Viac strojov a menej práce. Automatizácia výroby môže v Ázii vykorisťovať ľudí

Číslo dňa: aj za jedným číslom sa môže skrývať veľký príbeh

Platy Slovákom síce rastú, ale najchudobnejší to necítia

Platy Slovákom síce rastú, ale najchudobnejší to necítia

6. január 2016 – Od začiatku finančnej krízy v roku 2007 ubehlo veľa vody. Európska ekonomika sa z krízy otriasla, mzdy na Slovensku rastú a nezamestnanosť klesá. Väčšina Európy ale stále nedosiahla v reálnych mzdách (po očistení inflácie) úroveň spred krízy. Dokazujú to najnovšie štatistiky OECD, ktoré porovnávali vývoj reálnych platov od roku 2007 po rok 2014.

Zaujímavé je v tomto ohľade Slovensko: Kumulatívne sa od roku 2007 zvýšila reálna mzda zarábajúcich na Slovensku o 8 percent. Ak sa na tento rast ale pozriete bližšie, zistíte, že najchudobnejšia vrstva ho nepocítila.

Kým 10-percentám najlepšie zarábajúcich ľudí na Slovensku reálna mzda vzrástla ešte viac, teda až o 14 percent, plat naopak pre desať percent najmenej zarábajúcich je od začiatku krízy stále o 23 percent nižší.

To isté platí aj v prípade disponibilného príjmu slovenských domácností. Kým v priemere si od začiatku krízy bežná slovenská rodina prilepšila rozpočet o tri až 4,5 percenta, najchudobnejším 10-percentám rodín ich reálny príjem naopak klesol o 4,2 percenta. Naopak desatine najbohatších rodín príjem za rovnaký čas vzrástol až o 7,8 percenta. Tento rozdiel medzi najbohatšími a najchudobnejšími rodinami bol po Estónsku u nás najvyšší.

Ide aj v tomto prípade len o štatistiku, ale ak teda niekto tvrdí, že rast priemerných platov (či v nominálnej alebo reálnej podobe) na životných nákladoch nepocítili, môže mať pravdu. Na Slovensku na krízu najviac doplatili a stále doplácajú ľudia s najnižším platom a teda slabším vzdelaním. Je ale pravda, že po roku 2014 došlo k prudkému zvyšovaniu minimálnych miezd: z úrovne 352 na súčasných 435 eur.

Zdroj: flickr.com / Kamil Rejczyk | cc