Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ako dopadli bratislavské Mestské zásahy

28.03.2011, 18:30 | Patrik Garaj | © 2011 News and Media Holding

Architekt Matúš Vallo hodnotí výsledky projektu urbánnych intervencií

  • Tlačiť
  • 7

Tagy

Kreatívne

Kreatívne (logo rubriky)

Prešli už vyše dva roky odvtedy, čo boli prezentované projekty bratislavskej iniciatívy Mestské zásahy. Architektonické štúdio Vallo Sadovský vtedy vyzvalo kolegov z brandže a iných nadšencov, aby predložili návrhy na možné úpravy verejného priestoru v hlavnom meste.

Výstavu kolekcie projektov v Slovenskej národnej galérii otváral vtedajší primátor Andrej Ďurkovský, ktorý tlmočil pozitívny postoj mesta k iniciatíve. Celá akcia sa stretla s veľkým záujmom verejnosti. Okrem návštevnosti výstavy o tom svedčí aj rozobratý náklad katalógu a plodné diskusie ku jednotlivým projektom na webe. Po bratislavskej fáze iniciatívy sa nápad urbánnych intervencií rozšíril aj do Prahy a Brna.

Dnes sa Mestské zásahy dostávajú do fázy bilancovania. V máji vychádza nová kniha o projekte, ktorá zmapuje najzaujímavejšie návrhy zo všetkých troch miest. Domáci i zahraniční architekti a teoretici v textoch zhodnotia prácu a výsledky celej iniciatívy. V nasledujúcom rozhovore sa za projektom obzerá jeden z jeho iniciátorov, architekt Matúš Vallo.

Ako hodnotíte iniciatívu spätne z dnešného pohľadu?

Začnem číslami. Brnenská výstava projektov je síce až koncom mája, no práce sú už odovzdané a preto vieme bilancovať. Mestských zásahov sa v troch mestách zúčastnilo dokopy 255 architektov. Títo ľudia odovzdali zadarmo prácu, nad ktorou strávili takmer desaťtisíc hodín, s hodnotou približne 187-tisíc eur. To je ako keby architektonická firma s troma ľuďmi na plný úväzok pracovala na verejnom priestore Bratislavy, Brna a Prahy zadarmo vyše jedného roka.

V čom boli Mestské zásahy v jednotlivých mestách špecifické?

Celý projekt rástol a iniciatíva sa od mesta k mestu menila. V Bratislave sa zúčastnilo 36 ateliérov, ktoré dodali 49 projektov, v Prahe to už bolo 59 autorov a 81 projektov a v Brne je to 160 autorov a 193 projektov. Okrem toho, že rástol počet ľudí, ktorí sa zásahov zúčastnili, menila sa aj forma spolupráce s partnermi. Pokiaľ v Bratislave išlo z našej strany o akési podpichnutie vedenia mesta, ktoré sponzoroval developer, v Brne to už bolo samotné mesto, ktoré sa nám ozvalo. Rokovali sme priamo s primátorom a mesto sa stalo hlavným partnerom. Zjavne pochopili silu toho projektu.

Zdroj: strauch3

Ktoré zásahy sa podarilo realizovať?

Za hlavný výsledok Mestských zásahov považujeme to, že vznikla platforma na diskusiu o verejnom priestore, ktorá tu predtým chýbala. Čiže komunikácia v trojuholníku medzi verejnosťou, architektmi a mestom. Čo sa týka konkrétnych realizácii, tak sedem alebo osem projektov sa hýbe ďalej. Napríklad projekt rozšírenia Židovskej ulice, ktorý si mesto objednalo. Čakáme, čo s tým bude ďalej. Pokračoval aj projekt schodov do Letnej čitárne. V Prahe to boli projekty úpravy pražskej magistrály a visutý park nad ústím tunelu, ktoré si mestská časť tiež objednala. Zaujímavé je otvorenie Uršulínskeho parčíku v Bratislave, ktorý bol prezentovaný v rámci zásahov a následne bol realizovaný. Nevieme, či to bolo na priamy podnet jedného z projektov, ale radi by sme tomu verili. Naša spolupráca s mestom pokračovala aj pri projekte Balík, ktorý bol realizovaný v centre Bratislavy. Od Brna si tiež sľubujeme väčšiu implementáciu do reálneho života.

