Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Na zemepisné označenie monopol neexistuje

13.06.2003, 12:44 | Zuzana Fričová

  • Tlačiť
  • 0

Hoci slovenská legislatíva v oblasti duševného vlastníctva je v súlade s právom EÚ už takmer vo všetkých oblastiach, ostáva ešte upraviť technickú stránku tak, aby konanie Úradu priemyselného vlastníctva SR v Banskej Bystrici a činnosť súdov bola plne porovnateľná a kompatibilná so štandardmi v zahraničí.

Z pripravovaných zákonných zmien je podstatné zavedenie inštitútu zemepisného označenia, takzvanej známky spoločenstva a dobrého mena známky.

Dokončiť databázy

Od júla minulého roku je úrad pripravený zabezpečovať príjem európskych patentových prihlášok. Prihláška podaná do Banskej Bystrice má rovnaké účinky, ako by bola podaná v ten istý deň priamo Európskemu patentovému úradu v Haagu.

Úrad vedie register zverejnených európskych patentových prihlášok a európskych patentov už teraz, do elektronickej podoby musí vytvoriť tieto registre do konca tohto roka. Umožní to výmenu dát s európskou patentovou databázou.

Nasledovať by malo vytvorenie možnosti on-line podávania európskych patentových prihlášok, ale tiež národných prihlášok, tak aby boli v súlade so zákonom o elektronickom podpise a s vyhláškami Národného bezpečnostného úradu.

„Dosiaľ nikto nevyužil slovenský úrad ako prijímací úrad na podanie európskej patentovej prihlášky,“ hovorí predsedníčka slovenského úradu Darina Kyliánová. Dodáva, že v Českej republike napríklad už bolo podaných päť európskych patentových prihlášok.

„Vzhľadom na to, že ešte nie sme prepojení na európske registre, ak by prišla európska prihláška úradu dnes, museli by sme ju vybaviť klasickou poštou,“ vysvetľuje predsedníčka úradu.

Domáci radšej v slovenčine

Európsky patent udelený Európskym patentovým úradom (EPÚ) podľa takzvaného Európskeho patentového dohovoru (EPD) treba odlišovať od pripravovaného patentu spoločenstva. Ten získava každý, kto si v hociktorej členskej spoločenstva patent zaregistruje.

„Európsky patent sa však môže žiadať pre jeden, niekoľko alebo pre všetky zmluvné štáty dohovoru, a to bez ohľadu na členstvo v únii,“ vysvetľuje D. Kyliánová. EPD, ktorého signatárom je od júla minulého roku aj Slovensko, má v súčasnosti 28 členských štátov.

Európsku patentovú prihlášku je možné adresovať do haagskej administratívy úradu alebo priamo do mníchovského centra. Toto priame podanie využívajú väčšinou naši patentoví zástupcovia, ktorí majú oprávnenie zastupovať ako „európski patentoví zástupcovia“ zahraničných klientov.

Pre domácich prihlasovateľov je však výhodnejšie podať európsku patentovú prihlášku v slovenskom jazyku a na národnom úrade. „Formálne prihlášku ešte v slovenčine skontrolujeme my, potom ju odošleme na EPÚ, kde má prihlasovateľ 20-percentnú zľavu z prihlasovacích poplatkov.

Do dvoch mesiacov sa potom posiela preklad niektorého z troch jazykov EPÚ, ktorým je angličtina, nemčina a francúzština,“ vysvetľuje D. Kyliánová. Za štandardný – priemerný európsky patent sa považuje patent s dezignáciou ôsmich krajín. Za obdobie 10 rokov zaň jeho majiteľ zaplatí 29 800 EUR.

Známky spoločenstva

Ďalšie zmeny v tejto oblasti prinesie novela zákona o ochranných známkach, ktorá je v súčasnosti v pripomienkovom konaní. „Pôjde o zmenu súvisiacu s prístupom k známke spoločenstva,“ hovorí D. Kyliánová.

Na Community Trade Mark (CTM) sa vzťahuje jednotné právo, čím sa jej poskytuje potrebná ochrana v celej EÚ. CTM je svojou povahou jedinečná a dáva svojmu majiteľovi právo vylúčiť tretie strany z jej použitia v obchodných alebo priemyselných aktivitách.

