Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Bežná pracovná cesta alebo cezhraničné vysielanie zamestnancov

26.06.2017, 05:00 | Zuzana Kollárová | © 2017 News and Media Holding

Občan Rakúska zamestnaný, na pracovnú zmluvu v slovenskej firme so sídlom v SR, vykonáva pre túto spoločnosť prácu lektora v Rakúsku a v Nemecku. Trvá to asi 1 týždeň v mesiaci. Ako má byť definované miesto práce v pracovnej zmluve? Sú to pracovné alebo služobné cesty a vzťahujú sa na nich predpisy o cezhraničných zamestnancoch ? Zaujíma ma tiež, či potrebujú nejaké formuláre a či sa ich príjem zdaňuje len v SR.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 2

Definovanie miesta práce 

Vymedzenie miesta výkonu práce je podľa § 43 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce jednou z povinných podstatných náležitostí pracovnej zmluvy, ktorá má vplyv na platnosť pracovnej zmluvy, pričom postačuje, ak je ako miesto výkonu práce uvedená obec, časť obce alebo inak určené miesto. V pracovnej zmluve možno dohodnúť aj viac ako jedno miesto výkonu práce. Ak sa však dohodne v pracovnej zmluve viac pracovných miest, je vždy potrebné určiť, ktoré z nich bude pravidelným pracoviskom, a to z dôvodu platenia cestovných náhrad zamestnancovi.

Zo skutkových okolností popísaného prípadu vyplýva, že zamestnanec tri týždne v mesiaci pracuje na území Slovenskej republiky, pričom jeden týždeň v mesiaci vykonáva prácu v Nemecku a Rakúsku. Hoci to nie je výslovne špecifikované, vzhľadom na vyššie uvedené predpokladáme, že v pracovnej zmluve nie je dohodnuté iné miesto výkonu práce, než v Slovenskej republike.

V takom prípade miesto výkonu práce je určené v Slovenskej republike a zamestnanec je do Nemecka a Rakúska buď (a) cezhranične vysielaný v zmysle ustanovenia § 5 Zákonníka práce v spojení so zákonom č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, alebo (b) vysielaný na bežnú zahraničnú pracovnú cestu v zmysle ustanovenia § 57 Zákonníka práce.

Pracovné alebo služobné cesty

Pre správne posúdenie tejto otázky je potrebné sa ustáliť, či sa pod vykonávaním práce lektora pre spoločnosť v Rakúsku a v Nemecku rozumie (a) poskytovanie služby v mene spoločnosti, ktorá lektora zamestnáva, alebo (b) ide napríklad: o interné školenie iných zamestnancov spoločnosti, ktorá lektora zamestnáva, a to v Rakúsku a v Nemecku.

Ak ide o prípad uvedený pod písm. (a), a teda, ak zamestnávateľ prostredníctvom takéhoto zamestnanca poskytuje inému subjektu služby napr. na základe zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi zamestnávateľom a takýmto iným subjektom, je potrebné danú situáciu subsumovať pod režim tzv. cezhraničného vysielania zamestnancov. Zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác (zákon č. 351/2015 Z. z.) definuje nový pojem, a to tzv. cezhraničné vyslanie zamestnanca, ktoré je de facto osobitným typom zahraničnej pracovnej cesty, ktorému zodpovedajú iné povinnosti zamestnávateľa, než pri bežnej zahraničnej pracovnej ceste.

Zákonník práce definuje vysielanie zamestnancov vo svojom ustanovení § 5, pričom pod pojem „vyslanie zamestnanca“ spadajú tri nasledovné prípady, a to:

  • vyslanie pod vedením a na zodpovednosť vysielajúceho zamestnávateľa na základe zmluvy medzi vysielajúcim zamestnávateľom ako cezhraničným poskytovateľom služby a príjemcom tejto služby, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah,
  • vyslanie medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah, alebo
  • dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah.

Vzhľadom na vyššie uvedené je teda určujúce, či v konkrétnom prípade dôjde k naplneniu zákonných znakov tzv. cezhraničného vyslania zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb alebo nie.

V prípade, ak nie sú v konkrétnom prípade splnené zákonné podmienky tzv. cezhraničného vyslania zamestnanca, pôjde o prípad uvedený pod písm. (b), t.j. o bežnú zahraničnú pracovnú cestu, pri ktorej nie je potrebné plniť povinnosti podľa zákona o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác.

