Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Najlepšie časy informatikov ešte len prichádzajú

23.05.2005, 12:13 | František Múčka | © 2005 News and Media Holding

Dopyt sa zvyšuje najmä po SAP konzultantoch, vývojároch či systémových špecialistoch.

  • Tlačiť
  • 40

Nájsť voľného špecialistu v odvetví informatiky nie je problém. Aspoň pre tých, ktorí sú ochotní ponúknuť nielen dobrý nástupný plat, ale aj záruku jeho nadpriemerného zvyšovania či širokú škálu benefitov. A tiež ochotu zainvestovať do ich rozvoja, hoci s vedomím, že ovocie nakoniec bude zberať konkurencia. A to možno už čoskoro.

Personalisti firiem si musia byť tiež vedomí toho, že ak na tieto podmienky nepristúpia počas prvého stretnutia s kandidátom, druhé sa už nemusí konať. Počítať s tým, že situácia bude pre firmy v budúcnosti jednoduchšia, sa nevyplatí. Informatikov na trhu síce pribúda, no nie tak rýchlo, ako tých, ktorí o nich stoja.

Kto je IT expert?

Rovnako, ako nie je možné hovoriť o informatikoch ako o jednoliatej skupine ľudí, nemožno zovšeobecňovať ani ich možnosti na trhu práce. Pre stále sa zvyšujúcu rôznorodosť činností v rámci informačných technológií postupne stráca na význame aj základné triálne triedenie informatikov.

Prvou skupinou sú tí, ktorí pracujú na vývoji softvéru, teda programátori, softvéroví inžinieri a architekti. Potom sú to ľudia venujúci sa správe operačných systémov, databáz a sietí.

26_programatori.jpg

Tretiu skupinu tvoria hardvéristi zaoberajúci sa kompletizovaním počítačov, ich údržbou a vynovovaním. Takéto striktné rozlišovanie, predovšetkým medzi správcami a hardvéristami, v praxi už opodstatnenie nemá.

Najmä v malých firmách sa riešeniu problémov so správou operačných systémov a zároveň starosti o počítače a ich príslušenstvo venujú tí istí ľudia. No zväčša vykonávajú len základný servis. Náročnejšie úlohy si vyžadujú užšiu špecializáciu.

Najnovšou, úplne odlišnou kategóriou sú SAP konzultanti, teda informatici, ktorí pre firmy vytvárajú riešenia priamo na mieru. Konzultanti musia mať nielen dostatočné zručnosti z prostredia informačných technológií, ale potrebujú sa orientovať aj vo firemnej ekonomike a samom procesnom riadení.

Zatiaľ čo napríklad programátorov a správcov systémov možno rátať na desiatky tisícok, SAP konzultantov je na Slovensku len niekoľko stoviek. Najväčšiu časť z nich si podelili firmy ako Siemens Business Services, Accenture či LogicaCMG.

Šesťciferné platy

Tieto spoločnosti sa bránia zlučovaniu všetkých SAP konzultantov do jednej skupiny. Rozlišujú medzi nimi tých, ktorí prichádzajú do kontaktu s klientmi, od tých, ktorí majú najväčší podiel na technickej príprave samého softvérového riešenia.

Takéto delenie vôbec nie je iba formálne, rozdiely medzi jednotlivými pozíciami môžu mať pri odmeňovaní hodnotu desiatok tisíc korún. Rozoznávať medzi programátormi treba aj podľa toho, aký programovací jazyk ovládajú. Pri správcoch operačných systémov je zasa dôležité rozlišovať, aký systém uprednostňujú.

0505/26_Bezak.jpg

Po akom je na trhu najväčší dopyt? „Jednoznačne po SAP konzultantoch,“ odpovedá bez váhania Martin Bezák, riaditeľ personálnej agentúry Globium, špecializujúcej sa výhradne na ľudské zdroje v oblasti informačných technológií. Pri vyhľadávaní týchto odborníkov, ktorých mesačné príjmy sú nezriedka šesťciferné, si na svoje často prídu aj headhuntingové agentúry venujúce sa zvyčajne len obsadzovaniu topmanažérskych pozícií.

