Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Nominácie Manažér roka 2006: Andrej Kiska

17.10.2006, 12:48 | TREND

  • Tlačiť
  • 0

reklama/KPMG_square_300x300.gif

Manažérske školy mu chýbajú. Aj sa správa uvoľnenejšie, ako je zvykom medzi bratislavskými manažérmi. Otázka, koľko firiem musel pre neúspech zavrieť, mu príde úplne normálna.

Zvyká si, že potom, čo sa stal úspešným, váženým a bohatým, sa teraz stáva známou osobnosťou. Ak chce, aby bol jeho charitatívny projekt Dobrý Anjel úspešný, musí vystupovať na verejnosti a v médiách. Aby ľudia uverili jemu aj jeho projektu. A jemu ľudia uveria. Väčšinou na to stačí pár minút.

Na čo byť hrdý

Po poriadku. Tú najlepšiu manažérsku školu Andrej Kiska vlastne má. Prax. S bratom a bratrancom v posledných desiatich rokoch založili a manažovali ziskové firmy, ktoré v čase ich predaja zamestnávali vyše štyristo ľudí, a ťažili z dôvery tisíckrát väčšieho počtu klientov.

Odmeranosť či štylizovanosť typického šéfa veľkej finančnej inštitúcie A. Kiska nemal kde získať. Kto sa na začiatku kariéry vyše pol roka živí napríklad štrnásťhodinkovkami na benzínovej pumpe v Amerike, aby za tri týždne o všetko zarobené prišiel jedným zlým rozhodnutím, získa skôr pokoru.

A. Kiska si môže hovoriť, že je úspešný, lebo vybudoval slovenskú jednotku v katalógovom a splátkovom predaji z trošky požičaných peňazí a z know-how budovaného za pochodu. Fakticky vytvoril trh a postavil naň firmy také odolné, že ani jeden z veľkých medzinárodných hráčov nimi výrazne nezatriasol.

Definitívne mohol byť A. Kiska spokojný, keď záujemcov o kúpu ich biznisu bolo vyše desať vrátane najväčších bankových skupín pôsobiacich na Slovensku. Pripustiť, že je bohatý, musel A. Kiska, keď tento obchod skončil.

A dôkaz, že v marketingu býva zvyčajne o krok vpred ako konkurenti? On pozná poučku, že netreba predávať produkty, ale emócie, teda budovať značky a nimi zvyšovať maržu. Triangel bola najsilnejšia značka katalógového predaja na Slovensku vždy. Bola prvá a ňou aj ostala. A kúpiť niečo „cez Quatro“ sa stalo synonymom kupovania na splátky. Lokálna verzia príbehu o Xeroxe a xeroxovaní s jedným rozdielom. Firma A. Kisku o trh, ktorý vytvorila, neprišla.

V Poprade a Bratislave

Kiskovci sú z Popradu a tam aj postavili svoje firmy. Nič sa na tom nezmenilo ani po predaji celého portfólia firiem okolo Triangla a Quatra Všeobecnej úverovej banke a ich zlúčení do spoločnosti Consumer Finance Holding. „Pred predajom sme veľmi pozorne počúvali, aké sú zámery a plány s našimi spoločnosťami. Ak by sme nevideli rozvoj, ale naopak, prepúšťanie či presúvanie do Bratislavy, nikdy by k predaju nedošlo,“ vysvetľuje A. Kiska.

A naopak, šéf VÚB hovorí, že pre banku by zasa transakcia nemala taký význam, ak by bratia Kiskovci nedali sľub, že sa budú firmám venovať aj po predaji ešte minimálne dva roky. Tiež pocta.

Pre tvorcov Triangla a Quatra to znamená, že cenné nie sú iba vybudované značky, špecifické know-how a klientske databázy. Ale že sa od nich chcú niečo naučiť aj bratislavskí bankári.

41_kiska02.jpg

Učiť sa napríklad môžu, ako aj vo veľkej firme dlhé roky udržať „rodinného ducha“. A. Kiska vysvetľuje, prečo je to podľa neho nutné: „V robote človek strávi často viac času ako doma, so známymi, s rodinou, a preto sa musíme snažiť, aby sa tam cítil dobre.“

Rozdiel je budovať atmosféru dôvery v novom podniku, v ktorom sú navyše majitelia blízka rodina, a snažiť sa o to, keď sú už zamestnancov dávno stovky. A. Kiska odporúča nevzdať to ani vtedy.