S akou predstavou realizovateľnosti ste do celého projektu Mestských zásahov vstupovali?

Architekti urobili, čo bolo treba. Dodali zadarmo návrh a verejnosť prejavila záujem. Naše zadanie bolo navrhnúť mestské zásahy, ktoré sú realizovateľné. Nechceli sme robiť žiadne umelecké diela ani vízie. A väčšina projektov je naozaj takých, že by sa mali dať pri troche úsilia uskutočniť. Je to mesto, ktoré mohlo urobiť omnoho viac. Pri tomto projekte sme si uvedomili, že mestský úradník je strašne silný. Urobili sme iniciatívu zdola, ktorá je ale absolútne závislá od toho, čo sa deje hore. Ideálna situácia by bola taká, keby si niekto zo zastupiteľstva naozaj prezrel tých päťdesiat návrhov a povedal, že štyri alebo päť z nich by nemuselo stáť veľa peňazí a sú realizovateľné. A potom by zavolal architektom a objednal si štúdiu. V širšom kontexte je to ale aj otázka na verejnosť. A síce: ako vyzerá naše mesto a koho si volíme. Uvidíme, ako sa k projektu postaví nový primátor.

Zdroj: zidovska

Návrh na rozšírenie Židovskej ulice - Vallo Sadovsky Architects

Inšpirovali ste sa pri prvotnom nápade aktivitami, ktoré už existovali v zahraničí? Alebo išlo o vlastný nápad?

Podobné projekty určite existujú aj v zahraničí. Priamo sme sa neinšpirovali, bol to skôr prirodzený nápad. Čím viac ale zabŕdame do sveta takýchto iniciatív, tak zisťujeme, že vo svete sa toho robí dosť. A to na vysokej úrovni a v úzkej spolupráci s mestami. Prednedávnom v Bratislave prednášal nemecký architekt Matthias Rick, ktorý je európskou hviezdou v rámci inovatívnej práce s verejným priestorom. Rozprávali sme sa s ním aj o štruktúrach, ktoré vo svete existujú na finančnú podporu realizácií takýchto iniciatív. My sme pri Mestských zásahoch okrem peňazí na katalóg a na panely výstavy nezohnali ani korunu navyše. Pritom práve po prezentácii projektu mala začať dôležitá časť práce. Z vlastných peňazí to už ale ďalej nedokážeme financovať.

Projekty Mestských zásahov reagujú jednak na dedičstvo socialistického urbanizmu a taktiež na realitný boom posledných rokov. Ide o špecifikum postsocialistických krajín?

Spôsob, akým sa využíval priestor v socialistických krajinách a na Západe, bol výrazne rozdielny. U nás rozhodovala politická línia, čo občan môže a nemôže, čo musí a nesmie. Na Západe politici naopak automaticky počítajú so silnou participáciou a silným hlasom verejnosti. Vzhľadom na socialistickú minulosť sme teda naším projektom reagovali na vzťah občana k verejnému priestoru. A čo sa týka developerského boomu: Tu je podstatné, že mestskí úradníci na to vôbec neboli pripravení. Mesto situáciu nezvládlo nielen na eticko-morálnej úrovni, ale ani na štrukturálnej – čiže z hľadiska regulácie náporu, schvaľovania a kontrolovania novej výstavby. Aj keď verím, že niektorým developerom záleží na tomto meste, mnohí z nich sa vydávajú skôr tou ľahšou cestou. Po rokoch boomu nevidím, že by sa udiala nejaká zásadná pozitívna zmena vo verejnom priestore.

