Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Obchod s hejtom: Keď (ne)obyčajná revolta skončí biznisom

31.12.2017, 18:01 | Mária Hunková | © 2017 News and Media Holding

Na trhoch sa prechádzate od stánku k stánku, bez záujmu prejdete aj okolo toho s perníkmi, keď tu vás zrazu niečo donúti zastaviť. „Choď do riti!“ čítate na jednom z perníkov. „Neznášam ťa. Bola si zlá. Za sex,“ píše sa na ďalších. A hneď je jasné, že tieto perníky nebudú úplne tradičné.

  • Tlačiť
  • 0

Tagy

biznis, predaj

Namiesto sladkých vyznaní sú pokryté negatívnymi nápismi. Šokovať môže aj obchodná značka, pod ktorou sa predávajú: Porníky. Obchod s netradičnými perníkmi si založili tri mladé ženy Adriána Moravčíková, Zdenka Bubáková a Romana Metelková.

Hejterky telom a dušou, ktorým nechýba - ako samé hovoria -, nekorektný humor. Nápad s predajom netradičných perníkov sa v ich hlavách zrodil tak povediac z nudy. Unavovali ich klasické perníky s presladenými názvami, a tak si povedali, že tomu dodajú trocha vtipu a rebélie.

Aj keď perníky predávajú ešte len od septembra, odberateľov už majú nielen z rôznych kútov Slovenska, ale aj Čiech. Ich prvý produkt si kúpil priateľ jednej z perníkárok, a potom zopár kamarátov. Nikdy sa vraj ale neorientovali na predaj známym. Požiadali ich len o zdieľanie facebookovej stránky, a potom sa obchod rozbehol sám.

Keď sa aj pernikárky hanbia

V súčasnosti mesačne predajú podľa vlastných slov niekoľko sto kusov Porníkov. V ponuke ich majú v rôznych farebných prevedeniach a veľkostiach, od čoho sa odvíja aj cena. Menší stojí šesť eur, väčší deväť eur. Ich výrobu prenechali profesionálom. Spolupracujú s pekárňou, ktorá už roky používa vlastný tajný recept. Perníky im tam pečú, podľa predlohy ozdobujú a hygienicky balia.

PerníkZdroj: Porníky

Dizajn si vymýšľajú mladé podnikateľky. Často však dostávajú inšpiráciu aj priamo od ľudí, ktorí si nechávajú vyrábať perníky s vlastnými popismi. Ako keď si dal jeden zákazník vyrobiť perník „Ľúbim sa“. Bol určený jeho otcovi, ktorý si to vraj často hovorí. Teraz si takýto perník môžu kúpiť aj iní.

Niekedy perníkárky dostávajú žiadosti aj na nápisy, pri ktorých sa vraj už samé hanbia. Najmä, keď sú na ich vkus príliš vulgárne. Ako sa ale hovorí: „Náš zákazník, náš pán,“ a tak vyhovejú každému prianiu. Zákazníkom z Bratislavy perníky odovzdávajú osobne, ostatným ich posielajú poštou. Zavše ich klienti prosia, aby svoju obchodnú značku na balík neuvádzali. „My to ani nerobíme, ale asi sa boja, čo by si ľudia pomysleli, keby im prišiel balík s logom Porníky,“ smeje sa A. Moravčíková.

Neprehliadnite

„Čo je to za generáciu?!“

Perníky predávajú prostredníctvom webu, ale aj na trhoch. Boli už napríklad v Banskej Bystrici, Malackách a pred Vianocami predávali v hlavnom meste. Na osobnom predaji je podľa R. Metelkovej najlepšie pozorovať reakcie ľudí. „Najviac sa mi páčia tie pohľady a reakcie typu: ,Bože, čo je toto za generáciu?,‘ Dávame si čiarky, koľkým ľuďom sa to páči, alebo nepáči,“ hovorí.

Prieskum zatiaľ vraj vychádza v ich prospech. Negatívne reagujú najmä starší ľudia. I keď aj tí dokážu prekvapiť a na perníkoch sa zasmejú, alebo si jeden dokonca kúpia. Matka Z. Bubákovej bola tiež najskôr v šoku z toho, čo sa rozhodla spolu s kamarátkami predávať. Potom si ale zvykla a dokonca ich bola pozrieť a podporiť na jednom tržnom predaji. „Prišiel s ňou aj môj brat, kúpil jej perník ,Choď do riti!‘. Mama ho radšej rýchlo zjedla,“ spomína so smiechom Z. Bubáková.