Radí zachovať príjemné a otvorené vzťahy založené na dôvere a empatii minimálne so svojimi najbližšími podriadenými. Byť príkladom a snažiť sa, aby sa aj oni k svojim podriadeným správali rovnako.

A byť nekompromisný nielen k tým, čo kradnú a klamú. Ale ku každému, kto zámerne vyvoláva rozbroje v spoločnosti. Byť nekompromisný pre A. Kisku v tomto prípade znamená človeka prepustiť.

A naopak. Ak človek chce robiť, ak má talent, a napriek tomu sa mu nedarí, treba mu dať druhú a možno aj tretiu šancu.

Aký úrok je morálny

Nájsť pre človeka vhodnú prácu a vytvoriť mu na to dobré podmienky ešte neznamená, že bude naozaj motivovaný. A ani veľký plat neurobí z dobrého zamestnanca výborného, dodáva A. Kiska.

Ľudia musia vedieť, že ich služby sú pre zákazníka to, čo zákazníci potrebujú. A že starostlivosť o zákazníka je nadradená krátkodobému zisku spoločnosti.

Zakladateľa firiem, ktoré požičiavajú peniaze za vyššie úroky ako napríklad banky, nevyruší ani táto narážka. Spomína, ako začali požičiavať peniaze alebo ponúkať cez katalóg na splátky elektroniku v čase, keď iná možnosť vlastne ani nebola. Hovorí o začiatkoch, keď prví klienti prišli do firmy poďakovať s fľašou a slovami: „Pán riaditeľ, ten televízor mi naozaj prišiel.“

A. Kiska si nemyslí, že by sa jeho ľudia mali hanbiť za to, že dnes ponúkajú takmer vždy drahšie pôžičky ako banky. Odporúča skúsiť poslať ich bežného klienta do banky požičať si napríklad desaťtisíc korún na televízor.

„Aký bude mať bežný človek pocit z toho, keď ho usadia ľudia v bankových uniformách za stôl a začnú klásť množstvo otázok o jeho súkromí?“ argumentuje. A vysvetľuje, že ľudia potrebujú televízor, nie požičiavať si peniaze. Chcú sa tešiť z výrobku, a nie hanbiť sa za to, že na to práve nemajú.

Ak je podľa zakladateľa splátkového predaja pred jeho firmou nejaká výzva, tak je to naučiť sa požičiavať aj tým najchudobnejším. Tak aby dokázali vrátiť.

Padne otázka, či je teda morálny taký biznis, keď sa môže klientovi pozrieť do očí aj po rokoch. Odpovedá, že to nestačí. Verí, že morálny je z jeho strany biznis vtedy, ak je klient taký spokojný, že sa opätovne vracia a znova využíva služby spoločnosti.

Rodina

Je výhoda, keď sú majitelia firmy naozajstná rodina? A. Kiska skôr nabáda na opatrnosť. Ak ľudí ťahajú do biznisu rovnaké motívy, potom sú rodinné putá bonus navyše.

Ak budete zakladať firmu, tak do nej nezoberte rodinu len preto, lebo je to rodina, radí A. Kiska, ako v biznise neprísť o najcennejšie vzťahy. On mal šťastie.

Hoci bratranec už podniká sám, rodiny sa stretávajú. S bratom Jarom sú v kontakte nielen ako manažéri najatí VÚB, ale zarobené peniaze už aj znova investovali do nehnuteľností.

