Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Daňové priznanie 2009: rady pre fyzické osoby

16.03.2009, 13:25 | Zdeňka Slavičínská | Ivana Soboličová

Určenie daňovej rezidencie, zdaniteľné príjmy a zamedzenie dvojitého zdanenia.

  • Tlačiť
  • 1

09_danova_poradna/000_danovaporadnaBUTTON01.jpg

09_danova_poradna/000_danovaporadnaBUTTON02.jpg

09_danova_poradna/000_danovaporadnaBUTTON03.jpg

09_danova_poradna/000_danovaporadnaBUTTON04.jpg


Pri hľadaní odpovede na otázku, či je potrebné podať daňové priznanie na Slovensku a aký príjem v ňom treba vykázať, je čoraz dôležitejšie zohľadňovať aj inú ako slovenskú legislatívu. Účty vedené v zahraničných bankách, výkon práce v zahraničí, bývanie v inom štáte ako miesto výkonu práce alebo držba a predaj akcií v zahraničných spoločnostiach už dávno nie sú neobvyklé.

Určenie daňovej rezidencie

Vždy, keď sa v situácii fyzickej osoby vyskytne zahraničný prvok, treba začať od určovania štátu daňovej rezidencie. Na rozdiel od daňovej rezidencie právnických osôb, ktorá je pomerne stála, sa rezidencia fyzickej osoby môže meniť každý rok alebo aj v priebehu roka.

Zamestnanec, ktorý je dočasne vyslaný do zahraničnej spoločnosti, musí zvážiť, či sa mu daňová rezidencia nepresunula do krajiny vyslania. V tejto krajine by potom musel zdaňovať svoje celosvetové príjmy. V krajine, kde prestal byť daňovým rezidentom, by zdaňoval iba príjmy plynúce zo zdroja v tejto krajine.

V otázke rezidencie treba zobrať do úvahy najprv lokálnu legislatívu. Slovenská legislatíva považuje za daňového rezidenta každú osobu, ktorá tu má trvalý pobyt, alebo osobu, ktorá sa tu zdržiava aspoň 183 dní v kalendárnom roku.

Slovenského občana alebo občana EÚ, ktorý tu pracuje dlhšie ako tri mesiace a automaticky dostáva povolenie na trvalý pobyt v SR, považuje slovenská legislatíva za rezidenta bez ohľadu na to, či sa tu zdržiaval viac ako 183 dní. Naopak daňovým rezidentom na Slovensku sa nestane ten, kto tu síce strávi viacej ako 183 dní, avšak pravidelne (zákon vraví ‚denne alebo v dohodnutých časových obdobiach‘) prekračuje slovenské hranice za účelom výkonu zamestnania.

Ak osobu považuje za daňového rezidenta aj iný štát a Slovensko má s týmto štátom uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, rezidencia sa určí v krajine, kde má osoba stály byt. Keďže nemusí ísť o byt, ktorý je vo vlastníctve tejto osoby (stačí napr. firemný, prenajatý alebo rodičovský byt), a často môže byť aj vo viacerých krajinách, podmienka stáleho bytu väčšinou o rezidencii nerozhodne. Rozhodujúce kritérium môže byť vo väčšine prípadov centrum životných záujmov, čiže krajina, v ktorej má osoba užšie osobné a hospodárske vzťahy. Indikáciou centra životných záujmov je často krajina, kde býva najbližšia rodina.

    Príklad: Pán Ján je slovenský občan žijúci s rodinou v Bratislave a pracujúci vo Viedni. Byt má však k dispozícii aj vo Viedni. Keďže má trvalý pobyt v SR, je považovaný za daňového rezidenta v SR. Za rezidenta ho však považuje aj Rakúsko a podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia určil svoju rezidenciu v SR, kde má svoje centrum životných záujmov. V Rakúsku bude zdaňovať iba príjem zo zdroja (za prácu vykonávanú v Rakúsku) a na Slovensku zdaní svoj celosvetový príjem.

    Príklad: Na druhej strane pán Tomáš je slovenský občan žijúci s rodinou vo Viedni a pracujúci v Bratislave. Pán Tomáš denne cestuje z Viedne do Bratislavy a späť. Podľa vyššie uvedeného bude pán Tomáš daňovým rezidentom v Rakúsku a na Slovensku bude daňovým nerezidentom. To má významný vplyv na príjmy, ktoré je tento občan povinný deklarovať vo svojom daňovom priznaní na Slovensku, a tak isto aj na nezdaniteľné časti základu dane a daňový bonus, ktoré si môže, resp. nemôže na Slovensku uplatniť.

Príjmy zdaniteľné na Slovensku

Po určení rezidencie treba zohľadniť všetky druhy príjmov, ktoré osobe plynú. Niektoré druhy príjmov sa väčšinou zdaňujú iba v mieste daňovej rezidencie (úroky, príjem z predaja hnuteľného majetku, výnosy z akcií), niektoré, naopak, aj v mieste zdroja (príjem z prenájmu alebo z predaja nehnuteľnosti). V krajine daňovej rezidencie však treba vykázať všetky zdaniteľné príjmy, a teda aj príjmy už zdanené v zahraničí.