Veľkí záujem je aj o vývojárov. Naopak, horšie sú na tom „prierezoví“ informatici, zabezpečujúci fungovanie počítačov a sietí vo firmách, ktoré informačné technológie využívajú len ako nevyhnutnú potrebu pre iný typ biznisu.

Vďaka cenovej dostupnosti výpočtovej techniky majú s výkonnými a modernými zostavami bohaté skúsenosti už aj stredoškoláci. Poskladať počítač z jednotlivých komponentov či vytvárať jednoduchšie verzie intranetových prepojení pre nich nie je problém. „Ponuka týchto IT-čkárov je vzhľadom na dopyt najväčšia a odráža sa to aj na ich mzdách. Hoci ich nominálne platy stúpajú, nárast väčšinou len kopíruje úroveň inflácie. A často ani to nie,“ vraví M. Bezák.

Súťaž o špecialistov

S konštatovaním, že celkovo sa nožnice medzi dopytom a ponukou v oblasti ľudských zdrojov v IT sektore roztvárajú, zástupcovia firiem pôsobiacich v sektore súhlasia. „Tvrdenia, že trh ľudských zdrojov v oblasti informačných technológií je vyčerpaný, neodrážajú realitu. No o tom, že ponuka sa oproti dopytu stenčuje, niet pochýb. Miesto pre ďalšie firmy, ktoré majú záujem využívať slovenských informatikov stále ešte za dobrú cenu, tu však je,“ hovorí Peter Prónay, generálny riaditeľ spoločnosti Siemens Business Services Slovakia.

Súhlasí s ním aj riaditeľka ľudských zdrojov T-Mobilu Barbora Stejskalová. „Náš biznis je prienikom telekomunikácií a informačných technológií. Ak hovoríme len o špecialistoch v IT oblasti, vieme, že súťaž o nich je výrazná. Problém s ich odlevom zatiaľ nemáme, ani s ich vyhľadávaním pre obsadzovanie voľných pozícií,“ vraví.

S tým, že by v Siemense či T-Mobile informatikov oproti štandardu na trhu preplácali, obaja nesúhlasia. To, že sa rozhodli proti vysokej fluktuácii poistiť aj mzdovou politikou, považujú za prirodzené. „Nízka súčasná fluktuácia v Siemense je dôkazom toho, že naše rozhodnutia v oblasti odmeňovania a benefitov sú správne,“ uzatvára tému mzdovej súťaže medzi firmami P. Prónay.

    Introvertní muži s neformálnou komunikáciou

    Informatici sú zvláštna komunita a to nielen pokiaľ ide o ich postavenie na trhu práce, zhodujú sa personalisti. O tom, aké ťažké je niekedy preniknúť do ich vnútorného sveta, sa rozprávajú príbehy. S pocitom, že svet je rozdelený na informatikov a ostatných ľudí, už personalisti svoje skúsenosti majú. Najmä pokiaľ ide samých vývojárov, s ktorými býva štýl života a povaha informatikov stotožňovaná.

    „Programátori sú naozaj vážni introverti, vzhľadom na povahu ich práce je to prirodzené. Riešenia zložitých problémov hľadajú v prvom rade u seba, nie v tímoch,“ hovorí M. Bezák. A spomína úsmevné požiadavky, s ktorými občas klienti do agentúry prichádzajú – nájsť komunikatívneho programátora. Podľa generálneho riaditeľa firmy Siemens Business Services P. Prónaya schopnosť informatikov dlhodobo samostatne pracovať môže byť pre manažéra aj výhodou.