Predajom nezvyčajných perníkov by sa v budúcnosti tri mladé ženy chceli živiť. V súčasnosti každá pracuje v úplne inej oblasti. Nemajú ale prehnané očakávania. Nateraz podľa vlastných slov budú rady, ak si Porníkmi zarobia na nejakú exotickú dovolenku. Keďže svoj vlastný biznis rozbehli len pred pár mesiacmi, zatiaľ väčšinu peňazí z predaja investujú do výroby nových produktov.

Z Facebooku na predajné pulty

O niečo ďalej je Demo Tivátor. Áno, ide o fiktívne meno, odvodené od projektu Demotivácia. Jej autor najskôr začal tvoriť vtipný obsah plný sarkazmu a hejtu na Facebooku. Dnes má na tejto sociálnej sieti viac ako 97-tisíc priaznivcov a tiež vlastnú webovú stránku, kde okrem iného promuje a predáva svoje produkty. Od nohavičiek s nápisom „Môj tato ťa zabije,“ cez šálky napríklad „Nebuď chuj“, tričká „Krajšia ako tvoje dieťa“, mikiny „Just don't do it“ až po čiapky s vlastným logom.

Svoju identitu drží admin Demotivácie v utajení. Oficiálne prezrádza len toľko, že pracuje v reklame. S Demotiváciou to podľa jeho slov vzniklo náhodou, spontánne a funguje to tak doteraz. „Nikdy som to nerobil kvôli nejakému príjmu a dúfam, že to tak zostane čo najdlhšie. Merch vznikol rovnako, ako tie pablblé obrázky. Napadlo mi niečo vtipné a spontánne som sa s tým chcel podeliť. Všetky tie tričká, mikiny a šálky som chcel v prvom rade sám pre seba a svoje okolie,“ hovorí.

To, že sa to páči väčšiemu okruhu ľudí, ako pôvodne zamýšľal, vníma ako bonus. Úprimne dodáva, že mu tiež pohladká ego, keď vidí ľudí chodiť vo veciach od neho. Autisticky sa vnútorne uchechtáva, keď príde na stretnutie s klientom a má na stole jeho šálku. Účelom ale podľa neho nie je nejaký masový predaj. Produkty sú skôr určené pre ľudí, čo sledujú Demotiváciu a vedia čítať medzi riadkami. „Respektíve, ako by jeden z najväčších mysliteľov našej doby povedal: ,Rozmýšľajú kontextuálne‘,“ dodáva.

Príjem má aj z reklamy

Demotivácia podľa neho nie je o „hejterstve“, snaží sa o politicky nekorektnú srandu. Chce hovoriť nahlas to, čo si veľa ľudí myslí a z rôznych dôvodov to nemôžu, nechcú alebo nevedia povedať na plné ústa. „Plus samozrejme okorenené o pár blbých vtípkov, level suterén,“ dodáva s úsmevom. Inšpiráciu mu dáva sám život.

Napríklad vetu „Môj tato ťa zabije“, ktorá zdobí dámske nohavičky, predtým videl niekde ako tetovanie. Motívy na tričkách sú zase „z facebookového planktónu, kde sa maminky pretekajú v tom, koho harant je viac zlatunký“. O ktoré jeho produkty je najväčší záujem a koľko kusov mesačne predá povedať nevedel. Spomenul akurát, že napríklad šálky sa vypredajú skoro okamžite po vypálení. Zároveň ale dodáva, že to nie sú žiadne Rytmusovské čísla.

Najpredávanejším produktom od Demotivácia je šálka

Najpredávanejším produktom od Demotivácia je šálkaZdroj: Demotivácia

O predaj, skladovanie a logistiku sa mu starajú ľudia z Ruka Hore. Za ňou stoja Aleš Varga a Ladislav Menyhart, ktorí obchod rozbehli so značkami niekoľkých slovenských raperov, napríklad JBNMT Patrika Rytmusa Vrbovského. Výrobu textilu zabezpečuje spoločnosť Merchyou. Obe firmy majú svoju maržu a zvyšných 15 centov ide na účet autorovi produktov. O niečo vyšší príjem má pravdepodobne z reklamy.

„Uživilo by to priemernú rodinu“

Priestor predáva rôznym spoločnostiam na svojom webe demotivacia.com. Nikoho pritom sám neoslovuje, nenúka sa. Firmy sa ozývajú samé, pričom si medzi nimi vyberá vhodné pre svoju cieľovú skupinu. Jeho filozofiou je, že keďže práve fanúšikovia Demotivácie sú pre inzerentov „tovar“, musia za to niečo dostať.