    Príklad: Vráťme sa k príkladu pána Jána. Pán Ján má príjmy od svojho rakúskeho zamestnávateľa a tieto príjmy sú zdaňované v Rakúsku, ale keďže pán Ján je slovenský daňový rezident, musí tieto príjmy uviesť do svojho daňového priznania na Slovensku.

  • Úrokový príjem
  • Úrokový príjem sa zdaňuje v krajine, kde je osoba daňovým rezidentom. Niektoré zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia síce umožňujú čiastočné zdanenie aj v krajine zdroja (napr. max. 10 %), EÚ má však v oblasti úrokov vyplácaných fyzickým osobám osobitnú úpravu a úrokový príjem by v krajine zdroja nemal byť zdanený. Zahraničná banka v krajine EÚ, ktorá úrokový príjem pripisuje, by na základe potvrdenia o daňovej rezidencii fyzickej osoby v inej krajine mala upustiť od zrážania zrážkovej dane z úrokov.

    Určitou výnimkou z tohto pravidla je však napr. Rakúsko, Luxembursko a Belgicko, ktoré zatiaľ uplatňujú prechodné obdobie na spomínanú úpravu a zrážajú daň i svojim nerezidentom. Takto zrazená daň však môže byť na Slovensku započítaná oproti slovenskej dani.

    Úrokový príjem zo zahraničného bankového účtu sa musí v prípade slovenského daňového rezidenta uviesť do daňového priznania bez ohľadu na jeho výšku. Keďže zahraničné úrady majú povinnosť – a aj to tak robia – takýto príjem hlásiť slovenským úradom, vyhnete sa tak možným nepríjemnostiam a pokutám v budúcnosti.

      Príklad: Spomínaný slovenský rezident má okrem príjmu za prácu v Rakúsku aj úrokový príjem z účtov v bankách v Rakúsku aj v SR, príjem z predaja amerických akcií a príjem z prenájmu nehnuteľnosti v Rakúsku. Príjem z predaja iných ako nehnuteľných vecí (napr. akcií) sa väčšinou zdaňuje v krajine rezidencie. Rovnako aj úrokový príjem, či už z účtov vedených v tuzemskej, alebo zahraničnej banke, treba zdaniť v krajine rezidencie. Príjem z nehnuteľného majetku sa zdaní v mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Všetky príjmy, či už zo zdrojov v SR, alebo v zahraničí, daňový rezident vykáže v slovenskom daňovom priznaní.

  • Dividendy vyplatené zo zisku dosiahnutého pred rokom 2004
  • Podiely na zisku (dividendy) sa taktiež zdaňujú v krajine rezidencie. Slovenský daňový rezident by mal do svojho daňového priznania zahrnúť aj podiely na zisku v zahraničných spoločnostiach. V prípade, že v krajine zdroja bola pri výplate zrazená daň, v daňovom priznaní možno túto zaplatenú daň zohľadniť, avšak len do výšky povolenej v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia.

      Príklad: Česká spoločnosť pri výplate dividendy slovenskému daňovému rezidentovi, ktorý vlastní 5 % podiel v tejto českej spoločnosti, zrazila daň vo výške 20 %. Spoločnosť nepostupovala správne, keďže zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia umožňuje zdanenie v krajine zdroja maximálne do výšky 15 %. Slovenský občan zahrnie prijaté dividendy do zdaniteľného príjmu, avšak oproti slovenskej daňovej povinnosti môže započítať iba daň do výšky povolenej zmluvou (15 %).

  • Dividendy vyplatené zo zisku dosiahnutého v roku 2004 a neskôr
  • Podiely na zisku vyplatené zo zisku dosiahnutého po roku 2004 nie sú predmetom dane na Slovensku, a preto ich ani netreba uvádzať do daňového priznania na Slovensku. To platí aj pre dividendy vyplatené zo zahraničných spoločností. Nezabudnite však, že takéto dividendy môžu podliehať zdaneniu v krajine, kde má sídlo spoločnosť, ktorá tieto dividendy vypláca.

    Zamedzenie dvojitého zdanenia

    Ak musíte do slovenského daňového priznania uviesť aj príjmy zdanené v zahraničí, neznamená to, že daň zaplatíte dvakrát. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia umožňujú už spomínaný zápočet dane zaplatenej v zahraničí alebo vyňatie príjmov zdanených v inej krajine. Podľa poslednej novely zákona o dani z príjmov sa od roku 2009 uplatní slovenskému rezidentovi na príjem za prácu v štáte, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vyňatie príjmu zo zdanenia v SR, ak je to preňho výhodnejšie, a to bez ohľadu na znenie zmluvy .

    Výhodnejšie to bude predovšetkým v prípade krajín, kde daň zaplatená v zahraničí je nižšia ako daň vypočítaná na tento príjem v SR a zmluva umožňuje zápočet zahraničnej dane. V súčasnosti v takom prípade daňový rezident v SR doplácal v slovenskom daňovom priznaní daň na príjmy už zdanené v zahraničí, v budúcnosti už by mu takýto doplatok nemal vzniknúť.

