Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Forma má stále prednosť pred podstatou

30.05.2002, 00:00 | Juraj Janoška | © 2002 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

„Za verné zobrazenie finančnej situácie firmy považujeme to, čo určuje legislatíva a predpis. Pritom môžu nastať transakcie, ktoré sú nové, a predpis jednoducho nestačí reagovať promptne na to, čo sa deje v praxi,“ tvrdí partnerka pre audit a poradenské služby Deloitte & Touche Anna Lečková.

Riaditeľka odboru metodiky účtovníctva na Ministerstve financií SR Helena Ivaničová však pripomína, že spoločnosti, ktoré prejdú na Medzinárodné účtovné štandardy (IAS), už budú automaticky uprednostňovať ekonomickú podstatu pred právnou formou.

Zabudnutý lízing

Modelovým príkladom je lízing. Jeho účtovanie a odpisovanie je podľa AIS u nájomcu. V slovenských predpisoch však nájomca majetok používaný v lízingu vôbec nevedie v aktívach. Vlastníctvo týchto prostriedkov vykazujú lízingové spoločnosti. „Je to totálne skreslenie súvahy, veď lízujúca firma je dlhodobo zaviazaná a nemá to v bilancii,“ upozorňuje A. Lečková.

„Lízing sme pôvodne mali upravený správne. Žiaľ, cez daňové hľadisko a daňové zákony bol pokrivený tak, že dnes sa lízing účtuje zle,“ priznáva H. Ivaničová. To má podľa nej omnoho hlbšie dôsledky. Doteraz, keď sa uplatňovala právna forma, lízingové spoločnosti vykazovali vlastníctvo týchto predmetov, hoci úžitok prinášali nájomcovi. Pri prechode vybraných firiem na IAS sa bude musieť radikálne zmeniť aj účtovanie a uzatváranie nových zmlúv v lízingových, ale aj lízujúcich spoločnostiach.

98496cac6babf003bb01b58051075284.jpg

Lízing bol pôvodne upravený správne. „Žiaľ, cez daňové hľadisko a daňové zákony bol pokrivený tak, že dnes sa účtuje zle,“ tvrdí riaditeľka odboru metodiky účtovníctva na Ministerstve financií SR Helena Ivaničová. Pripomína však, že pri prechode vybraných firiem na IAS sa bude musieť radikálne zmeniť aj účtovanie a uzatváranie nových zmlúv v lízingových i lízujúcich spoločnostiach.

Pre spoločnosti účtujúce podľa slovenských štandardov však ostane lízing mimosúvahovou položkou. Tie sú osobitným problémom. Práve mimosúvahové položky prispeli k situácii v USA [krach spoločnosti Enron]. „IAS však obsahujú podrobné postupy pre mimobilančné položky – pre ich účtovanie, ocenenie, vykázanie v prílohe. My sme to v prílohe zatiaľ iba akosi naznačili,“ oponuje A. Lečková.

Túto interpretáciu treba podľa H. Ivaničovej tiež uviesť na správnu mieru. „O dlhodobom záväzku vyplývajúcom zo zmluvy účtuje subjekt na podsúvahových účtoch. Túto skutočnosť je povinný uvádzať aj v prílohe. Takéto informácie v prílohe majú rovnocenný význam, ako keby boli vykázané priamo v súvahe. Druhá vec je, či tam tie veci spoločnosť vykáže,“ dodáva. Na to podľa nej musí byť kontrola.

Lenivosť odpisovať správne

Slovenské daňové zákony pri výpočte dane z príjmov vyžadujú daňové odpisovanie. V podnikoch sa preto veľmi široko uplatňuje práve tento druh odpisov, hoci nevychádza z reálnej doby životnosti majetku. IAS pritom daňové odpisy nepoznajú. „Zákon o účtovníctve jasne hovorí, že odpisy majú odrážať skutočné opotrebenie, a toto kritérium musí účtovná jednotka pri voľbe metodiky odpisov zohľadňovať. Je to jej rozhodnutie, či to urobí alebo nie,“ tvrdí H. Ivaničová.