„Žiadna slaboduchá reklama na prací prášok sa nekoná a konať nebude. Snažím sa experimentovať s maximálnou férovosťou voči ľudom, lebo sám mám pocit, že hlúpej, prvoplánovej reklamy je až príliš a všetci sme z toho unavení,“ hovorí autor Demotivácie. To, že sa mu ozývajú inzerenti sami, má podľa neho tú výhodu, že vedia do čoho idú a nemusí im dokola vysvetľovať, čo je Demotivácia, prečo je Instagram super a že sa mu nemajú miešať do copywritingu.

Hovorí, že Demotivácia by pokojne uživila jednu priemernú rodinu v regióne, teoreticky aj menšiu dedinu, ak by sa tomu venoval naplno. Odmieta ale, aby sa zo zábavy stala práca a nutnosť. „Ale uvidíme, čo bude. Momentálne, dajme tomu, generuje jednu bratislavskú výplatu mesačne,“ dodáva utajený admin na margo svojich aktuálnych príjmov z Demotivácie.

Tričko je hejtom fotiek malých detí, ktorými ich matky plnia Facebook

Tričko je hejtom fotiek malých detí, ktorými ich matky plnia FacebookZdroj: Demotivácia

Príspevky im posielajú aj politici

Zomri. To je ďalší provokatívny projekt, stránka, za ktorou stoja traja mladí admini. Časť Slovenska zabávajú a ešte väčšiu časť provokujú svojimi vulgárnymi, ale tiež často trefnými a zábavnými obrázkami. Terčom ich výsmechu a hejtu sú extrémisti či mentálni atléti, ako sami nazývajú ľudí s pochybnými morálnymi hodnotami. Tiež slovenské celebrity či osoby, ktoré ťažko niekam zaradiť, ako Tibor Rostas či Martin Daňo.

Rovnako ako v prípade Demotivácie, aj autori Zomri si od začiatku snažia uchovať tajomnosť tým, že oficiálne nikde neuvádzajú svoje mená. „Miera utajenia súvisela aj s tým, aké posty sme dávali v minulosti. Nikto z nás nechcel dostať na búdku. Na začiatku to bolo dosť divoké, teraz je to o niečo komerčnejšie, menej konfrontačné,“ hovoria.

Verejnosti o sebe prezradili akurát toľko, že sa stretli pri internetovom projekte Martin Jakubec, ktorý bol predchodcom Zomri. Išlo o stránku, kde sa M. Jakubcovi posmievali. Ten na to najskôr reagoval agresívne. Keď zistil, že aj z negatívnej reklamy môže ťažiť, sám sa dokonca začal vydávať za administrátora tejto stránky. Podobne to skončilo aj s politikmi, ktorým sa sprvoti nepáčili príspevky na ich adresu.

„Tým, koľko ľudí nás teraz sleduje, tak je to pre nich akoby prestíž, keď im venujeme post. Raz za čas si ho dokonca niektorí sami odpromujú. Začal s tým Boris Kollár, ktorý si úplne osvojil našu komunikáciu. Napísal napríklad: ,Nerobte si zo mňa srandu, možno som váš otec.‘,“ hovorí admin Zomri. Z času na čas ich fotkami z parlamentu zásobujú aj priamo poslanci.

Admini Zomri si často berú na paškál aj politikovZdroj: Zomri

Upíšu sa, ak budú chcieť skončiť

Momentálne má Zomri takmer 83-tisíc sledovateľov. Bez toho, aby si na Facebooku platili sponzorované odkazy, v priebehu dvoch týždňov dostanú na svoje príspevky 128-tisíc lajkov a osemtisíc komentárov. Okrem toho im denne chodia desiatky obrázkov, ktoré produkujú sami ich fanúšikovia, a tým pomáhajú vypĺňať obsah ich stránky. Speňažiť svoj úspech napríklad vo forme spolupráce s nejakým politikom sa zakladatelia Zomri nikdy nesnažili ani nesnažia.

Ako hovoria, nechcú podporovať nikoho, chcú kritizovať zlobu a ľudskú hlúposť. Uvedomujú si, že ak by sa niekomu upísali, mohlo by to mať fatálny následok. Ľudia by vycítili, že ich príspevky sú platené. Na takúto spoluprácu by sa preto dali v prípade, že by s tým už chceli skončiť. „Nedávame si za nič veľké zásluhy, ale myslím si, že sme napríklad prispeli k tomu, že kotlebovci stratili na sile. Občas vieme podporiť aj prospešné projekty. Vďaka nám dve mimovládky vyhrali projekt,“ hovorí zástupca Zomri, ktorý najčastejšie rieši tieto spolupráce.

