Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Aj firmy už môžu byť trestne zodpovedné. Nie však biele kone

04.07.2016, 12:35 | Zuzana Kollárová | © 2016 News and Media Holding

Slovensko bola posledná krajina EÚ, ktorej chýbala právna úprava umožňujúca postih právnických osôb, za čo nás OECD tvrdo a opakovane kritizovala. Firmu bolo na Slovensku možno postihnúť len nepriamo cez fyzickú osobu. 1. júla začala platiť pravá trestná zodpovednosť firiem.

  • Tlačiť
  • 1

Tagy

firma

 „V tejto chvíli je nám ťažko hodnotiť, do akej miery, v akom rozsahu a intenzite budú v praxi vyšetrované právnické osoby. Nový zákon však poskytuje dostatočný právny rámec na vyšetrovanie a trestné stíhanie právnických osôb,“ skonštatoval Radovan Pala,  partner advokátskej kancelárie TaylorWessing.

Otázne je podľa neho skôr, či majú príslušné zložky dostatočné personálne vybavenie a expertízy.

R. Pala hovorí, že vzhľadom na druhy trestov, ktoré je možné právnickým osobám uložiť, zasiahne nový zákon najmä „seriózne“ spoločnosti, ktoré vyvíjajú legitímnu podnikateľskú činnosť, avšak z nejakého dôvodu sa dopustia trestného činu (a to aj v prípade, ak je skutok spáchaný bez vedomia vedenia spoločnosti).

Ak je však spoločnosť využívaná prevažne na páchanie trestnej činnosti, napríklad ako článok reťazca pri karuselových podvodoch, nebude mať uloženie trestu takejto právnickej osobe prakticky zmysel, keďže takéto spoločnosti sú spravidla prázdne firmy, bez vlastného majetku, a po spáchaní trestného činu sú častokrát prevedené na „biele kone“.

„Takéto firmy nemožno účinne potrestať ani prostriedkami trestného práva. V takýchto prípadoch sa treba orientovať na fyzické osoby, ktoré činnosť takýchto spoločností organizujú alebo z nej profitujú,“ dodal R. Pala.

Aké trestné činy

Ak sa vedenie firmy, alebo jej zamestnanci dopustia niektorého z 53 trestných činov vymenovaných v zákone, spoločnosti za to hrozí napríklad peňažný trest, prepadnutie veci alebo dokonca zánik nariadený súdom. Trestne stíhané nebudú môcť byť štátne orgány.

Katalóg trestných činov, ktorý je v zákone, obsahuje obchodovanie s drogami, ľuďmi, sexuálne násilie, legalizáciu príjmu z trestnej činnosti, či neoprávnený zásah do počítačového systému. Firmy môžu byť postihnuté aj za neoprávnené zamestnávanie, poškodzovanie finančných záujmov EÚ či falšovanie peňazí.

Nebankové subjekty by mohli byť postihované za trestné činy úžery, poškodzovania spotrebiteľa a nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi.

V zozname sú aj prijímanie úplatku, podplácanie a nepriama korupcia. Firmy budú postihnuteľné aj za korupciu, ktorej by sa dopustili zamestnanci alebo obchodní zástupcovia firiem.

Právnické osoby budú trestne zodpovedné napríklad aj v prípade, že sa zamestnanec dopustí daňového podvodu – krátenia alebo neodvedenia dane v mene svojej spoločnosti.

Firmy si ale musia dávať pozor aj na to, koho zamestnajú a či ich zamestnanci skutočne majú vzdelanie a kvalifikáciu potrebnú na vykonávanie špecifických zamestnaní. Ak by sa napríklad stalo, že autodopravca zamestná ako vodiča osobu, ktorá nemá potrebné vodičské oprávnenie, trestnú zodpovednosť bude možné vyvodiť aj voči firme samotnej. A to aj v prípade, že zamestnanec klamal pri prijímacom pohovore alebo v životopise.

Trestné stíhanie ale hrozí napríklad aj v prípade chemických havárií v továrňach alebo pri ekologických haváriách.

„Firma by bola zodpovedná napríklad aj v prípade, že by jej zamestnanec prostredníctvom firemného počítača šíril detskú pornografiu, alebo predával drogy, no nepodarilo sa ho identifikovať. V takom prípade sa za zodpovednú považuje spoločnosť,“ vysvetľuje Ivan Moroz, partner spoločnosti Screening Solutions.

Pre orgány činné v trestnom konaní sa zjednodušuje aj vyšetrovanie. Nariadiť môžu napríklad aj domovú prehliadku alebo odpočúvanie.