    Problémy s komunikáciou s informatikmi väčšina riadiacich pracovníkov vo firmách nemá a to z jednoduchého dôvodu: vzhľadom na špecifiká IT sektora pochádza veľká väčšina z nich priamo z odvetvia. Viac energie pri zlaďovaní sa s IT komunitou musia vynaložiť manažéri, ktorí do sektora prišli z iných odvetví. Potvrdzuje to aj šéfka ľudských zdrojov Tronetu i Soitronu D. Očenášová Moravská. Pred svojím príchodom do Tronetu pracovala v bankovom sektore. „Najväčší rozdiel je v spôsobe komunikácie. Tá je v oblasti bankovníctva veľmi formalizovaná a prejavuje sa to na všetkých úrovniach komunikácie, od osobného kontaktu až po maily.

    V Tronete sa preferuje politika otvorených dverí,“ spomína si na najťažšie prvé tri mesiace, keď si hľadala cestu k technikom. Na druhej strane si pochvaľuje priestor, ktorý pre svoju prácu získala. „Cítila som veľkú chuť firmy investovať do oblasti ľudských zdrojov,“ dodáva. Z možností, či záujem firmy pramenil z nevyhnutnosti profesionalizovať sa v súboji o IT mozgy alebo jednoducho zo zvyšovania úrovne firemnej kultúry, si vyberá tú druhú. Hoci sama podotýka, že zavádzanie moderných štandardov do personalistiky v IT firmách je práve v očakávaní zostreného súboja o ľudí čoraz aktuálnejšie.

    Jeden z trendov, ktorý si už našiel cestu aj do odvetvia informatiky, je nový spôsob obsadzovania riadiacich postov. To, že vedúci nemusí byť za každú cenu najlepší odborník, ale mal by disponovať typickými vlastnosťami nevyhnutnými pre vedenie, teda organizačnými schopnosťami, komunikačnými danosťami a ďalšími soft skills, je čoraz samozrejmejšie. Hoci pohyb topmanažérov medzi jednotlivými sektormi nie je nič nezvyčajné, k tomu, aby informatikov manažovali ľudia z iných sektorov, pravdepodobne vo väčšej miere nepríde, keďže do IT sektora sa z iného prostredia ťažko vstupuje. Okrem vyštudovaných informatikov a elektrotechnikov si v IT zaujímavejšiu prácu nachádzajú zvyčajne už len absolventi matematicko-fyzikálnych smerov.

    Známou charakteristikou technologických firiem je nízky vekový priemer zamestnancov a fakt, že v priťahuje predovšetkým mužov. Príkladom je sám Soitron. Z troch stoviek systémových špecialistov, ktorí si vo firme našli miesto, je len dvadsať žien. Pokiaľ ide o vek informatikov, postupne sa bude zvyšovať aj napriek tomu, že mladých v sektore bude ďalej pribúdať možno ešte vo väčšom množstve.

O tom, že dopyt po analytikoch, programátoroch či správcoch databáz a operačných systémoch stúpa, svedčí nárast ich miezd, ktorý sa medziročne ráta aj na desiatky percent.

Mimoriadne skúsenosti s tým majú v spoločnosti Tronet. Firma s niekoľkými desiatkami zamestnancov minulý rok spolu so španielskym partnerom vytvorila spoločnosť Soitron.

Novovzniknutá firma si vytýčila za cieľ vybudovať centrum pre diaľkovú starostlivosť o stovky databázových sieťových a serverových systémov spoločnosti Hewlett-Packard a jej klientov v Európe i mimo nej. Okrem technickej stránky bol projekt mimoriadne náročný aj na množstvo špecialistov.

Počas jedného roka sa počet zamestnancov Soitronu z pôvodných piatich rozšíril na tri stovky. „Mesačne to znamená prírastok asi dvadsiatky špecialistov, čo je pomerne vysoké číslo,“ vraví riaditeľka ľudských zdrojov spoločností Tronet i Soitron Denisa Očenášová Moravská.

