Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Kedy a ako zdaňovať stravné zamestnancom

01.10.2004, 10:26 | DAGMAR PIRŠELOVÁ

Ak dobrovoľné plnenia vyplývajú z kolektívnej zmluvy, daňovo sa posudzujú ako povinné.

  • Tlačiť
  • 1

Jednou z povinností zamestnávateľov, bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu, je zabezpečiť všetkým svojim zamestnancom v riadnom pracovnom pomere stravovanie.

Ostatným zamestnancom, napríklad dôchodcom - bývalým zamestnancom, zamestnancom zamestnaným na dohodu o vykonaní práce alebo o brigádnickej práci študentov, ho môžu poskytovať so súhlasom zástupcov zamestnancov.

Rovnako na základe takéhoto súhlasu môžu zamestnávatelia upraviť podmienky, za ktorých zamestnancom poskytnú stravovanie počas prekážok v práci. Zástupcom zamestnancov pritom môže byť príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník.

Peňažná a nepeňažná forma

Zamestnávateľ zamestnancom poskytuje stravovanie peňažnou a nepeňažnou formou. Najčastejšia je nepeňažná forma, v ktorej si zamestnanec od zamestnávateľa kupuje stravné lístky alebo takzvané gastrolístky za cenu nižšiu, ako je ich hodnota. Zvyšok ceny stravného lístka uhradí zamestnávateľ do možnej výšky z nákladov, zo sociálneho fondu, prípadne zo zisku. Nepeňažná forma je pre zamestnancov výhodná, pretože bez ohľadu na výšku a zdroj krytia, ide o príjem od dane oslobodený.

Peňažnou formou zamestnávateľ poskytuje stravovanie zamestnancom jednak povinne podľa paragrafu 152 ods. 4 Zákonníka práce, a ak má dostatok voľných zdrojov, tak i nepovinne. Táto druhá forma je pre zamestnancov menej výhodná, pretože sa im takéto plnenie musí zdaniť.

Vo všetkých zmenách

30_restauracia.jpg

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie, ktoré zodpovedá zásadám správnej výživy, a to buď priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti, avšak len v prípade, ak nie sú vyslaní na pracovnú cestu. Je to logické, pretože ak je zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu, vypláca mu zamestnávateľ cestovné náhrady vrátane stravného.

Stravné zamestnávateľ neposkytuje len v prípade, ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázateľne zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu alebo aspoň čiastočne. Vtedy mu stravné úmerne kráti.

Povinnosť zabezpečiť stravovanie má zamestnávateľ voči zamestnancom vo všetkých zmenách. Na tieto účely sa za pracovnú zmenu považuje výkon práce dlhší ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže – ale nemusí – zabezpečiť zamestnancom ďalšie teplé hlavné jedlo.

Povinné a dobrovoľné plnenia

Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravovanie z troch zdrojov: z „daňových nákladov“, zo sociálneho fondu a zo zisku po zdanení. Do daňovo uznateľných výdavkov (nákladov) môže zahrnúť príspevky len vo výške, ktorú „dovoľuje“ daňový zákon, a zo sociálneho fondu v podstate podľa svojich možností.

    PREDPISY
    Stravovanie zamestnancov sa z pracovnoprávneho hľadiska rieši najmä:
  • v Zákonníku práce (zákon č. 311/2001 Z.z. § 152)
  • v zákone č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (najmä § 5 ods. 7 písm. b, § 19 ods. 2 písm. c bod 4.)
  • v zákone č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde (najmä § 7 ods. 1 a 3)
  • v zákone č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách (najmä § 5 a § 13).

Z daňového pohľadu je základnou zásadou, že ak zamestnávateľ poskytne zamestnancom povinné plnenia, ide o daňovo uznateľné výdavky (náklady), a ak pôjde o dobrovoľné plnenia, bude musieť siahnuť na iné zdroje - zisk po zdanení, prípadne i sociálny fond. Ak dobrovoľné plnenia vyplývajú z kolektívnej zmluvy, posudzujú sa z daňového hľadiska ako povinné, a teda aj daňovo uznateľné.

Sumy stravného

Zamestnávateľ má povinnosť prispievať zamestnancom na stravovanie najmenej vo výške 55 percent z ceny jedla, najviac však vo výške 55 percent stravného poskytovaného pri tuzemskej pracovnej ceste trvajúcej 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Keďže sa táto cestovná náhrada valorizuje, horná hranica príspevku na stravovanie sa primerane mení.

