Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Home office: Pracovný raj či neefektívne peklo?

02.12.2013, 05:12 | Jozef Tvardzík | © 2013 News and Media Holding

Krátky test kancelárie mimo kancelárie vznikal na štyroch miestach v rámci Bratislavy. Vstal som o 6:40 a s písaním článku som začal v byte o tri hodiny neskôr. Medzitým som na internete počúval hudbu, vypil kávu a pozrel, aké zmysluplné telenovely ponúkajú televízie.

  • Tlačiť
  • 7

Napísal som pár úvodných viet a stihol vyjesť chladničku. Po ďalších troch hodinách sa hlad dostavil opäť. Nasadol som do MHD, smer čajovňa, odhodlaný pokračovať v písaní.

Vydržalo to pár minút, kým si k vedľajšiemu stolu prisadli dvaja rozrečnení manažéri. Presun do neďalekej kaviarne bol napriek rušeniu skôr náplň testu ako nutnosť. Inde to totiž lepšie nebolo. Na novej lokalite počas obeda vládol hluk, ktorý dopĺňalo rádio Expres. Nakoniec som svoju strastiplnú cestu ukončil v mestskej knižnici. Zapol lampu a našiel vytúžené miesto na prácu.

Takto v skratke vyzeral deň, počas ktorého som pre TREND.sk testoval home office, teda prácu mimo kancelárie - pre mnohých jeden z kľúčových benefitov zamestnania.

Stratené hodiny

Presunmi som stratil aj jeden a pol hodiny, čo zodpovedá bežnému času cestovania do práce. V prípade, ak by som ostal doma alebo si vopred zistil verejné miesta, ktoré mi vyhovujú, strata cestovaním by sa blížila nule. To, samozrejme, v prípade, ak by som si pracovnú efektivitu "nekompenzoval" hľadaním možností, ako bezcieľne zabiť hodiny na internete.

Stratený čas v aute alebo MHD je v týždennej perspektíve aj vyše sedem hodín, do roka vyše 350 hodín alebo dva týždne v prípade, že bežný zamestnanec pracuje päť dní v týždni. Tento čas, pochopiteľne, nie je stratou pre zamestnávateľa, ale pracujúceho človeka, ktorému vznikajú aj nezanedbateľné náklady na dopravu.

Home office preto môže byť, v prípade niektorých typov zamestnaní, skvelý doplnok k práci v kancelárii a niektorí zamestnávatelia ho „predávajú“ ako sociálny benefit (zvyčajne raz do týždňa).

Na Slovensku tento trend priniesli nadnárodné spoločnosti ako Dell, Deloitte, IMB, HP či AT&T. Zaujíma ich výsledok práce odovzdaný v dohodnutý čas, preto je pre ne nepodstatné, či sa k výsledku zamestnanec dopracoval vo svojej kancelárií, v byte prípadne na svojej chalupe, kde maľuje plot.

Na Slovensku má podľa dát pracovného portálu Profesia.sk túto možnosť práce osem percent zamestnancov. Na porovnanie, v USA pracuje flexibilne mimo kancelárie len 4,3 percenta pracovníkov, teda asi tri milióny zamestnancov. Ich počet od roku 2005 do roku 2011 vzrástol o 73 percent a tento trend zažíva v dobe technologických výdobytkov nevídané rozmery.

Práca z domu je aspoň na Slovensku skôr doplnková vymoženosť. Firme preto takýto benefit neprináša takmer žiadne úspory, pretože fyzické pracovné miesto musí v budove držať a znamenajú pre ňu fixné náklady.

Virtuálne tímy

„Jedným zo skrytých prínosov práce na diaľku je, že sa meradlom hodnotenia stane sama práca. Keď kolegov celý deň nevidíte, môžete ich hodnotiť len podľa toho, čo naozaj urobili. Nebudete sa zaoberať malichernosťami, ako tým, či prišiel do práce na deviatu, či nechodil často na cigaretu alebo zakaždým, keď idem okolo, visel na Facebooku,“ píšu v knihe Remote: Office Not Required Jason Fried a David Heinemeier Hansson. Sú konateľmi technologickej firmy 37signals, ktorá šetrí napríklad na tom, že nemá žiadne kancelárie.

Jej zamestnanci pracujú z domu alebo kaviarne po celom svete, od Chicaga po Kodaň, a komunikujú medzi sebou Skypom či posielajú dokumenty cez Dropbox. Obaja autori knihy sú chronickí zástancovia práce mimo kancelárie a odporcovia zdĺhavých a nudných porád. Rušné kancelárie prirovnávajú k odšťavovaču, ktorý po kúskoch oberá zamestnancov o energiu. Či už ide o rušivé telefonáty kolegov, mítingy, stretnutia so šéfom a zasa telefonáty.

Tvrdia, že zamestnanec musí byť niekedy sám so svojimi myšlienkami, aby bol kreatívny a efektívny. Tento prístup je v bežnej firme, samozrejme, skôr utópiou a hodí sa najmä pre prácu IT programátorov, dizajnérov či iných kreatívnych pracovníkov.

Spoločnosti ako AT&T či IBM pracujú v takzvaných virtuálnych tímoch, ktoré pozostávajú z ľudí od New Yorku cez Európu až po Indiu. Pracovníci sú nútení medzi sebou komunikovať elektronicky, prípadne telefonicky či formou videokonferencií.

