Viac strojov a menej práce. Automatizácia výroby môže v Ázii vykorisťovať ľudí

Číslo dňa: aj za jedným číslom sa môže skrývať veľký príbeh

Venezuele nechýba len jedlo či lieky, ale najnovšie aj pasy

Venezuele nechýba len jedlo či lieky, ale najnovšie aj pasy

9. marec 2017 – Taxikár Joel Bustamante toho má plné zuby. V Caracase rastú náklady na život, v lekárni nezoženie lieky a obchody sú prázdne. Rozhodol sa, že Venezuelu opustí. Vybavil si prácu v Čile, kúpil jednosmernú letenku a pobalil veci. Jediná vec, ktorá mu chýbala, bol pas. Pre istotu si ho začal vybavovať pol roka pred odletom. Z niekoľkotýždňového čakania sa stali mesiace. Teraz to je 11 mesiacov po plánovanom odlete, pas však stále nemá. Stráca nádej a cíti, akoby bol uväznený vo vlastnej krajine.

Úrady, vybavovanie a obnovovanie pasov zdržiavajú. Odkedy sa krajina dostala do krízy, za posledných 18 mesiacov z nej ušli približne dva milióny obyvateľov. Odcestovali do susedných krajín ako Panama, Kolumbia alebo Čile, odvážnejší skúšajú šťastie v Španielsku.

Agentúra Saime, ktorá zodpovedá za vydávanie pasov, tvrdí, že dôvodom zdržaní je nedostatok „materiálu“ na ich výrobu. Ľudia stoja v dlhých radoch často od piatej rána, objednávky pribúdajú, ale Venezuelčania na svoje pasy čakajú márne. Vlani agentúra zaregistrovala 1,8 milióna žiadostí, ale vybavila len 300-tisíc z nich. Momentálne na svoje pasy čakajú približne tri milióny obyvateľov.

Bohatší platia úradníkom vysoké poplatky za expresné vybavenie. Neoficiálne sa hovorí o sume okolo sto dolárov. Väčšina z 30 miliónov obyvateľov si taký obnos peňazí nemôže dovoliť. Mesačná mzda plus sociálne dávky na jedlo majú na čiernom trhu hodnotu okolo 30 dolárov.

Zdroj: SITA / AP