    Partneri Úradu priemyselného vlastníctva SR

  • Európska patentová organizácia (EPO) je medzinárodná regionálna organizácia, ktorej úlohou je udeľovanie európskych patentov na podklade tzv. európskeho patentového práva, spoločného pre všetky zmluvné štáty so sídlom v Mníchove. Jej súčasťou je aj Európsky patentový úrad (EPÚ) rozhodujúci o udeľovaní európskych patentov. Európsky patent má rovnaké účinky ako patent národný vo všetkých štátoch, pre ktoré bol prihlásený.
  • Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) je inštitúciou Európskej komisie pre ochranné známky a dizajny so sídlom v Alicante (Španielsko).
  • Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO) je organizáciou OSN spravujúcou agendu priemyselných a autorských práv so sídlom v Ženeve.
  • Svetová obchodná organizácia (WTO) podieľa sa na plnení záväzkov vyplývajúcich z Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), ktorá bola uzatvorená v rámci dohody GATT.

Prihlásenie takejto známky sa môže uskutočniť na národnom úrade alebo priamo na Úrade pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM), v Alicante v Španielsku. Systém registrácie CTM koexistuje s národným registračným systémom a neruší ho.

Za registráciu ochrannej známky sa platí prihlasovací poplatok, a ak majiteľ chce po uplynutí desiateho roka jej platnosť predĺžiť, aj obnovovací poplatok. Registrácia CTM sa môže predlžovať bez obmedzenia vždy o desať rokov. Prihlásenie CTM (975 EUR) spolu s registráciou (1 100 EUR) stojí okolo 2-tisíc EUR. Výška obnovovacieho poplatku je dnes 427 EUR.

Po piatich rokoch od registrácie známky sa na OHIM môže obrátiť ktokoľvek so žiadosťou o zrušenie registrácie pre nepoužívanie známky. Avšak jej používanie hoci v jednom členskom štáte EÚ už postačuje na ochranu pred takýmto napadnutím. Pri obnovovaní známky sa nevyžaduje dôkaz o jej používaní.

Jednoduchšie

Výhodou CTM je jednotný proces jej registrácie, ochrany, prevodu a obnovy v celej EÚ. Je to teda ekonomicky výhodnejšie, než získanie a udržiavanie národných registrácií v jednotlivých štátoch únie. Avšak na druhej strane, ak firma plánuje pôsobiť len v malom počte krajín, registrácia CTM nemusí byť ekonomicky výhodná.

Výhodou je tiež možná premena na národné prihlášky v prípade neúspechu prihlášky CTM. Právo prednosti v niektorej z krajín totiž môže zabrániť prihlasovateľovi získať registráciu CTM.

Skutočnosť, že strana, ktorá v spore neuspela, hradí trovy konania, môže spôsobiť, že tieto náklady spojené s obranou svojej pozície prevážia ekonomickú výhodnosť vyplnenia prihlášky CTM pred národnými prihláškami.

Dobrá viera a dobré meno

Novela rozširuje okruh osôb oprávnených na nadobudnutie ochrannej známky. Jej majiteľmi sa môžu stať aj nepodnikateľské subjekty, teda akákoľvek fyzická alebo právnická osoba spôsobilá na právne úkony. Keďže sa ochranná známka aj naďalej bude spájať s tovarmi alebo službami, ktoré sa vyskytujú na trhu, vymazaná bude môcť byť v prípade, ak nebude uvedená do komerčného prostredia a nebude sa používať.

Navrhuje sa aj zavedenie pojmu ochrannej známky s dobrým menom. Dobré meno ochrannej známky podľa dôvodovej správy k návrhu vyjadruje to, že verejnosť je so známkou v dôsledku jej používania oboznámená, spája ju s určitými dobrými vlastnosťami, ktoré od tovarov a služieb očakáva, a takejto známke dôveruje.

Renomé zvyšuje hodnotu známky a tá sa stáva natoľko silnou, že odlišuje jej majiteľa od iných osôb v tom, že nie je obmedzená len na určitý druh tovarov alebo služieb.

Ďalšie nóvum, ktoré prináša návrh, je možnosť odmietnutia zápisu ochrannej známky, ktorá nebola prihlásená v dobrej viere. Inštitút dobrej viery podľa dôvodovej správy má zamedziť zápisom takzvanej špekulatívnej známky, teda takej, ktorú si jej prihlasovateľ nedáva zapísať z dôvodu jej používania v obchodnom styku, ale iba kvôli možnému zisku zo známkovej transakcie.

Jej prihlásením tiež môže sledovať zneužitie už nadobudnutej rozlišovacej spôsobilosti inej ochrannej známky pre svoje označenie. Zápisne nespôsobilou sa môže ochranná známka stať v prípade podania závažných pripomienok kýmkoľvek z dôvodov stanovených v zákone alebo aj v prípade, keď nedostatok dobrej viery skonštatuje úrad ex offo.

Označenia pôvodu a zemepisné označenia

V oblasti priemyselného vlastníctva najstarší – tridsaťročný - zákon o ochrane označení pôvodu výrobkov bude ešte tohto roku nahradený novým, vychádzajúcim z nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín.

