Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Čo prinesú malým veriteľom najdôležitejšie zmeny v reštrukturalizáciách

05.06.2015, 16:10 | Zuzana Kollárová | © 2015 News and Media Holding

Zmeny v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý sa novelizoval pri schvaľovaní Obchodného zákonníka v závere apríla, mal vyriešiť poškodzovanie nezabezpečených malých veriteľov v reštrukturalizácii Váhostavu.

  • Tlačiť
  • 2

V tomto čase sa pripravujú pravidlá odškodnenia. Okrem zabezpečených veriteľov, medzi ktorými sú banky, má Váhostav 689 nezabezpečených veriteľov. Z toho 90 subjektov sú fyzické osoby. Zvyšok pohľadávok si prihlásili právnické osoby.

Podľa schváleného plánu vyplatí Váhostav počas najbližších piatich rokov celkovo 43,851 milióna eur a celková miera uspokojenia má dosiahnuť 32,3 percenta. Podľa novely by ale postupne mal zaplatiť všetky pohľadávky svojich veriteľov. V akej pozícii sa po týchto zmenách ocitnú veritelia (zabezpečení i nezabezpečení) i dlžník Váhostav závisí od toho, aký spôsob odškodnenia si veritelia vyberú. Vo všeobecnosti sa podľa Jána Marôneka, vedúceho právneho oddelenia spoločnosti M2 Business ďalej firmám oplatí (dokonca ešte viac) zbavovať sa dlhov formou reštruktúry, nakoľko naďalej je dlžník v kooperácii so správcom. Dokonca dlžník môže „obehávať“ veriteľov, a tým, ktorí schvália plán, tak môže legálne sľúbiť podiel na zisku a majetkovo ich zvýhodniť.

1. Kedy sa začne vyplácať

Premiér pri schvaľovaní zmien avizoval, že pravidlá odškodňovania veriteľov by mali byť pripravené do konca roka, aby veritelia dostali prvé splátky do pol roka. Váhostav avizoval, že spôsob vyplácania bude závisieť od toho, do ktorej skupiny veriteľ patrí. Niektorým sa budú vyplácať štvrťročne, iným raz ročne. Prvé splátky majú byť veriteľom zaslané najneskôr do konca prvého polroku 2016.

2. Prvá možnosť

Nezabezpečení veritelia vo Váhostave by mali dostať počas reštrukturalizácie 18,75 percenta zo svojej pohľadávky. Ak by dostal veriteľ v reštrukturalizácii menej ako 50 percent, po skončení reštrukturalizácie, teda po piatich rokoch, bude zostatok do výšky 50 percent dlžnej sumy považovaný za právoplatnú pohľadávku. Časť dlhu nad 50 percent bude majetkovým právom veriteľa, ktoré si bude môcť uplatňovať zo ziskov a iných príjmov spoločnosti.

3. Veritelia ako akcionári

Od 29. apríla je už povinnou súčasťou reštrukturalizačného plánu vydanie akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi výmenou za pohľadávky veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky (s výnimkou skupiny veriteľov podriadených pohľadávok) alebo za nové peňažné vklady dlžníkovi.

Takéto ustanovenie znamená, že akciová spoločnosť by podľa reštrukturalizačného plánu musela emitovať akcie a ponúknuť ich svojim veriteľom na výmenu za ich pohľadávky. Váhostav sa pritom vzdá 49 percent akcií pre nezabezpečených veriteľov. Veritelia by sa takto stali akcionármi. Vkladom do základného imanie by boli ich pohľadávky. Výška akcií alebo iných majetkových účastí ma byť minimálne vo výške čistého zisku a iných vlastných zdrojov dlžníka rozdelených jeho členom v posledných dvoch rokoch. Aké riziká prináša výmena súčasných akcií za pohľadávky a je reálne, že veritelia dostanú viac ako 18 percent z pohľadávok?

Dlžník si po novom po skončení reštrukturalizácie nebude môcť vyplácať zisk skôr, než budú uspokojení veritelia do 100 percent ich pohľadávok. Ak dlžník vytvorí zisk a vykáže ho v účtovnej závierke, má veriteľ nezabezpečenej pohľadávky podľa novely právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky vtedy, ak dlžník tento zisk nepotrebuje k zachovaniu prevádzky podniku alebo podstatnej časti prevádzky. Na vznik nároku veriteľov nezabezpečených pohľadávok na uspokojenie sa zo zisku dlžníka bude dohliadať dozorný správca reštrukturalizácie.