A čím sa dostalo Zomri do predaja? Nateraz tričkami a krytmi na telefón. O predaji vlastných produktov rozmýšľali už dlhšiu dobu, no začali s ním až zhruba pred trištvrte rokom. „Cítili sme veľký dopyt. Nevieme ani povedať nejaký konkrétny deň, kedy vznikol ten nápad. Medzi ľuďmi sa začala značka Zomri veľmi používať. Ľudia nám posielali fotky z dovoleniek, kde sa to slovo objavuje na rôznych miestach,“ hovorí, ako a prečo vznikol nápad s predajom jeden z adminov.

Od Zomri predávajú tričká, ale aj obaly na mobilyZdroj: Zomri

Predaj postúpili Kompotu

Tým, že všetci traja pracujú, hľadali niekoho, kto by to celé za nich zabezpečil. Pokukovali po viacerých potencionálnych predajcoch, no nakoniec oslovili Kompot. Obchod, ktorý predáva nielen vlastné „trvanlivé“ tričká balené v zaváraninových pohároch, ale aj produkty iných tvorivých autorov, ktorí sa nechcú zaoberať predajom, alebo nevedia, ako na to. „Vnímali sme to ako exkluzívnu spoluprácu. Trocha sme sa obávali, že to budú brať príliš vážne, ale nakoniec sme zistili, že sú za tým veľmi pohodoví ľudia. Hneď sme si sadli,“ hovorí spoluzakladateľ Zomri.

Podľa neho je to v súčasnosti už viac biznis ľudí z Kompotu, ako ich. Navrhli celú predajnú politiku, zabezpečujú výrobu aj predaj. „Chceli sme to niekomu posunúť, aby sme s tým nemali žiadnu starosť, lebo už pomaly nestíhame ani spravovať našu stránku. Zároveň nám vyhovovalo, že do toho išla firma, ktorá je sama o sebe známa, že do toho vložila aj svoju značku a sami prichádzajú s nápadmi,“ vysvetľuje ďalší  z trojice autorov Zomri.

Nielen im zastrešuje Kompot predaj produktov, ale napríklad aj značke Kundy Crew. Ide o ďalší projekt, ktorý sa vyznačuje politicky nekorektným humorom. Svojimi výšivkami dobýjajú priazeň Slovákov už dlhšiu dobu. Objavujú sa na nich rôznorodé motívy, pričom sa nevyhýbajú ani politickým. Zväčša ide o slovné hračky, ako napríklad „Bolo nám to kotleba?“, alebo veršovačky „Mlieko rozliate, karty rozdaté. Choď voliť“, či vlastné posolstvá „Kto do teba kameňom, ty doňho kebabom!“.

Hejt vyvolaný cenou hejterského produktu

„Jeden z nás dostal pred pár rokmi na narodeniny krásnu zarámovanú výšivku s motívom "Ľuďo je*e", vyšitým vlastnoručne Kundy Crew. Mimoriadne sa mu zapáčila, a tak veľmi ju túžil mať aj na tričkách, až sa mu to splnilo,“ hovorí zakladateľ Kompotu Peter Hajdin. Odvtedy predávajú už tretiu generáciu týchto tričiek. Najnovšie majú aj s realistickým 3D efekt, ktorý evokuje skutočný krížikový steh. Radosť pre oko, potešenie pre pršteky, hovorí P. Hajdin.

Spoluprácu s Kundy Crew, ako aj so Zomri, podľa neho po obchodnej stránke neľutujú, ich očakávania boli naplnené. Zatiaľ najväčším predajným hitom Kundy Crew je motív sociologického realizmu „Ľuďom je*e". V prípade Zomri je to zasa mierne dyslektický motív „NA STRÁˇY“. Tieto tričká predávajú za symbolickú cenu 14,88 eur. Ostatné tričká Zomri a kryty na mobily sú o niečo drahšie, stoja 23 eur.

Najmä na Facebooku si za túto cenu vyslúžili kritiku. Prekvapila aj samotných adminov Zomri, ktorí skôr očakávali low cost predaj. Podľa P. Hajdina sú ceny produktov nastavené tak, aby dávali zmysel všetkým zúčastneným, pričom ich kúpa je dobrovoľná. „Pomer medzi ufrfľanými komentármi a predanými kusmi hovorí jednoznačne v prospech nastavenej ceny,“ dodáva. Aký zisk majú z predaja jednotliví hráči, neprezradil. Odpovedá len, že príjemný.

