politické kontakty. Tie mali zabezpečiť, aby firmy o licencie neprišli.



V apríli 1996 jeden z partnerov s.r.o. Deloitte & Touche Bratislava Robert Wood oslovil R. Marshalla s návrhom, či by nechcel investovať v Bulharsku. Ako sa píše v žalobe, R. Wood mal tvrdiť, že jeho domovská firma garantuje hodnotu celej transakcie.

Zároveň mal prezentovať aj ocenenie projektu pod hlavičkou Deloittu a R. Marshallovi mal ukázať podpísanú dohodu o spoločnom podniku s izraelsko-holandským konzorciom.

Chýbalo už len 250-tisíc dolárov. R. Wood mal navyše podľa žaloby vyhlásiť, že on sám aj Deloitte od úspechu transakcie závisia. Pretože ak to v Bulharsku nevyjde, GCS nezaplatí za poradenstvo.

Na základe týchto informácií vycestovali obaja do Izraela, kde sa R. Marshall prvýkrát stretol s riaditeľom GCS G. Mainasom. TRENDU to potvrdil A. Zimmerman, ktorý sa na tomto stretnutí sám zúčastnil. Po ňom nasledovali ďalšie schôdzky vo Vancouveri a San Franciscu, až napokon sa R. Marshall rozhodol, že do obchodu vstúpi.

Úspech...

V júli 1996 R. Marshall založil vlastnú firmu Boston Telecommunication Group, ktorá sa mala stať partnerom GSTS. A získať polovicu jej podielu v bulharskom projekte.

Budúci spoločný biznis bol pripravený, stačilo zohnať peniaze. Chýbajúcich 250-tisíc dolárov sa našlo vo vtedajšej Poľnobanke. Podľa žaloby si ich od nej Deloitte požičal, pričom R. Marshall sa stal ručiteľom úveru.

Následne na to Deloitte tieto peniaze podľa súdneho spisu poskytol R. Marshallovi, aby mal z čoho vyplatiť bulharských majiteľov káblových televízií. Po niekoľkomesačných rokovaniach sa mu to spolu s A. Zimmermanom naozaj podarilo. Američan však v mene GSTS zaplatil za Union TV napriek tomu, že s ňou ešte nemal formálne podpísanú dohodu.

...a problémy

Slávnostný podpis sa mal odohrať na valnom zhromaždení materskej GCS za Atlantikom. Nestalo sa tak.

G. Mainas totiž oznámil, že ich dohodu ešte nepotvrdilo celé vedenie firmy. A navyše, vďaka úspešnému pôsobeniu R. Marshalla a A. Zimmermana v Bulharsku sa podľa G. Mainasa začalo ukazovať, že GCS pôvodne celú investíciu podhodnotila.

Požiadal preto R. Marshalla o ďalších 250-tisíc dolárov. Týmito peniazmi mal upokojiť akcionárov GCS, ktorí by si inak mohli predaj polovice podielu v Bulharsku vysvetľovať ako znehodnotenie firmy. R. Marshall sa dal presvedčiť a požičal si z Poľnobanky ďalšie peniaze.

O osud investície sa začal obávať potom, čo sa dozvedel, že prevod bulharských firiem na GSTS nebol vôbec zapísaný v bulharskom obchodnom registri. Nestalo sa tak ani vtedy, keď niekoľkokrát urgoval G. Mainasa, aby zabezpečil nevyhnutné kroky na dokončenie transakcie.

Navyše, začiatkom roka 1998 sa zástupcovia GCS stretli s bulharskými majiteľmi káblových firiem, aby s nimi rokovali o zrušení celého obchodu. Tí však zaplatené peniaze odmietli vrátiť.

Ďalší aktér

Ďalší neúspešný investor A. Zimmerman tvrdí, že sa k investíciám do káblových operátorov dostal náhodou, ale tiež vďaka R. Woodovi. V roku 1996 sa nórsky Telenor rozhodol preskúmať možnosti vzniku druhého mobilného operátora v Bulharsku. Na túto robotu si vybral práve A. Zimmermana.

„Vtedy som oslovil Boba Wooda, či by mi Deloitte nemohol pomôcť ako finančný poradca. Súhlasil a s Telenorom sme si potom dohodli aj odmenu,“ vysvetľuje A. Zimmerman.

Dve platby od nórskej firmy prišli na špeciálny účet, ktorý v Bratislave podľa neho zriadil Deloitte. Časť peňazí dostal A. Zimmerman v hotovosti, ale na účte zostalo približne stotisíc dolárov.

„Bob Wood mi navrhol, aby som ich investoval,“ pokračuje A. Zimmerman. Súhlasil a neskôr oľutoval. Do dnešného dňa sa mu nevrátili ani peniaze a nemá nič ani z investícií.

„Viackrát som aj prostredníctvom listov a s pomocou právnikov urgoval, aby mi peniaze vrátili. Keďže som neuspel, budem si ich vymáhať súdnou cestou. A to priamo od Deloittu, lebo Bob Wood celý čas vystupoval ako ich reprezentant,“ dodáva s tým, že na celý prípad upozornil aj FBI.