V súčasnosti platí, že príspevok z daňových výdavkov je možné poskytnúť zamestnancom najmenej vo výške 55 percent ceny jedla, ale najviac 44 korún (55 percent z 80 korún). V rámci tohoto rozpätia ide o daňovo uznateľný výdavok.

Ak ide o nepeňažnú formu príspevkov na stravovanie, do daňovo uznateľných nákladov (výdavkov) ich zamestnávateľ zahrnie vždy. V prípade peňažného plnenia to platí len v prípade, ak takúto povinnosť má, ak to vyplýva z Kolektívnej zmluvy alebo inej dohody so zástupcami zamestnancov (podľa paragrafu 152 ods. 4 Zákonníka práce).

Peňažný príspevok

Z pohľadu zamestnancov daňové posúdenie poskytnutého stravovania od zamestnávateľa závisí od niekoľkých faktorov. V prvom rade platí, že hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancom na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov v nepeňažnej forme je vždy od dane oslobodená. Platí to bez ohľadu na zdroj krytia tohto plnenia (náklady, zisk, sociálny fond), výšku príspevku a „typ“ zamestnanca.

Na daňové účely je zamestnanec ponímaný širšie (ide o každého daňovníka s príjmami zo závislej činnosti). To znamená, že aj keď napríklad spoločník s.r.o. bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu nemá nárok na poskytnutie stravovania v zmysle Zákonníka práce a spoločnosť mu ho poskytne, spoločníkovi sa nezdaní, ak ide o nepeňažnú formu.

    Zamestnávateľ môže zamestnancom zabezpečovať stravovanie:
    a) vo vlastnom stravovacom zariadení, pričom treba mať na pamäti, že podľa paragrafu 17 ods. 3 písm. e zákona o dani z príjmov sa do základu dane zamestnávateľa nezahŕňa suma rovnajúca sa 45 percent z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov z jeho prevádzky. To znamená, že zahŕňanie straty vlastného stravovacieho zariadenia, ktorá nie je považovaná za daňovo uznateľný výdavok, je v zákone riešené tak, že je možné do základu dane zahrnúť 45 percent zo straty takéhoto zariadenia
    b) v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo
    c) prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať alebo sprostredkúvať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať takéto služby (prostredníctvom gastrolístkov alebo iných poukážok na odber stravy)
    d) podľa paragrafu 152 ods. 4 Zákonníka práce je ďalej zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancom finančný príspevok na stravovanie v prípade, ak povinnosť zabezpečiť stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie bežnými spôsobmi (napríklad lesníkom, pracovníkom na salašoch alebo sezónnym zamestnancom v poľnohospodárstve).

Podľa bodu 28. usmernenia MF SR č. 2634/2004-72, ktoré vyšlo vo Finančnom spravodajcovi č. 2 v roku 2004, je u zamestnanca od dane oslobodený príjem v nárokovej i nenárokovej nepeňažnej forme.

Ak však zamestnanec dostane príspevok na stravovanie v peňažnej forme, nie je dôležitý zdroj jeho krytia. Takýto príjem nie je od dane oslobodený a musí sa zdaniť 19-percentným preddavkom na daň aj v prípade, ak má naň nárok. Povinné poistné sa z tohto zdaniteľného príjmu neplatí.

Neplatí teda, ako sa mnohí domnievajú, že ak ide o daňovo uznateľný výdavok (náklad) zamestnávateľa, potom u zamestnanca ide automaticky o príjem od dane oslobodený. Ide o dva od seba nezávislé problémy.

Nie iný nákup

Pokiaľ ide o takzvané gastrolístky a podobnú formu stravovacích poukážok na odber jedál, tie sa posudzujú u zamestnancov obdobne, ako už bolo uvedené, za predpokladu, že sú určené skutočne len na odber jedál (nie na bežný nákup potravín alebo iného tovaru) s tým, že vydávanie hotovosti z poukážok by nemalo byť možné. Ak by však poukážky slúžili na nákup tovaru, považovali by sa za platobný prostriedok a hodnotu (zvýhodnenie) by bolo potrebné zamestnancom zdaniť.

Keďže zabezpečenie stravovania gastrolístkami sa nezaobíde bez primeranej provízie sprostredkovateľskej firme, i tá tvorí daňovo uznateľný výdavok (náklad) zamestnávateľa.

30_gastrolistky.jpg

Na cestách

V súvislosti s pracovnými cestami sú časté otázky, či je možné v ten istý deň poskytnúť stravovanie aj stravné pri pracovnej ceste zamestnanca. Teoreticky, ale aj v praxi taká situácia môže nastať.