Aj ochranu pre zemepisné označenia a označenia pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín tak bude možné získať na základe jediného zápisu vo všetkých členských štátoch EÚ.

Dosiaľ sa na Slovensku ochrana poskytuje len označeniu pôvodu výrobkov. Nová úprava však už prináša aj pojem zemepisné označenia. Predovšetkým pre poľnohospodárske výrobky sú typické kvality, ktoré pochádzajú z miesta ich produkcie a ktoré sú ovplyvnené špecifickými miestnymi faktormi, ako sú napríklad podnebie a pôda. Označením pôvodu je napríklad Modranská keramika.

Pojem zemepisné označenie je širší a zahŕňa v sebe pojem označenie pôvodu. „Rozdiel medzi označením pôvodu a zemepisným označením je v tom, že pre zápis označenia pôvodu je potrebné, aby všetky štádiá výrobného procesu – výroba, spracovanie, príprava – prebiehali v danom vymedzenom území,“ vysvetľuje D. Kyliánová.

Vlastnosti daného výrobku teda vyplývajú z neopakovateľného charakteru určitého územia vrátane ľudského faktora. Zápis územia ako zemepisného označenia nevyžaduje takú úzku spätosť s územím. Surovina z neho musí pochádzať, ale výroba môže byť sústredená na inom mieste.

Zemepisné označenie nie je ochranná známka

Ochranná známka je značka používaná firmou na odlíšenie jej tovarov a služieb od tovarov a služieb iných firiem. Jej majiteľovi dáva právo vylúčiť kohokoľvek z jej použitia.

Na rozdiel od toho zemepisné označenie môže byť používané všetkými výrobcami, ktorí svoje výrobky produkujú v mieste určenom geografickým označením a ktorých výrobky majú typické kvality.

Označenie pôvodu síce patrí – rovnako ako známkové právo a právo obchodných mien – medzi priemyselné práva na označenie, rozdiel je v ich právnej ochrane. Rozhodujúca pri ňom totiž nie je ochrana výlučného práva pre určitý subjekt.

Registračným miestom aj pre označenia pôvodu bude úrad. Kvalita a špecifikácia výrobku v prípade poľnohospodárskych výrobkov a potravín bude musieť byť odsúhlasená ministerstvom pôdohospodárstva.

Kvalitatívne štandardy iných výrobkov, napríklad z keramiky alebo zo šúpolia, budú posudzovať príslušné kontrolné orgány. Cieľom tohto kontrolného mechanizmu má byť ochrana spotrebiteľa.

Tri súdy

Slovensko má ku dňu vstupu do EÚ povinnosť určiť súdy pre ochrannú známku spoločenstva, s právomocou riešenia sporov z porušovania a platnosti ochranných známok.

Súdy kompetentné rozhodovať vo veciach sporov týkajúcich sa priemyselných práv boli už novelou zákona č. 481/2002 Z.z. meniacou zákon o ustanovení nových sídel a obvodov súdov určené. „V pôvodnom návrhu figuroval len jeden súd - v Banskej Bystrici, pretože aj úrad má sídlo v tomto meste,“ hovorí D. Kyliánová.

Po pripomienkovom konaní sa do zákona doplnili ďalšie dve mestá – Bratislava a Košice. Ak by sa mal určiť len jeden súd, navrhovala by bratislavský, pretože práve v hlavnom meste je najviac prípadov, sporov a sídli tam aj väčšina patentových zástupcov.

Vymožiteľnosť priemyselných práv

Pre oblasť patentov je D. Kyliánová zástankyňou prijatia takzvaných litigačných pravidiel EÚ. Podľa nich by rozhodovanie sporov - najmä v rámci európskeho patentu a budúceho patentu spoločenstva - podliehalo Európskemu patentovému súdu. To je však podmienené podpísaním Dohovoru o zriadení systému na riešenie sporov týkajúcich sa európskych patentov. V súčasnosti sa o tejto otázke iba začína rokovať.

Slovenskí sudcovia by sa však podľa D. Kyliánovej tak či tak mali čím skôr vyškoliť najmä v oblasti ochranných známok. Po vstupe SR do EÚ sa totiž predpokladá „častý výskyt kolízií známky spoločenstva so známkou v SR“.

Ideálne by podľa nej bolo, keby známková agenda bola sústredená len na jeden súd, aby rozhodovanie v tejto oblasti bolo ujednotené. „Napríklad v oblasti patentov sa dnes v Európe vedú časté zdĺhavé litigačné konania, pretože sa stáva, že niekto, kto žaluje pre porušovania práv toho istého patentu podnikateľov – povedzme - v Holandsku a v Nemecku, v Holandsku vyhrá a v Nemecku naopak prehrá,“ uvádza D. Kyliánová.

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)