    Andrej Kiska (44) vyštudoval mikroelektroniku na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (dnešnej Slovenskej technickej univerzite) v Bratislave. Do revolúcie pracoval v popradskom Naftoprojekte. Šťastie hľadal v rôznych profesiách v Amerike, v roku 1992 na Slovensku založil firmu obchodujúcu so zlatými šperkmi. Do finančníctva prenikol v roku 1996 katalógom splátkového predaja Triangel, ktorý prevádzkovala spoločnosť TatraCredit. O dva roky neskôr sa pridala firma Quatro ponúkajúca predaj na splátky v predajniach a ďalšie spoločnosti (Q-Car, Slovenská požičovňa a Slovenské kreditné karty), vďaka ktorým sa skupina stala najväčším slovenským splátkovým predajcom. Dohoda o predaji celej skupiny bola uzavretá na konci roka 2004. A. Kiska ostal v terajšom Consumer Finance Holding pracovať, zastáva tam funkciu predsedu predstavenstva. Čoraz viac času však venuje tomu, čo si sľúbil na vrchole svojho podnikania. Od leta tohto roka rozbehol charitatívnu organizáciu Dobrý Anjel.

Keď do VÚB prišla správa, že „v nomináciách na Manažéra roka je aj Kiska“, padla samozrejmá otázka, či Jaro alebo Andrej. Aj tomu nominovanému to príde ako prirodzená otázka.

„Spolu sme nerozdielne budovali spoločnosti a jediný rozdiel medzi nami je v tom, že ja som sa po predaji našich firiem rozhodol vložiť časť z peňazí a manažérske schopnosti do projektu pomoci ľuďom v núdzi,“ hovorí A. Kiska.

Dobrý anjel

Dobrý Anjel je charitatívny projekt, o ktorom možno povedať, že bude úspešný. Na rozbeh má dosť peňazí aj ľudského kapitálu a je postavený na jednoduchej myšlienke robiť charitu transparentne a adresne.

Na začiatku do Dobrého Anjela A. Kiska vložil tridsať miliónov korún. Považuje za svoju povinnosť vrátiť životu niečo z toho, čo získal.

Hovorí, že vo svojom čine nevidí niečo výnimočné. Zverejnenie osobného finančného vkladu pomáha projektu dokázať úprimnosť úmyslov.

Ľudský kapitál, to je najmä A. Kiska a jeho kamarát Igor Brossmann, bývalý spolumajiteľ reklamnej agentúry Wiktor Leo Burnett. Kapitál, ktorý A. Kiska a I. Brossmann vkladajú, je aj ich priateľstvo.

A. Kiska totiž nepatrí medzi tých, ktorí hovoria, ako im vysoké príjmy a vplyv zobrali kamarátov. Jemu od nadšenia stúpa hlas, keď počíta, koľko priateľov v biznise získal. A kým ho stačíte stopnúť, už ich aj menuje. Rad radom. Aj ľudí, s ktorými sa musel stokrát deliť o svoju maržu.

A to najpodstatnejšie, princíp Dobrého Anjela: dať ľuďom možnosť pomáhať onkologicky chorým, tak aby sa dar do posledného haliera dostal chorým ľuďom a tak, že darcovia budú presne vedieť meno, adresu a príbeh ľudí, ktorým ich dar pomohol.

No poďte, pán Kiska

A. Kiska spomína, ako pred niekoľkými dňami sedel v malej čakárni malého onkologického oddelenia v malom meste na východe Slovenska. Mal dohodnuté stretnutie týkajúce sa projektu Dobrý Anjel, no pán primár mal ešte nejakú prácu a nechal ho pol hodiny čakať.

A. Kiskovi to pripomínalo časy, keď začínal podnikať. Vtedy čakával v predajni s kufríkom ponožiek z Tatrasvitu na majiteľa predajne, ktorému sa ich snažil predať. Aj vtedy musel trpezlivo čakať a dúfať, že ho po hodinách cesty a čakania po pár minútach nepošlú preč.

„No poďte ďalej, pán Kiska, ale rýchlo, mám na vás presne dve minúty,“ spomína si na privítanie primára. Vôbec sa na neho nehnevá. Rozumie, akú ťažkú a náročnú prácu onkológovia vykonávajú.

Vysvetľuje, že pri takýchto stretnutiach z niektorých lekárov „únava doslova padala“. A rozpráva, že na záver niektorých stretnutí by sa boli s onkológmi najradšej objali. On lekára za to, čo všetko robí a čím všetkým musí prejsť, a lekár jeho za to, že niekto vymyslel systém, keď on, doktor, bude môcť svojim pacientom pomôcť ešte viac.

FOTO – IVAN FLEISCHER

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)