Vlna hejtu lodičky poplaví ešte veľmi dlho

Hejterstvo nie je žiadnou novinkou. Pomenované je už dávno, no v súčasnosti je viac transparentné. O tom, prečo tak do nepamäti funguje na ľudí vysvetľuje pre TREND.sk psychologička Barbora Kuchárová.

Rozšírilo sa veľa hejterských projektov a niektoré dokonca ich autorom zarábajú menšie či väčšie peniaze. Vďaka čomu je práve teraz po nich taký dopyt?

Tieto hejterské projekty získavajú svojich priaznivcov hlavne preto, že žijeme hektickú dobu. Najmä mladí strácajú svoju komunitu, pričom potrebujú niekam patriť. Nenávisť voči niekomu ľudí spájala od nepamäti. Aj keď ide o povrchné priateľstvo, lebo keď zanikne spoločný nepriateľ alebo hejt, tak sa stráca. Počas nenávisti voči niekomu, niečomu je to ale veľmi silné, emočné, kontaktné a plné energie.

To nám ale nepriniesli sociálne siete, je to tak už od staroveku. Sú doslova romány o tom, ako počas dobyvačných vojen za Alexandra Veľkého, medzi mužmi plnými nenávisti, ktorí dobýjali územia, vznikli silné priateľstvá.

Častým spoločným znakom sú vulgarizmy a sexuálne motívy, ktoré autori používajú. Fungovali by to bez nich?

Presne na tom je to postavené. Akonáhle by tam boli slušnejšie výrazy, stali by sa bežnou, banálnou, neatraktívnou značkou a stratili by objem predaja. Vulgarizmy a sexuálne motívy oslovujú našu ľudskú pudovú stránku. Pudy máme všetci a možno práve teraz, keď žijeme v takej politicky korektnej, prudérnej alebo konzervatívnej spoločnosti, nás to oslovuje ešte viac.

Sú psychologické výskumy, ktoré hovoria, že keď hrešíme, uvoľňujeme negatívnu energiu. Toto je presne o tom. Verbálna agresivita je rovná tomu, keď v telocvični boxujete, a tým vyplavíte neurotické napätie. Rovnako sexuálne obsahy uvoľňujú pudovú stránku. Ľudia sú viac v kontakte sami so sebou, preto potom zrejme tak bažia.

Prechádza teraz len nejaká vlna hejtu, alebo má potenciál podnikať na tomto základe aj do budúcnosti?

Žijeme obdobie postmoderny, vo viere rozpadu hodnôt a v túžbe po zmene politického systému, ktorá bude trvať ešte niekoľko desiatok rokov. Vlna hejtu lodičky poplaví ešte veľmi dlho. Pokiaľ sa ľudia upokoja a budú sa cítiť bezpečne, nebudú potrebovať unikať do týchto vecí, tak to už bude aj koniec ľudstva. Myslím, že je veľmi dobré rozhodnutie založiť si na tom biznis. Nie je to len nejaká vlna, ktorá odznie. Je to dobrý obchodný ťah tak, ako keď napríklad za prvej svetovej vojny armádne zložky Nemecka získavali na svoju stranu finančných darcov a priaznivcov práve tým, že jasne komunikovali hejt.

Nemôže sa ale stať, že sa tým ľudia presýtia? Tých projektov je už najmä v internetovom priestore relatívne veľa.

Prichádza stále nová, mladá generácia, ktorá po tom bude bažiť. A tiež tu ide o princíp zrenia. Človek, keď skutočne dozrie a cíti sa naozaj dospelým, vidí za zrkadlo a už nepotrebuje konštituovať svoju existenciu na pubertálnom proteste alebo nenávisti. Povedzme si ale otvorene, koľkí nestihnú dospieť ani do dospelého veku a dokonca ako nezrelé osobnosti opúšťajú tento svet vo vysokom veku.

To vyznieva, ako keby priaznivci takýchto projektov boli nevyzreté osobnosti.

Aj mi je ľúto, že to takto musím povedať, ale psychológia je nekompromisná. Zrelá, plne konštituovaná osobnosť nepotrebuje takéto skratky, alebo „úľavky".

  • Tlačiť
  • 0

Tagy biznis, predaj

Diskusia (0 reakcií)