Nová forma sledovania

Tieto vymoženosti zároveň nahradili klasickú kontrolu ľudí formou takzvanej pichačky, keď sa zamestnanec musel fyzicky dostaviť na určené pracovisko. V súčasnosti firmy sledujú zamestnancov sofistikovanejšie a dokážu nainštalovať softvér, ktorý zmeria, za koľko minút bola daná úloha splnená.

Nonstop zastihnuteľnosť a neexistencia pevne stanovenej pracovnej doby tiež spôsobujú, že sa pracovný život formou home officu premiešava s osobným, čo znemožňuje vypočítať, koľko hodín sa zamestnanec skutočne venoval pracovnej náplni.

Home office má navyše sektorové obmedzenia a nesedí na každého človeka. Vyžaduje sebadisciplínu, časový harmonogram a primerané pracovné prostredie v domácom prostredí, čo potvrdili aj reakcie ľudí v ankete na facebookovej stránke TREND.sk.

Doma efektívnejšie

Vo februári tohto roka uskutočnili traja vedci experiment dlhodobej práce mimo kancelárie na prípade čínskej cestovnej kancelárie Ctrip. Vedci rozdeleli pracovníkov call centra na dve skupiny, z toho mala jedna možnosť pracovať formou len home officu.

Po deviatich mesiacoch testovania štúdia zistila, že zamestnancom sa doma zvýšil výkon práce o 13 percent, z toho deväť percent pokrývali extra minúty, ktoré zamestnanci získali tým, že obmedzili prestávky. Zároveň sa u týchto ľudí výrazne znížil počet dní na PN.

Z analýzy vyplýva, že ľudia reagovali na zmenu pracovného prostredia pozitívne a podľa ich slov sa im zlepšili pracovné podmienky. Podľa subjektívneho vnímania „domáci“ pracovníci cítili o polovicu menšiu vyčerpanosť oproti kolegom v kanceláriách.

Dlhodobá práca mimo kancelárie tiež šetrí firmám náklady. Spoločnosť IBM od roku 1995 ušetrila napríklad na kancelárskych priestoroch 7,2 milióna metrov štvorcových, z toho 80 percent predala a získala tak 1,9 miliardy dolárov a zvyšok prenajala spolu za miliardu dolárov ročne.

Nadnárodná firma zamestnáva 386-tisíc pracovníkov a až 40 percent nemá v práci žiaden stôl alebo počitač. Pomer medzi priestorom a počtom zamestnancov je v súčasnosti 8:1, ak by sa do výpočtu zarátali aj zariadenia kancelárií, pomer narastie na 15:1.

Na základe štúdie firma IBM vypočítala, že len v roku 2007 ušetrila na pohonných látkach takmer 19 miliónov litrov benzínu a ušetrila životné prostredie o 450-tisíc ton emisií oxidu uhličitého.

Manželia to často zabalia

Príliš dlhé dochádzanie za prácou neovplyvňuje len peňaženku ale aj vzťahy medzi partnermi. V štúdii, ktorú vypracovali profesori zo švédskej Umeå University, vyplýva, že dochádzanie za prácou dlhšie ako 45 minút zvyšuje pravdepodobnosť rozvodu o 40 percent.

Riziko partnerských nezhôd je najvyššie v prvých rokoch časovo náročného dochádzania za prácou. Vedcom vyšlo, že najčastejšie ide o mužov, ktorí majú malé deti v okolí väčších miest.

Žena je tak nútená zobrať menej kvalifikovanú prácu bližšie k domovu a na jej plecia sa prenáša zodpovednosť za deti a vedenie domácnosti. „Jedným z dlhodobých rizík s dochádzaním je aj to, že môže podporovať stereotypy na základe pohlavia a to či už doma, alebo na pracovnom trhu,“ vraví Erika Sandowová, ktorá na štúdii pracovala.

Výskumníci potvrdili aj známe dôsledky dlhého dochádzanie za prácou. Takíto zamestnanci častejšie trpia neprimeranou bolesťou chrbtice a krku, sú náchylnejší podliehať stresu a majú sklon k obezite.

V roku 2010 sa uskutočnil prieskum Gallup-Healthways Well-Being Index, v ktorom sa zistilo, že až 40 percent zamestnancov, ktorí trávia cestou domov z/do práce viac ako 90 minút denne, sa „sa trápia z náročného pracovného dňa“. Sú menej oddýchnutí a viac vyčerpaní. Toto číslo klesá na 28 percent v prípade zamestnancov, ktorí dochádzajú do práce do desiatich minút.

Známy politológ Robert Putman z Harvardu tvrdí, že dlhé dochádzanie za prácou spôsobuje v ľuďoch pocit osamelosti. Ide o jeden z hlavných faktorov, ktorý spôsobuje takzvanú sociálnu izoláciu. Jeho model spočíva v tom, že každých desať minút strávených cestou do práce znižuje o desať percent aj interakcie v rámci sociálnych kontaktov.

Zaujímavá je aj technická analýza amerického vedca Thomasa Jamesa Christiana z Brown University, ktorý vypočítal, že každá minúta strávená presunom do práce znamená v prepočte stratu 0,2205 minúty, ktoré by inak boli určené na spánok, či 0,0387 minúty, o ktoré sa skráti čas na prípravu jedla. Zvyšuje sa tak pravdepodobnosť výberu fast foodu pred kvalitným vareným jedlom.

  • Tlačiť
  • 7