Precitnutie z investície

R. Marshall po neúspešných pokusoch dať veci do poriadku splatil úvery z Poľnobanky. A rozhodol sa G. Mainasa a jeho firmu zažalovať.

Z krachu investície však obviňuje aj Deloitte a R. Wooda. Podľa žaloby mu totiž až v roku 2000 mal R. Wood povedať, že garancie Deloittu nemusia platiť a investičné riziko by mal niesť sám. Predtým ho mal niekoľkokrát presviedčať, že garancie aj ocenenie, ktoré poradenská firma robila, sú platné.

V minulom roku sa navyše R. Marshall dozvedel, že GCS nemohla splniť svoje plány v Bulharsku. Aj R. Wood, aj G. Mainas o tom mali vedieť už v čase, keď ho presviedčali, aby do projektu vložil peniaze.

Keď R. Marshall dostal ponuku zapojiť sa do konzorcia, to už neexistovalo. Konzorcium s izraelskými a holandskou firmou bolo totiž rozpustené dávno pred tým.

United & Phillips Communication a Tevel zrušili vzájomnú dohodu už na jeseň roku 1995. Teda pol roka pred tým, než Deloitte urobil svoju analýzu projektu.

Žaloba zároveň tvrdí, že podpis štvrtého člena konzorcia – izraelského Bezequ – bol sfalšovaný a firma do bulharského biznisu nikdy nevstúpila. TREND sa to pokúsil overiť priamo v izraelskej spoločnosti: „Bezeq nepodpísal dohodu o získaní bulharských firiem. V ostatných rokoch sme sa sústreďovali len na izraelský trh,“ reaguje Naftali Shternlicht z firmy Bezeq.

Z investícií R. Marshalla mal mať navyše profit aj sám R. Wood alebo Deloitte. Podľa žaloby totiž mali zinkasovať časť peňazí z druhej investície, ktorú G. Mainas odôvodnil podhodnotením pôvodného projektu.

Voľný pád

Žaloba sa zároveň domnieva, že v tomto príbehu išlo aj o umelé zvýšenie ceny akcií GCS na vtedajšej vancouverskej burze cenných papierov. Tlačová správa, ktorou firma v roku 1995 oznámila úspešné etablovanie sa v Bulharsku, totiž nehovorila úplnú pravdu.

Vtedy ešte neexistovala definitívna dohoda s majiteľmi Globa a Unionu TV. Dosiahli ju až v nasledujúcom roku R. Marshall a A. Zimmerman.

Akciám GCS sa pritom po obnovení obchodovania relatívne darilo. V priebehu roka 1996 sa ich cena pohybovala zväčša medzi piatimi až ôsmimi kanadskými dolármi za akciu.

Ako však vyplýva zo záznamov Canadian Venture Exchange, nástupcu vancouverskej burzy, v ďalších rokoch vývoj akcií pripomínal voľný pád. Začiatkom februára tohto roka, keď burza s nimi zakázala obchodovanie, sa zastavil na hodnote 0,08 dolára za akciu. Teda stonásobne nižšie oproti hviezdnemu obdobiu roka 1996.

Priamo z kuchyne

Obvinenia na adresu Deloittu a R. Wooda žaloba opiera aj o kroky bývalého partnera slovenskej pobočky, dnes už zosnulého Ľubomíra Halušku. Od neho sa totiž v roku 1996 malo dozvedieť o praktikách R. Wooda aj vedenie stredoeurópskej centrály firmy.

Vynútil si aj audit práce Deloittu pre GCS vrátane toho, prečo kanadská firma za túto činnosť riadne neplatila. Nepáčilo sa mu ani to, že prístup k finančným záznamom Deloittu mal na Slovensku iba R. Wood.

Napriek týmto obvineniam, za ktorými podľa žaloby nasledovali viaceré vnútorné audity práce firmy pre GCS, zostal R. Wood vo významnej funkcii. Na rozdiel od Ľ. Halušku, ktorý o miesto v slovenskej pobočke prišiel.

Na to, ako stredoeurópska centrála Deloittu reagovala na podozrenia Ľ. Halušku, sa TREND spýtal prezidenta českej pobočky Otta Jelineka. Odpoveď však nedostal.

Ani sám R. Wood sa k žalobe nechcel vyjadrovať s odôvodnením, že všetko, čo povie, môže byť použité na súde. V čase stretnutia s TRENDOM začiatkom februára tvrdil, že ešte nedostal ani oficiálne oznámenie z kalifornského súdu.

Jedinou reakciou zo strany Deloittu bolo oficiálne stanovisko slovenskej pobočky, podpísané jej prezidentom Vladimírom Masárom: „Len nedávno sme sa dozvedeli o obvinení proti Robertovi Woodovi. Pretože mu nebolo doručené žiadne oznámenie o súdnom konaní a ani Deloitte & Touche, pobočka na Slovensku, nebola predvolaná na súdne pojednávanie a nie je účastníkom tohto súdneho konania, považujeme za predčasné a nevhodné sa k tejto téme za týchto okolností vyjadrovať. Dôkladne budeme preskúmavať fakty, ktoré sú spojené s touto záležitosťou ešte spred niekoľkých rokov, a na základe faktov budeme primerane v tejto veci ďalej postupovať.“

Foto – Miro Nôta

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)