Podľa nej účtovné jednotky sa na daňové odpisy obmedzujú iba preto, lebo sú pohodlné a nechcú si komplikovať život. „A potom rozprávajú, že sa preferuje daňové hľadisko! Je to vec pohľadu.“

IAS nepoznajú ani drobný investičný majetok. Na Slovensku však firmy aplikujú daňový pohľad – zákon špecifikuje hodnotu majetku, ktorý možno daňovo odpísať do jedného roka. „Tá hranica je len na účely daní. My sa musíme rozhodnúť, čo používame menej ako jeden rok,“ odkazuje firmám A. Lečková.

Aj tu je podľa H. Ivaničovej účtovná jednotka často pohodlná a zvolí si iba daňový pohľad na to, čo možno a čo nemožno zahrnúť do drobného investičného majetku.

Nepochopenie rezerv

V IAS sa nesmú účtovať ani rezervy na budúce náklady. „Rezerva na opravy či sociálny fond sú čisto daňová vec, do normálneho účtovníctva nepatria,“ pripomína A. Lečková. Podľa H. Ivaničovej rezervy v tom význame, ako ich opisujú AIS, budú používať len tie účtovné jednotky, ktoré budú uplatňovať medzinárodné štandardy. „Podľa IAS sa rezerva na opravy nepovažuje za rezervu, ale ide o opravnú položku. Oprava je nákladom toho obdobia, v ktorom sa vykonáva,“ vysvetľuje.

Podľa nej je účtovanie rezerv v slovenských firmách opäť trochu zdegradované daňovým pohľadom – každý chce tvoriť rezervu iba vtedy, ak mu to daňový zákon umožňuje ako odpočítateľnú položku. „Vôbec neuvažujú, že na rezervy by sa z účtovného pohľadu malo pozerať aj inak – ich vytváranie má sledovať hľadisko opatrnosti.“

Výbor pre medzinárodné účtovné štandardy

Medzinárodné účtovné štandardy (International Accounting Standards – IAS) vypracúva a schvaľuje nezávislý Výbor pre medzinárodné účtovné štandardy (IAS Commitee). Ten začiatkom 70. rokov založili profesné združenia účtovníkov priemyselných krajín. V súčasnosti existuje 41 IAS a 25 interpretácií na približne 1 300 stranách. Vlani vznikol prvý slovenský preklad IAS. Aktualizácie budú zachytené v dodatkoch. Zásadou IAS je orientácia na potreby investorov, kým národné účtovné predpisy sa zameriavajú prevažne na veriteľov. Sekretariát IASC je v Londýne. V roku 2000 schválila Medzinárodná federácia účtovníkov (IFAC) novú štruktúru hlavného orgánu IASC – Rady (IASB). Má 14 zástupcov z národných orgánov pre účtovníctvo. Spolu s IASB zasadá aj Poradný výbor (Standards Advisory Council), ktorý informuje Radu o dopade navrhovaných noriem na pravidlá bilancovania a používateľov účtovných závierok.

Rezervy sú pritom dôležitým nástrojom IAS pri účtovaní rizík, strát a znehodnotení. Tieto postupy sú v IAS veľmi podrobné. „My v zákone máme pol strany o zásade opatrnosti. Pár riadkov, ale žiadne postupy. A niekomu ešte ani dnes nedošlo, že sú tu riziká, straty, znehodnotenie v záväzkoch. Jednoducho väčšina spoločností ani nevie, o čom hovoríme. A pritom to v legislatíve máme,“ zdôrazňuje A. Lečková.

Ako však upozorňuje, chyba je najmä v riadení firiem. „Nevenujú tomu dostatočnú pozornosť. Ak sa blíži splatnosť úveru, je to vykázané v krátkodobých záväzkoch, keďže bude treba peniaze? Je pokles hodnoty cenných papierov správne ako pokles zaúčtovaný? Je to opísané v prílohe? A čo ostatné riziká u dodávateľov, odberateľov, dlžníkov či vlastníkov? Sú zmeny v účtovných princípoch a postupoch riadne opísané?“ odkazuje A. Lečková manažérom. Podľa nej účtovná závierka to všetko musí poskytovať.

Skromné zmeny v oceňovaní

S verným obrazom situácie vo firme súvisia aj predpisy IAS pre oceňovanie. Už neplatí len historický prístup – ocenenie k momentu transakcie. „Je tu povinnosť následného ocenenia takmer všetkých položiek aktív a záväzkov vždy ku koncu každej účtovnej závierky reálnou hodnotou,“ upozorňuje A. Lečková.

