Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Najúčinnejší impulz pre podnikanie

28.07.2010, 17:12 | Ján Oravec

Pomohlo by menej zákonov a zníženie regulačného zaťaženia

  • Tlačiť
  • 0

Kľúčom na zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku je legislatíva. A práve v oblasti legislatívy je situácia alarmujúca. Ešte pred voľbami v roku 2006 sme na to politikov upozornili prostredníctvom Auditu podnikateľského prostredia. Skonštatovali sme v ňom dva zásadné problémy legislatívneho rámca pre podnikanie: 1. legislatívna smršť, keď vláda a parlament zaplavili podnikateľské prostredie príliš veľkým počtom zákonov, ich noviel, noviel týchto noviel atď., 2. absencia posudzovania dosahov prijímaných zákonov na ekonomiku.

Čiastočným vysvetlením legislatívnej smršte bola potreba rýchlo prebrať veľkú časť európskej legislatívy pred naším vstupom do EÚ v roku 2004. Čiastočným vysvetlením chýbajúceho posudzovania dosahov bola absencia metodiky, podľa ktorej sa tieto dosahy dajú počítať. V rokoch 2006 až 2010 už vláda nepotrebovala s legislatívou kvaltovať kvôli EÚ a dokonca aj prijala dovtedy chýbajúcu metodiku počítania dosahov prijímanej legislatívy na ekonomiku.

Hlavné zistenia

Pred nedávnymi voľbami sme „oprášili“ Audit a podrobili sme analýze legislatívnu činnosť vlády a parlamentu od roku 2006. A aké sú jej dve hlavné zistenia? Po prvé, vláda a parlament pokračovali v prijímaní príliš veľkého počtu právnych noriem. Po druhé, dosahy prijímanej legislatívy vláda vypočítavala čisto formálne, prípadne ich nepočítala vôbec. Tu je niekoľko veľmi zaujímavých čísiel, ktoré situáciu ilustrujú viac než výstižne:

  • v danom období bolo na Slovensku schválených 2 735 právnych noriem (zákonov prijatých v parlamente, vyhlášok vydaných ministerstvami a ďalších právnych noriem, ktoré sú zverejňované v Zbierke zákonov),
  • tieto normy predstavujú 22 148 strán textu,
  • na ich prečítanie by bolo potrebných – pri normálnom tempe čítania – 231 dní, teda jeden z piatich pracovných dní v týždni,
  • každý desiaty zákon schválený v NR SR bol prijatý v skrátenom legislatívnom konaní, teda bez dostatočných, prípadne žiadnych konzultácií,
  • dva dni je najkratší čas, ktorý uplynul medzi napísaním návrhu zákona a jeho schválením v NR SR (zákon o cenových návrhoch obchodných spoločností),
  • desať najdôležitejších zákonov pre podnikanie bolo novelizovaných 81-krát, teda v priemere každého 2,5 týždňa sa menil aspoň jeden z nich.

Naša vláda a parlament sa teda správali ako čínske továrne: zaplavili náš trh veľkým množstvom nekvalitného tovaru, často doslova legislatívnymi nepodarkami. Zlyhali dokonca dvojnásobne: 1. zlyhali ako tvorcovia pravidiel (tie sú nekvalitné, je ich príliš veľa, sú často protirečivé, nezrozumiteľné) a 2. zlyhali aj ako tí, ktorí majú zabezpečovať vynucovanie ich dodržiavania (keď súdy rozhodujú päť aj 10 rokov). Máme teda absurdnú situáciu, keď sú u nás zákony schválené za dva dni, ale súdy na ich základe rozhodujú päť až 10 rokov.

Riešenie znie jednoducho: dosiahnuť pravý opak, teda aby súdy rozhodovali do dvoch dní, ale schvaľovanie zákonov nech trvá hoci aj päť rokov. Pomôcť teda môže len hľadanie najúčinnejších spôsobov, ako urýchliť rozhodovanie súdov a súčasne spomaliť prijímanie novej legislatívy a zjednodušiť a skvalitniť existujúci legislatívny rámec.