Obmedzenia vyplácania zisku a vlastných zdrojov J. Marônek nepovažuje za efektívne, nakoľko sa dajú veľmi ľahko obísť.

Ján Marônek tiež pochybuje, že by Váhostav akumuloval na seba zisk, či iné aktíva. „Tie ukladá zrejme už dávno inde. Ak by tak nebolo, tak by došlo ku konkurzu a rozpredaju týchto aktív za účelom uspokojenia veriteľov. Ak sa neakumuloval zisk v minulosti, tak si myslíte, že sa bude akumulovať teraz ?“

Spoločnosť posledné roky skončila v hlbokých stratách. Aktíva sa podľa J. Marôneka asi akumulujú inde. „Zrejme na sestrách, spriaznených osobách a firmách. To bude zrejme aj pokračovať, len to nepôjde do okatých schránok.“

J. Marônek si myslí, že výmena pohľadávky za akcie veriteľom nič neprinesie. Otázkou tiež je, prečo sa má Váhostav vzdať len 49 percent. „Ak chcete vymeniť predstavenstvo, čo je najdôležitejší orgán, tak vám 49 percent nestačí. Práve predstavenstvo podpisuje zmluvy, je zodpovedné za vystavovanie faktúr, ich úhrad, teda je to výkonný orgán, ktorý viac menej rozhoduje o všetkom.“

V akej pozícii sa ocitne veriteľ, ktorý vymení svoju pohľadávku za akciu? J. Marônek upozorňuje, že ak by aj chcel zmeniť systém a vymeniť predstavenstvo a presvedčil by o tom aj ďalších akcionárov, zmeny sa nedajú uskutočniť.

„Staré vedenie môže podpisovať zmluvy a kontrahovať subdodávky, cez ktoré sa zisk a aktíva budú ukladať inde. Asi to už nebudú také viditeľné schránky, ale odlivu aktív nič nezabráni.“

Ako akcionár môže veriteľ rozhodovať o tom, čo sa v spoločnosti deje a má aj podiel na zisku. Toto je však len teória. J. Marônek zdôrazňuje, že ani z jedno z týchto práv sa v praxi nedá uplatniť. „Nemôžem zmeniť systém, lebo nie je väčšina a nie je čo deliť, lebo zisk zrejme nebude. Ešte jedna základná vec: zisk sa môže vyplatiť, až keď je uhradená strata z minulých období. Pokiaľ viem, posledné roky Váhostav hospodáril so stratou - každý rok bol okolo 5-6 miliónov eur v strate.“

4. Pohľadávky odkúpi štát

Ak nezabezpečení veritelia nevyužijú spomínané možnosti, budú môcť predať do konca roka svoje pohľadávky za 50 percent ich hodnoty štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banke. Majú sa na to použiť peniaze z bankového odvodu, ktorý bol pôvodne určený na záchranu bánk. Štát si pohľadávky chce následne vymáhať od Váhostavu. Európska komisia v súčasnosti zisťuje, či vláda môže poskytnúť Váhostavu plánovanú finančnú pomoc.

Malí veritelia avizovali, že väčšina z nich využije možnosť odkupu ich pohľadávok prostredníctvom Slovenskej záručnej banky za polovicu ich hodnoty. Do akého rizika ide štát v tomto prípade?

Ako veriteľ by toto riešenie bral aj J. Marônek. Štát to podľa neho celé zasanuje z našich zdrojov - bez relevantného protiplnenia. „Takže uvažovať o tom, aké riziko je to pre štát je zbytočná otázka, nakoľko všetci normálne uvažujúci vieme, že to nakoniec v záujme solidarity zaplatíme my.“

Aj pre dlžníka je toto riešenie výhodné. J. Marônek to ilustruje na príklade. „Ak by spriaznená, ale dobre skrytá spoločnosť mala pohľadávku, pričom bola vytvorená umelo, len na odliv zisku a aktív, čiže logicky by operovala s vysokými maržami, tak dokonca pohľadávku môže predať záručnej banke za 50 percent. V konečnom dôsledku môže ešte zarobiť, pretože má postavenie veriteľa. Konečným užívateľom výhod však môže byť niekto blízky dlžníkovi, teda je tu možná cesta zneužitia tohto režimu.“

Seriál pripravujeme v spolupráci s Jánom Marônekom, spolumajiteľom M2 Business s.r.o., spoločnosti zaoberajúcej sa zakladaním, predajom a správou obchodných spoločností

Nabudúce: Zákaz vrátenia vkladu spoločníka a pôžička firme

  • Tlačiť
  • 2

Tagy Nový Obchodný zákonník, reštrukturalizácia, Váhostav