Opozícia pri schvaľovaní zákona v minulom roku upozorňovala na to, že v zákone chýba veľa ekonomických trestných činov. Napríklad jej chýbal trest za nevyplatenie mzdy, podvod, úverový podvod, subvenčný podvod, podvodný úpadok, zavinený úpadok, legalizáciu príjmu z trestnej činnosti, poškodzovanie veriteľa, nepovolený hazard, podvodné konanie v podnikaní či machinácie pri verejnom obstarávaní.

„Problémom je, že firmy naďalej nebudú niesť zodpovednosť za viaceré trestné činy, ktoré by boli spoločensky potrebné,“ vysvetľuje Ján Gajan, partner advokátskej kancelárie HMG Legal (patriacej do portfólia skupiny HMG Advisory Group).

Reč je o trestnom čine poškodzovania či zvýhodňovania veriteľa, marenia konkurzného konania, rôznych druhoch podvodov či machináciách pri verejnom obstarávaní. Napríklad, ak by sa kauza Váhostav prevalila po 1. júli 2016, podľa nového zákona by Váhostav potrestaný byť nemohol. 

V tomto prípade totiž vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru v marci 2016 vzniesol obvinenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zvýhodňovania veriteľa voči trom členom manažmentu stavebného gigantu. Momentálne je vedené už len voči jednému. Nie je jasné, či vôbec bude niekedy niesť niekto zodpovednosť za tento trestný čin.

„Pri tomto čine sa dajú trestne stíhať len fyzické osoby, nie firma samotná,“ objasňuje J. Gajan.

Aké tresty

Ak právnická osoba spácha trestný čin, hrozí jej trest zrušenia právnickej osoby, prepadnutie majetku, veci. Môže dostať peňažný trest od 1 500 do 1,6 milióna eur. Súd môže firme uložiť zákaz činnosti, zákaz prijímania dotácie alebo subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu z eurofondov, zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Negatívnym dôsledkom je ale aj prípadná medializácia vyšetrovania, alebo obvinenia spoločnosti a ohrozenie je povesti. Odsudzujúci rozsudok sa zverejní.

„Medzery sú aj v oblasti pokút. Tu bol zákon kritizovaný z dôvodu, že výška pokuty nie je odstupňovaná podľa zásadnosti trestného činu a nie je sprísnená v prípade opakovaného páchania trestnej činnosti,“ dodáva J. Gajan, partner HMG Advisory Group.

Výška pokuty tak závisí od kvalifikovanej úvahy súdu v konkrétnom prípade. Na druhej strane, plusom nového zákona je, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nezanikne ani vyhlásením konkurzu, vstupom do likvidácie, jej zrušením alebo zavedením nútenej správy. Trestná zodpovednosť firmy, ktorá bola zrušená, prejde na jej právnych nástupcov.

Inšpirácia v Česku

Na príprave nášho zákona sa podieľala súčasná rektorka Akadémie Policajného zboru v Bratislave Lucia Kurilovská ešte ako niekdajšia sekčná šéfka rezortu spravodlivosti. Vzorom bola aj česká legislatíva.

Jedným z prvých prípadov po zavedení trestnej zodpovednosti právnických osôb v Českej republike bol prípad štátneho podniku Česká pošta. Kauza sa týkala údajného manipulovania so stavebnými zákazkami, ktorého sa mali dopustiť zamestnanci a bývalí zamestnanci podniku. Postupne pribúdali aj ďalšie obvinené spoločnosti – stavebné firmy Metrostav a Agrotec z holdingu Agrofert. Spočiatku sa zákon uplatňoval najmä v prípadoch daňových únikov s nasadením takzvaných bielych koní (karuselové podvody). 

Od roku 2012 do konca roku 2015 bolo v Českej republike na základe zákona právoplatne odsúdených približne 100 firiem, obžalovaných 300 firiem a v prípade 500 spoločností sa začalo trestné stíhanie. Na základe štvorročných skúseností so zákonom došlo koncom minulého roka k rozšíreniu pôvodného zoznamu z 84 trestných činov na približne 220. „Očakávame, že k rozšíreniu katalógu prehreškov dôjde časom aj na Slovensku,“ dopĺňa I. Moroz zo Screening Solutions.

„Na základe našich skúseností s podobným zákonom v Českej republike si myslíme, že zákon pomôže kultivovať podnikateľské prostredie. Ak tak ešte firmy neurobili, mali by čo najskôr preveriť, či sú ich interné pravidlá, smernice a procesy pripravené tak, aby zamedzovali kriminálnemu konaniu zamestnancov, prípadne firmu chránili, ak by k nemu predsa len došlo,“ vysvetľuje I. Moroz.

  • Tlačiť
  • 1

Tagy firma