Dobrí aj bez jazykov

Nájsť podľa nej počas tohto obdobia dostatočný počet ľudí nebolo jednoduché. Svedčí o tom i vyšší mzdový nárast vo firme oproti pôvodným zámerom.

„Rozpočet na mzdy sme zvyšovali rýchlejšie, ako sme pôvodne predpokladali,“ dodáva D. Očenášová Moravská. S lepšími vyhliadkami získať informatikov za nižšie platy už nemôžu počítať ani firmy, ktoré od nich nevyžadujú ovládanie cudzích jazykov.

0505/26_MORAVSKA.jpg

To, či čoraz napätejšia situácia praje fenoménu rýchleho striedania zamestnávateľov, D. Očenášová Moravská nepotvrdzuje. „Ak sa raz rozhodnú, že zmenia zamestnávateľa, robia to dôkladne a sebavedome. No keď potom prácu vezmú, majú záujem nejaký ten rok v nej vytrvať,“ dodáva.

Podľa skúseností agentúry Globium je priemerná dĺžka zotrvania na jednom pracovisku do veku tridsať rokov tri roky, nad tridsať rokov približne päť rokov. Odchod zamestnancov neznamená pre firmy iba starosti spojené s vyhľadávaním nových ľudí.

Po ich nájdení sa začína proces zapracúvania, ktoré predstavuje ďalšie nepriame náklady. Čas, za ktorý sa novoprijatí zamestnanci stanú produktívnymi, sa ráta na mesiace.

„V hraničných termínoch pri zapracúvaní do najzložitejších úloh to môže byť aj pol roka,“ vraví D. Očenášová Moravská. A toto obdobie sa bude s orientovaním sa na náročnejšie technológie ešte predlžovať.

Licitujú, lebo môžu

Záujmu o informatikoch zodpovedá aj atmosféra, v akej sa nesú pohovory na prijatie. „Informatici svoju cenu poznajú a vedia sa podľa toho zariadiť, často vedú prijímacie pohovory s viacerými firmami naraz. Nemajú problém opýtať sa nás: V inej firme mi ponúkajú takýto plat, čo s tým viete robiť?“ hovorí o skúsenostiach v Soitrone špecialista na nábor Pavol Pleva.

Čoraz silnejšiu pozíciu pri vyjednávaniach majú aj čerství absolventi, najmä tí, ktorí si prácu v profesii odskúšali už počas štúdia. „Ľudí na trhu je málo a absolventi dobrých škôl so skúsenosťami sú veľmi vyhľadávaní. Záujem o junior manažérov badateľne stúpa. Dobrí absolventi si vyberajú, my fungujeme iba ako sprostredkovatelia ich výberu,“ hovorí M. Bezák. Podotýka, že na rozdiel od iných odvetví si náboroví pracovníci IT firiem nemôžu dovoliť luxus odkladu pohovorov.

Orientačné priemerné mzdy v IT pozíciách

(Vybrané kategórie, 2004)

Pozícia

Mzda

Programátor

Junior

26 000

Samostatný

34 000

Senior

45 000

Medziročný prírastok

14 %

Systémový administrátor

Junior

23 000

Samostatný

32 000

Senior

42 000

Medziročný prírastok

12 %

Poznámka: Bez mimoriadnych odmien, na vzorke IT firiem z Bratislavského kraja

PRAMEŇ: Globium

„Ak pohovor neprebehne do troch dní, šanca na získanie záujemcu je asi polovičná,“ vychádza z praxe M. Bezák. Medzi dobré školy ráta technické univerzity v Bratislave, Košiciach a Žiline. Smery súvisiace s informatikou sa študujú aj na ďalších vysokých školách zameraných na ekonomiku, pedagogiku alebo aj ďalšie technické smery.

„Aj absolventi týchto škôl si môžu nájsť veľmi dobrú prácu. Veď medzi programátormi sú aj stredoškoláci. No vo všeobecnosti platí, že nie každý, kto hrá prvú ligu, môže hrať aj majstrovstvá,“ glosuje. Z tohto vychádza aj snaha agentúry zapísať sa do povedomia poslucháčov univerzít. „K študentom musíme pristupovať ako k zamestnaným ľuďom,“ dodáva M. Bezák.