Iný prístup

Realizácia tohto riešenia už taká jednoduchá nebude. Vyžiada si totiž zásadne iný prístup novej vlády k legislatíve.

Po prvé, zníženie regulačného zaťaženia a zásadné zjednodušenie legislatívy sa musí stať naozajstnou politickou prioritou vlády. A to nielen ekonomických rezortov ako ministerstvo financií a ministerstvo hospodárstva, prípadne ministerstva spravodlivosti zodpovedného za legislatívu, ale k tomuto cieľu by sa mali – a nielen formálne – prihlásiť všetci ministri a najmä predsedníčka vlády, ktorá bude prostredníctvom Úradu vlády dohliadať nad napĺňaním tejto priority. Súčasťou tohto bodu je aj oprášenie zámeru z prelomu storočí urobiť z ministerstva hospodárstva ministerstvo podnikateľského prostredia.

Po druhé, oprava podnikateľského prostredia. Vláda čo najrýchlejšie vypracuje a predloží na schválenie balík korekcií tých zákonov a ich noviel, ktorými predchádzajúca vláda výrazne zhoršila podnikateľské prostredie na Slovensku (od trhu práce cez energetiku až po finančný trh).

Po tretie, menej nových zákonov a ich pomalšie prijímanie. Vláda následne predloží na diskusiu návrh na systémové skvalitnenie legislatívy a zníženie regulačného zaťaženia, a to najmä: 1. zmenou legislatívnych pravidiel vlády, 2. úplným zákazom, resp. výrazným obmedzením nepriamych novelizácií, 3. výrazným obmedzením skráteného pripomienkového konania, 4. výrazným obmedzením poslaneckých návrhov, ktoré v minulosti v poslednej chvíli často zásadne menili návrhy zákonov, 5. výrazným zvýšením nárokov na predkladateľov zákonov (prísny proces preukazovania potrebnosti navrhovanej legislatívy a jej dosahov na ekonomiku), v dôsledku ktorého príde k zásadnému spomaleniu prijímania novej legislatívy.

Po štvrté, kapacity. Aby celý systém mohol lepšie fungovať, teda aby vláda a parlament produkovali omnoho menej, ale omnoho kvalitnejších právnych noriem, je potrebné vyškoliť, uviesť do praxe a stabilizovať expertné kapacity, ktoré budú schopné tento cieľ procesne a administratívne zabezpečiť. Odbornou oporou nám v tomto prípade môže byť napr. OECD.

Význam

Zásadné znižovanie legislatívneho, regulačného a administratívneho zaťaženia je najlacnejší a najúčinnejší spôsob podpory podnikania, aký existuje. Neustály nárast finančných nákladov spojených s reguláciou, ktorý je dôsledkom narastajúceho regulačného bremena, spôsobuje značné zvyšovanie nákladov na podnikanie a pokles našej konkurencieschopnosti.

Zjednodušovanie regulácie a znižovanie regulačného bremena nadobúda význam obzvlášť v kontexte s krízou verejných financií. Tá už zasiahla mnohé krajiny a ešte viac ich zasiahne v budúcnosti, pričom negatívne dôsledky sa v konečnom dôsledku prenesú na plecia súkromného sektora. V tejto situácii, keď vlády nemajú finančné prostriedky, je snaha o zjednodušovanie regulácie a znižovanie regulačného bremena vynikajúcou príležitosťou, ako uľahčiť súkromnému sektoru bez toho, že by vlády museli vynakladať dodatočné prostriedky. Stačí len zrušiť časť regulácie, ktorá súkromný sektor finančne zaťažuje.

A napokon, zníženie regulačného bremena nie je dôležité len pre dnešné, najmä malé a stredné podniky, ale hlavne preto, aby ďalšie a ďalšie podniky v budúcnosti mohli vznikať a prosperovať. Aj preto je tento cieľ mimoriadne významný a budeme presadzovať, aby sa stal jednou z najvyšších priorít novej vlády.

Autor je prezident Nadácie F. A. Hayeka a prezident Združenia podnikateľov Slovenska.

Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU č. 29.

Ilustračné foto na titulke - Archív

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)