Zamestnanec môže mať v jeden deň nárok na poskytnutie príspevku na stravovanie a súčasne na cestovnú náhradu vo forme stravného. Podmienkou však je, aby sa čas za tieto plnenia nekryl alebo aby zamestnanec obe plnenia nedostal naraz.

Napríklad ak by zamestnanec vykonával prácu na svojom pracovisku päť hodín a potom odišiel na viac dní na pracovnú cestu, ktorá trvala ten istý deň viac ako päť hodín, mal by v ten deň nárok na obe plnenia, teda aj na stravný lístok, aj na vyplatenie „stravného“ podľa zákona o cestovných náhradách. Tieto plnenia totiž nedostal v rovnakom čase, i keď v jeden deň.

Čo je čo

Niektorí zamestnávatelia robia chybu aj v tom, že stotožňujú pojmy „stravné“ a „stravovanie“. Poskytnutie alebo zabezpečenie stravovania na pracovnej ceste nemožno považovať za poskytnutie stravného.

Ide o dve odlišné plnenia. Poskytnutie stravného je poskytnutie cestovnej náhrady v hotovosti, ktoré má čiastočne kompenzovať zvýšené náklady zamestnanca v súvislosti s vlastným zabezpečením stravovania na pracovnej ceste. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste zabezpečené stravovanie, na uvedenú náhradu (stravné) nemá nárok.

    Výdavky živnostníka na pracovnej ceste daňovo uznateľné od novembra
    Postavenie podnikateľov živnostníkov, ktorí sú samozamestnávateľmi, by mala zlepšiť poslanecká novela zákona o dani z príjmov, ktorú poslanci schválili minulý týždeň. Podľa návrhu Evy Černej a Jirka Malchárka zo strany ANO si budú môcť uplatniť niektoré výdavky vynaložené na svoju osobnú potrebu do daňových výdavkov. Ide o výdavky na stravovanie, ak vykonávajú činnosť mimo obvyklého miesta svojej činnosti. Ak vykonávajú činnosť v zahraničí, do daňových výdavkov môžu zahrnúť aj obdobné plnenie, ako je vreckové poskytované zamestnancom pri zahraničných pracovných cestách. Vreckové je možné zahrnúť do daňových výdavkov v sume najviac do výšky 40 % nároku na stravné podľa zákona o cestovných náhradách. Do daňových výdavkov si podľa návrhu môže zahrnúť aj preukázateľne vynaložené cestovné dopravnými prostriedkami. Zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2004. (tasr)

Poskytnutie bezplatného stravovania musí byť pri pracovnej ceste preukázané. Ak by zamestnanec súčasne v takomto prípade dostal od zamestnávateľa zaplatené aj stravné, išlo by o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti.

Ide o to, že ak má zamestnanec pri tuzemskej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje (nemá naň nárok).

Ak má zamestnanec preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ mu stravné úmerne kráti, a to najmenej o 20 percent a najviac o 40 percent z ustanovenej sumy stravného za každé bezplatne poskytnuté jedlo, ktoré má charakter raňajok, obeda alebo večere. Mieru krátenia stravného zamestnávateľ dohodne v kolektívnej zmluve alebo určí vo vnútornom predpise.

Mylný názor

V praxi sa možno ďalej stretnúť s názormi, že ak hodnota poskytnutého stravovania na pracovnej ceste je vyššia, ako by bolo vyplatené stravné, rozdiel je potrebné zamestnancovi zdaniť. Domnievam sa, že ide o mylný názor, pretože v tomto prípade sa zamestnancovi neposkytlo nenárokové stravné (ako cestovná náhrada v hotovosti), ale stravovanie ako nepeňažné plnenie, ktoré je od dane oslobodené bez ohľadu na jeho výšku.

Je preto nelogické, ak z hodnoty takto poskytnutého stravovania zamestnávateľ fiktívne odpočíta hodnotu „stravného“, na ktoré by mal zamestnanec nárok, ak by sa mu stravovanie neposkytlo, a rozdiel zdaní. Zamestnanec nedostáva v tomto prípade stravné, ako nenárokovú cestovnú náhradu (v hotovosti), ktorá by bola predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti. Zákon jednoznačne hovorí, že táto náhrada (stravné) sa v týchto prípadoch neposkytuje.

Autorka je spolupracovníčka TRENDU.

  • Tlačiť
  • 1