Možnosť rýchlej kariéry

Je IT odvetvie prostredím, kde sa dá spraviť rýchla kariéra? „Pokiaľ ide o projekt Soitron, odpoveď znie áno. Firma sa rýchlo rozrastá, a hoci z hierarchickej stránky nie je veľmi štruktúrovaná, pozícií pre riadiacich pracovníkov je dosť,“ vraví D. Očenášová Moravská.

K možnosti spraviť kariéru v krátkom čase prispieva aj skutočnosť, že spoločnosť sa nové pozície rozhodla obsadzovať z vlastných radov. Na úrovni vedúcich tímov, teda prvej riadiacej úrovni, v ktorej je vedúci zodpovedný za skupinu desiatich až pätnástich systémových špecialistov, už pôsobia ľudia, ktorí sa na ňu dostali po polroku práce aj bez predchádzajúcich manažérskych skúseností.

Možnosť budovať kariéru však podľa P. Prónaya nemusí súvisieť nevyhnutne s projektmi pre zahraničie. „V porovnaní so západnou Európou rýchlo rastie aj domáci trh dodávania IT riešení. Expanzia trhu umožňuje zdvíhať platy a budovať lojalitu u zamestnancov, ktorí sa môžu posúvať na vyššie pozície,“ vraví generálny riaditeľ spoločnosti Siemens Business Services. K odvetviam, ktoré budú v budúcnosti pre IT firmy mimoriadne zaujímavé, priraďuje napríklad zdravotníctvo či verejnú správu.

K platu telocvičňa i divadlo

Nárast dopytu po informatikoch, spojený aj so zvýšenou aktivitou zahraničných spoločností, ako sú Dell, IBM, Accenture či Soitron, ktoré si tu vybudovali základne na podporu svojho biznisu v rámci viacerých krajín Európy, priniesol vyššie štandardy do personálnej politiky v rámci celého sektora.

„Problematika riadenia ľudských zdrojov začína byť v IT brandži v kurze. Vidno to aj na tom, ako firmy pristupujú k budovaniu svojich personálnych oddelení,“ vysvetľuje D. Očenášova Moravská. A medzi najaktuálnejšími témami je aj odmeňovanie pomocou zamestnaneckých benefitov.

0505/26_pronay.jpg

V spôsobe, ako medzi zamestnancami stimulovať lojalitu pomocou miezd a ďalších výhod, sa spoločnosti odlišujú. Niektoré sa preto, aby na výplatné pásky svojich ľudí mohli zapisovať čo najvyššie sumy, vzdávajú poskytovania ďalších benefitov.

Hoci podľa analýzy PricewaterhouseCoopers patrí sektor informačných technológií a komunikácií na trhu medzi nadpriemerne oceňované, podiel benefitov v celkovej odmene je oproti iným, na odmeňovanie náročným odvetviam, výrazne nižší. Ide napríklad o sektory financií či farmácie.

„Pokiaľ ide o hrubé mzdy, porovnateľné pozície sú po sektore farmaceutiky najlepšie platené práve v IT sektore. No ak do odmeňovania započítame aj hodnotu poskytovaných benefitov, odvetvie informatiky predbehnú ešte banky a sieťové odvetvia,“ hovorí senior konzultant spoločnosti Branislav Hunčík. Určiť, akú zásluhu na tom má možný nižší záujem informatikov o zamestnanecké výhody alebo snaha firiem premieňať náklady na odmeny predovšetkým do zvyšovania miezd, je ťažké. T

rend je však opačný. Najmä zahraničné firmy svojim zamestnancom na Slovensku ponúkajú široké spektrum zamestnaneckých výhod od športového vyžitia, cez kultúru až po možnosť stážovať v zahraničných centrálach či získať certifikáty odbornosti.