Zdroj: zelenalinia

Zelená línia - GutGut (návrh)

Pri Mestských zásahoch nejde o projekty, ktoré by sľubovali bezprostrednú finančnú návratnosť. Prečo by mal byť developer motivovaný, aby sa niečoho takého zúčastnil?

Developer je subjekt, ktorý vytvára svoj zisk aj modelovaním fyzického priestoru. Svojou činnosťou priamo vstupuje do organizmu mesta. Ak mu nezáleží na tom, ako jeho aktivita bude vyzerať z estetického či morálneho hľadiska alebo preto, že v tomto meste žije, mal by to robiť aspoň vzhľadom na jednoduchú rovnicu, ktorá funguje všade na svete: Keď je mestská štvrť príjemná pre život, ľudia majú o bývanie v nej záujem a cena nehnuteľností tým rastie. V „múdrych“ krajinách mesto donúti každého developera, aby dal nejaké percento z rozpočtu na verejný priestor. A zároveň kontroluje, aby sa správal kultivovane. Musím ale zopakovať, že to nie sú primárne developeri, ktorí majú zachraňovať túto situáciu. Je to mesto so svojim úradníckym aparátom, ktorému platíme dane. Tak ako má mesto dotovať kultúru, tak sa má starať aj o verejný priestor. Máme tu síce vynovené Hlavné námestie pre jednodňových turistov, ale necítiť, žeby sa robilo niečo pre ľudí, ktorí tu žijú.

Viacero projektov v rámci Mestských zásahov navrhovalo revitalizáciu brehu Dunaja. Developerský projekt Eurovea, ktorý bol dokončený pred rokom, výrazne pracuje s pobrežím. Ako hodnotíte výsledok?

Nepáči sa mi, že ten priestor nie je bezbariérový. Ale v zásade to hodnotím kladne. Či sa mi páči tá architektúra okolo, nebudem komentovať. Ale to, že developer významne investoval do okolitého priestoru, odstúpil od Dunaja a urobil tam široký pás verejného priestoru, je veľmi dobré. Developer mal v rukáve významného žolíka, ktorým je rieka, a pochopil, že úpravou pobrežia do svojho areálu dostane ľudí. V tomto prípade sa biznis spojil s aktivitou pre mesto. Ako totálny kontrast môže slúžiť rekonštrukcia protipovodňovej hrádze na staromestskej strane Dunaja. Výstavba tohto múru prebehla bez účasti architekta. To je jasný znak mentálneho regresu, v ktorom sa nachádzame. 

V súčasnosti sa téma zásahov do verejného priestoru presunula od architektonických nápadov k explózii rozmiestňovania sôch. Pritom sa ukazuje, že umiestnenie sochy je oveľa priechodnejšie než projekty Mestských zásahov. Čím to je?

Táto otázka je aj o tom, akú víziu budúcnosti má naše mesto v rámci svojej vonkajšej komunikácie. Budeme mesto, z ktorého si návštevníci odnesú lacnú fotografiu s „vtipnou“ gýčovou sochou, alebo budeme známi tým, že sa tu dobre žije a verejný priestor aspoň v centre  mesta funguje? Budeme známi tým, že mesto robí niečo pre svojich občanov? Do akej miery sa tu budeme cítiť lepšie, ak sa niekde umiestni ďalšia nová socha? Je škoda, že naši novodobí „mecenáši“ nepočúvajú trochu svoje okolie a plnia si svoje stredoveké sny.

Zdroj: premostenie

Premostenie parkov za Prezidentským palácom a Úradom vlády - at26 (návrh)

Zdroj: slepy

Opustené hrdzavé šlepy na Dunaji - Žitňanský Gonda Architects (návrh)

Zdroj: premosteniestaromestskej

Premostenie Staromestskej ulice - Ilja Skoček, Rado Zelík (návrh)

Zdroj: pesimost

Peší most cez Dunaj - Vallo Sadovsky Architects (návrh)

Foto – Maňo Štrauch, vizualizácie – Mestskezasahy.sk

  • Tlačiť
  • 7

Tagy Kreatívne