      Príklad: V daňovom priznaní za rok 2008 zahrnie slovenský daňový rezident príjem za prácu vykonávanú v Českej republike do zdaniteľných príjmov v SR a podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia započíta daň zaplatenú v ČR na slovenskú daňovú povinnosť. Podľa poslednej novely sa však počnúc zdaňovacím obdobím roku 2009 takýto príjem vyjme zo zdanenia v SR, ak je to preňho výhodnejšie.

    Ďalšie zmeny v roku 2009

    Ďalšou významnou zmenou bude, že v roku 2009 si už nezdaniteľné časti základu dane (na manžela/manželku alebo sporenie spĺňajúce všetky podmienky) a daňový bonus na dieťa bude môcť uplatniť aj daňový nerezident, ktorého príjem zo zdrojov v SR tvorí najmenej 90 % celosvetových príjmov . Doterajšia úprava, podľa ktorej si spomenuté úľavy mohol uplatniť len slovenský daňový rezident, znevýhodňovala daňových nerezidentov a EÚ ju považovala za diskriminačnú.

      Príklad: V roku 2008 nemohol rakúsky daňový rezident pracujúci v SR uplatniť v slovenskom daňovom priznaní nezdaniteľné časti základu dane na manželku ani daňový bonus na dieťa. Ak v SR zdaňuje najmenej 90 % svojich celosvetových príjmov, v roku 2009 bude môcť svoj základ dane v SR znížiť o nezdaniteľné časti a uplatniť si aj daňový bonus na vyživované dieťa.

    Daňové priznanie za rok 2008, platba dane a preddavky v roku 2009

    Daňové priznanie za rok 2008 musí podať osoba, ktorej príjmy zdaniteľné na Slovensku presiahnu sumu 49 248 Sk. Ak má však zamestnanec iba príjmy zo závislej činnosti a svojho zamestnávateľa požiadal o ročné zúčtovanie dane, daňové priznanie nemusí podať. Rovnako nemusí podať daňové priznanie, ak sú príjmy zdaňované zrážkovou daňou (napríklad úroky, výhry alebo príjmy autorov) alebo sú oslobodené od dane (napríklad príjem z predaja bytu, v ktorom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej 2 roky alebo ho vlastnil viac ako 5 rokov).

    Daňové priznania za rok 2008 treba podať do 31. marca, ak daňový úrad neschváli predĺženie lehoty na základe písomnej žiadosti. Túto žiadosť bolo treba odoslať na daňový úrad najneskôr v pondelok 16. marca. Zamýšľané posunutie termínu na podanie daňového priznania pre podnikateľov, prípadne osoby majúce príjem zo zahraničia, nebolo v parlamente schválené a naďalej treba o predĺženie lehoty žiadať daňový úrad.

    V rovnakom termíne, ako sa podáva daňové priznanie, treba uhradiť splatnú daň daňovému úradu. Pri platbe dane si treba dať pozor na to, na ktorý účet sa má daň zaplatiť. Daňová správa v prípade fyzických osôb podávajúcich daňové priznanie rozlišuje dva druhy účtov, a to na úhradu dane z príjmov fyzických osôb nerezidentov a na úhradu dane z príjmov fyzických osôb z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.

    Na stránkach daňovej správy sa nenechajte pomýliť účtom na úhradu dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Na tento účet odvádzajú zamestnávatelia preddavky na daň, ktoré zrazili svojim zamestnancom. Preto aj v prípade, keď ste slovenský daňový rezident, ktorý v daňovom priznaní vykazuje iba príjmy zo závislej činnosti, vaša platba by mala smerovať na účet na úhradu dane z príjmov fyzických osôb z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pri úhrade dane je rozhodujúci deň, keď bola splatná suma odpísaná z účtu daňovníka, t. j. nemusí byť nevyhnutne aj pripísaná na účet daňového úradu.

    Podaním daňového priznania a zaplatením dane sa však všetky povinnosti nekončia. Nielen podnikatelia, ale aj osoby, ktorých príjmy zo závislej činnosti netvoria viac ako 50 % z celkového základu dane, musia platiť preddavky na daň. Preddavky tiež platia zamestnanci vykonávajúci závislú činnosť na Slovensku, ktorým preddavky nezráža ich zahraničný zamestnávateľ. Takéto osoby bývajú najčastejšie zamestnanci vyslaní zo zahraničia, ktorí platia mesačné preddavky na základe svojho skutočného príjmu za predchádzajúci mesiac.

    Autori pracujú v auditorskej a poradenskej spoločnosti Ernst & Young, Zdeňka Slavičínská ako manažér pre dane a Ivana Soboličová ako senior konzultant pre dane.

    • Tlačiť
    • 1

    Súvisiace články

    Daňové priznanie - poradňa

    Pomôžeme s daňovým priznaním: zadajte otázku daňovému poradcovi, riešenia problémov, praktické rady a články súvisiace so zdaňovaním príjmov

    Daňová poradňa - články

    Daňová poradňa eTRENDU

    Daňové tipy Jozefa Mihála

    Farmár Oravec je radikál, ale tiež ho treba počúvať