No benefity v odmeňovaní čoraz častejšie začínajú využívať aj slovenské firmy. „Naši zamestnanci majú na výber z troch desiatok rôznych výhod, od mobilných telefónov, cez šport, vzdelávanie až po príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie,“ hovorí D. Očenášová Moravská.

Uprednostňovať vyšší rast miezd za cenu obmedzovania benefitov sa nechystajú ani v T-Mobile. „Vieme o firmách, ktoré idú cestou preplácania v mzdách aj za cenu obmedzovania benefitov. Naša stratégia to však nebude,“ dodáva B. Stejskalová.

Headhunteri za dverami

S tým, že sa Tronet, ale najmä jeho dcéra Soitron chtiac-nechtiac stane dodávateľom špecialistov pre konkurenciu, personalisti spoločnosti počítajú. „Už teraz sme pre headhuntingové spoločnosti veľkým lákadlom a je zrejmé, že sa o nás budú zaujímať čím ďalej, tým viac,“ vraví projektový manažér Soitronu Matej Gadomský.

V tejto firme sú si vedomí, že s doterajším štýlom náborovej politiky si už nevystačia. Počítajú do budúcnosti s vyššími nákladmi na recruitment? „Náborová politika sa určite zmení. Budeme sa musieť ešte viac zamerať na spoluprácu so školami, poukazovať na to, čo trh potrebuje, a samozrejme, hľadať nové spôsoby oslovovania mladých ľudí,“ vraví P. Pleva zo Soitronu.

Sama značka Hewlett-Packard, ktorá bola doteraz jedným z kľúčových prvkov mediálnej komunikácie náboru, už stačiť nebude. „Budeme sa snažiť poukazovať aj na iné stránky práce v Soitrone,“ dodáva. Okrem komunikovania možnosti pracovať s novými technológiami a sofistikovanými systémami to bude práve ponuka zamestnaneckých výhod.

    Znalostný manažment už aj v študijných programoch

    O tom, ako úlohu môžu IT technológie zohrávať pri samom manažovaní, sa diskutuje čoraz intenzívnejšie. O potrebe osvojovania si základov znalostného manažmentu presviedčajú čoraz častejšie vedúcich pracovníkov aj organizátori špecializovaných seminárov.

    Prvou vysokou školou na Slovensku, ktorá začne ponúkať samostatné študijné programy v oblasti znalostného manažmentu, je Vysoká škola manažmentu v Trenčíne a Bratislave – City University. Vzdelávať v čerstvo akreditovanom programe chce začať od septembra tohto roku.

    „Cieľom je poskytnúť študentom vzdelanie v oblasti využívania znalostného manažmentu, teda získavania, uchovávania a efektívneho využívania znalostí v rámci organizácie najmä prostriedkami modernej výpočtovej a telekomunikačnej techniky,“ vraví riaditeľ pre marketing a rozvoj školy Branislav Zlocha.

    Pri vyberaní predmetov tvoriacich program sa vychádzalo z rozdelenia, ktoré bolo pre udelenie akreditácie nevyhnutné. Tri pätiny predstavujú predmety všeobecného manažmentu, zvyšok, ktorý do programu mohla na základe svojho uváženia zaradiť škola, tvoria predmety znalostného manažmentu. „Ide o predmety ako počítačové spracovanie poznatkov, E-Commerce a E-Business, znalostné inžinierstvo či získavanie poznatkov z databáz,“ uvádza príklady B. Zlocha.

    Brala škola pri stanovovaní vyučovanej látky do úvahy aj špecifické potreby slovenských firiem? „Zatiaľ vychádzame z obvyklých programov znalostného manažmentu a čas ukáže, ako sa sylaby budú meniť. V každom prípade pôjde o živý program, ktorý sa bude vyvíjať,“ dodáva.

Foto - Miro Nôta, Milan Illík

  • Tlačiť
  • 40