Základným rozlišujúcim prvkom medzi bežnou zahraničnou pracovnou cestou a vyslaním zamestnanca je, že v prípade vyslania musí byť splnená zákonná podmienka, a to že ide o cezhraničné poskytovanie služieb zamestnávateľom prostredníctvom jeho zamestnancov v prospech prijímateľa služby, zatiaľ čo v prípade bežnej zahraničnej pracovnej cesty zamestnanec v zahraničí neposkytuje v mene zamestnávateľa služby pre tretie osoby. Zamestnanec síce vykonáva prácu v prospech svojho zamestnávateľa, ale nejde o poskytovanie služieb tretím osobám ako prijímateľom týchto služieb.

Predpisy o cezhraničných zamestnancoch

V prípade, ak pôjde o poskytovanie služby zamestnávateľom tretiemu subjektu, t. j. prijímateľovi služby prostredníctvom zamestnanca, bude sa tento vzťah spravovať režimom cezhraničného vysielania zamestnanca. Tento režim okrem Zákonníka práce a Zákona o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác upravujú aj iné príslušné predpisy, ako napr. Zákon o nelegálnej práci (zákon č. 82/2005 Z. z.), Zákon o inšpekcii práce (zákon č. 125/2006 Z. z.), Zákon o cestovných náhradách (zákon č. 283/2002 Z. z.) a iné.

Formuláre 

Zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskej únie (t. j. Rakúska, resp. Nemecka) len na základe písomnej dohody o vyslaní uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom v zmysle ustanovenia § 5 ods. 12 Zákonníka práce.

Dohoda o vyslaní musí obsahovať najmä: 

  • deň začatia a skončenia vyslania,
  • druh práce počas vyslania,
  • miesto výkonu práce počas vyslania,

(iv) mzdové podmienky počas vyslania. Pre úplnosť si dovoľujeme uviesť, že v režime vysielania zamestnanca sa pracovnoprávne vzťahy medzi vyslaným zamestnancom a vysielajúcim zamestnávateľom riadia z časti právnym poriadkom vysielajúceho štátu (v tomto prípade právnym poriadkom Slovenskej republiky) a z časti právnym poriadkom štátu, do ktorého je zamestnanec vyslaný (v tomto prípade právnym poriadkom Rakúska, resp. Nemecka).

Na vyslaného zamestnanca sa povinne vzťahuje iba časť právneho poriadku krajiny, do ktorej je vyslaný (t. j. Rakúska, resp. Nemecka), pričom ide o pracovné podmienky tvoriace tzv. tvrdé jadro (o týchto podmienkach musí byť zamestnanec informovaný). Do tvrdého jadra patria ustanovenia upravujúce:

  • dĺžku pracovného času a odpočinok,
  • dĺžku dovolenky,
  • minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas,
  • bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
  • pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky, (vi) rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie, (vii) pracovné podmienky pri zamestnávaní agentúrou dočasného zamestnávania. Zamestnávateľ je povinný garantovať vyššie uvedené pracovné podmienky, ktoré tvoria tvrdé jadro, čo znamená, že uplatní sa ten právny poriadok, ktorý tieto podmienky upravuje pre zamestnanca výhodnejšie.

Zamestnávateľ je pri vysielaní zamestnanca ďalej povinný vyslanie zamestnanca vopred oznámiť príslušnému orgánu štátu, do ktorého je zamestnanec vysielaný. Príslušným orgánom pre ohlasovanie vyslania zamestnanca je pre Rakúsko: Bundesministerium für Arbeit, Soziales und Konsumentenschutz a pre Nemecko: Generalzolldirektion, Direktion VII, Finanzkontrolle Schwarzarbeit.

Okrem povinnosti oznámiť vyslanie zamestnanca príslušnému rakúskemu, respektíve nemeckému orgánu, je zamestnávateľ povinný poskytnúť informácie Národnému inšpektorátu práce alebo inšpektorátom práce, a to na základe žiadosti Národného inšpektorátu.

Zdaňovanie príjmu

V oboch prípadoch (pri cezhraničnom vyslaní, ako aj pri bežnej zahraničnej pracovnej ceste) sa príjem zamestnanca zdaňuje na území Slovenskej republiky, resp. tam, kde zamestnávateľ štandardne platí za zamestnancov dane a odvody do systému sociálneho zabezpečenia.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 2

Tagy cezhraničné zamestnávanie, poradňa, právna poradňa