Návrh nového zákona rozširuje oceňovanie o kategóriu reálnej hodnoty. No týka sa iba časti finančných investícií – vybraných cenných papierov a termínových obchodov. Súvisí to s aproximáciou práva EÚ, pretože pojem reálna hodnota zapracovala tohto roku do európskych smerníc aj Európska komisia. „Ale len pre finančné investície, čo sa odrazilo aj na slovenskom zákone,“ priznáva H. Ivaničová. Aj zákonom stanovená možnosť každoročného oceňovania aktív sa preto limituje na vybrané finančné investície.

Podľa A. Lečkovej kvalitu účtovnej závierky negatívne ovplyvňuje aj absencia vymenovania jej používateľov priamo v zákone. „Účtovná závierka je médium komunikácie medzi firmou a vonkajším prostredím,“ tvrdí. Závierky síce už sú verejne prístupné v zbierke listín obchodných registrov, „ale to sme tu mali mať už dávno“, namieta. Zároveň je to podľa nej len polcesta, lebo zverejňovanie a jeho podmienky sa dajú ďalej skvalitňovať.

„Účtovná závierka sa zverejňuje iba v Obchodnom vestníku, a aj to len vybrané údaje,“ upozorňuje audit partner spoločnosti KPMG Slovensko Richard Farkaš.

Dôraz na poznámky

So zásadou opatrnosti súvisí aj ďalšia výzva od IAS – klásť dôraz na kvalitatívne informácie. „Treba dávať viac informácií do prílohy,“ žiada A. Lečková. Účtovná závierka má totiž podľa slovenských štandardov tri súčasti – okrem súvahy, výkazu ziskov a strát aj prílohu.

Príloha ako súčasť účtovnej závierky tvorila pôvodne len vysvetľujúce údaje k účtovným výkazom. No poznámky podľa IAS sú omnoho širšie. „Teraz sme zaviedli pojem poznámky a v opatreniach ministerstva bude uvedené, čo všetko má v poznámkach byť,“ hovorí H. Ivaničová.

R. Farkaš pripomína, že príloha sa dosiaľ často zostavovala vo forme dotazníka s návodom „správnu odpoveď zakrúžkujte“, čo je podľa neho nedôstojná prezentácia tretej časti účtovnej závierky. Aj H. Ivaničová priznáva, že „krížikový systém“ bol veľmi nešťastné riešenie.

IAS obsahujú aj samostatné výkazy o cash-flow a pohyboch vo vlastnom imaní. V novom slovenskom zákone to chýba. „Výkaz cash-flow je súčasťou poznámok, podobne ako výkaz o pohyboch vo vlastnom imaní. Nie sú však definované samostatne,“ vysvetľuje H. Ivaničová. Ako dodáva, zákon nebude platiť len pre tých, ktorí používajú IAS, ale aj pre iné subjekty – politické strany, nadácie, občianske združenia, rozpočtové organizácie, ktorých sa tieto veci netýkajú.

A. Lečková však argumentuje, že takýto formát účtovnej závierky neposkytuje informácie o finančnej situácii, výsledkoch hospodárenia a peňažných tokoch bez toho, aby sa preskupovali položky.

„Nie je to celkom správna interpretácia. Vo výkaze o cash-flow sú zapracované aj väzby na súvahu. Teraz bude rozšírený, ale jeho zostavenie závisí aj od toho, čo si určí účtovná jednotka za svoju základnú podnikateľskú činnosť, finančnú a mimoriadnu činnosť,“ reaguje H. Ivaničová. Aj k výkazu cash-flow bude podľa nej potrebné uvádzať poznámky, čo zvýši jeho vypovedaciu schopnosť. Aj to bude upravené opatrením ministerstva, lebo sa „nedá dať všetko detailne do zákona“.

FOTO – MIRO NÔTA

  • Tlačiť
  • 0

Súvisiace články

Účtovníctvo ostáva v područí daňových zákonov

Nový zákon o účtovníctve už obsahuje niektoré prvky Medzinárodných účtovných štandardov. Kým povinný prechod na IAS zreálni výkazníctvo vybraných firiem, väčšina spoločností však bude naďalej používať nedokonalé slovenské predpisy.

Do plachiet medzinárodných štandardov zadul priaznivý vietor

Slovensko je ambicióznejšie ako únia

Rozdiely medzi IAS a štandardmi v SR

Zmanipulované účtovníctvo ďalej ovplyvňujú svetové indexy

Diskusia (0 reakcií)