Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Päť opatrení, ktoré najviac postihnú firmy a podnikateľov

13.11.2014, 00:01 | Zuzana Kollárová | © 2014 News and Media Holding

Slovenská asociácia malých podnikov robila nedávno medzi podnikateľmi prieskum o tom, ktoré opatrenia najviac poznačia ich biznis. Výsledky prieskumu podľa prezidenta asociácie Vladimíra Sirotku korešpondujú s konkrétnymi zisteniami asociácie vo firmách.

  • Tlačiť
  • 0

Tagy

dane, odvody

1. Zmeny v novele zákona o dani z príjmov

Novela prináša veľa zmien, ktoré v konečnom dôsledku redukujú pre podnikateľov možnosť uplatnenia si výdavkov a znižovania daňového základu. Výsledkom bude vyššie daňové zaťaženie v roku 2015.

Najviac kritiky si vyslúžilo zvýšenie doby odpisov v odpisovej skupine 4 z 20 na 40 rokov. "To okrem iného znamená, že tridsaťročný podnikateľ bude musieť podnikať do 70-tky, ak by chcel zahrnúť odpisy v plnej výške nadobúdacej ceny nehnuteľnosti do základu dane. Nie do výšky dane, ako sa to niekedy nesprávne interpretuje," komentuje zmenu v odpisoch V. Sirotka.

Toto podľa neho vyvolá aj nutnosť prepočtu odpisov už u odpisovaného majetku, čo bude mať vplyv na dane podnikateľa.

Ďalším opatrením je sprísnenie posudzovania výdavkov pri majetku, ktorý má charakter osobnej spotreby. Podnikateľ si bude môcť od januára dať pri takomto majetku do výdavkov 80 percent a vtedy jeho použitie nebude musieť daniarom zdôvodňovať. Ak si dá do výdavkov celý majetok (napríklad auto, fotoaparát, počítač....), bude musieť v prípade kontroly predložiť doklady, že majetok používa len v podnikaní a nie súkromne.

Odborníci zmeny v odpisoch pokladajú za retroaktívne, politici chystajú podanie na Ústavný súd. Podanie však môže byť neúspešné. Práve dnes totiž Ústavný súd nevyhovel podaniu skupiny 51 poslancov, ktorý namietali ustanovenie v zákone o dani z príjmov, ktoré zmenilo odpisy strát na štyri roky vo výške 25 percent.

2. Zavedenie daňových licencií

Na Slovensku by v marci prakticky nemali byť firmy v strate. Takmer každá spoločnosť bude musieť zaplatiť aspoň minimálnu daň. Tie subjekty, ktoré nie sú platiteľmi DPH s ročným obratom do 500-tisíc eur zaplatia 480 eur, licenciu 960 eur odvedú štátu subjekty, ktoré sú platiteľmi DPH s ročným obratom do 500-tisíc eur. Firmy ktorých obrat presiahol hodnotu 500-tisíc eur zaplatia  2 880 eur.

Polovičnú licenciu budú musieť platiť tí podnikatelia, ktorí zamestnávajú 20 percent zamestnancov so zdravotným postihnutím.

"Mladá firma zamestnáva, platí veľa rôznych daní, poplatkov, odvodov zo závislej činnosti, odvodov za seba, miestnych daní a podobne. Než sa v biznise rozbehne, logicky je v strate. Zdôrazňujem, v účtovnej strate, čo však neznamená, že majetok či financie firma spreneverila," komentuje vplyv platenia daňovej licencie V. Sirotka. Podľa neho firmy štát takto trestá za to, že sú aktívne a investujú.

3. Opäť zdravotná služba

Zamestnávatelia, živnostníci a aj firmy sa už musia začať pripravovať na ďalšiu finančnú záťaž v roku 2015. Novelou zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorá platí od augusta, sa pre nich od januára opäť zavádza povinnosť uzatvorenia zmlúv o zdravotnej starostlivosti so sprostredkovateľom aj pre zamestnancov v prvej a druhej pracovnej kategórii. Dnes sa to týka len pracovníkov na rizikových prácach.

Podľa prechodných ustanovení musí zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov zaradených do 1. alebo 2. kategórii pre nich zabezpečiť do konca decembra zdravotnú službu. Ak tak neurobí, hrozí mu pokuta od 150 do 20-tisíc eur. Zdravotnú službu môže zabezpečiť vlastnými zamestnancami alebo ju môže preňho robiť externá firma.

Ak kontrolou poverí vlastných zamestnancov, nemôže ju robiť hociktorý zamestnanec ale len  lekár s určenou špecializáciou, verejný zdravotník, bezpečnostný technik alebo autorizovaný bezpečnostný technik. Firma to tiež musí oznámiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Ak takéhoto pracovníka vo firme nemá, musí platiť za zdravotnú službu externej firme.

4. Rozšírenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa

Novela zákona o kolektívnom vyjednávaní od januára tohto roka zaviedla, že zamestnávatelia s viac ako 20 zamestnancami už nemôžu o mzdách svojich zamestnancov rozhodovať slobodne. Ak kolektívna zmluva upravuje nároky zamestnancov v menšom rozsahu ako kolektívna zmluva vyššieho stupňa, zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancom viac.

Podnik pritom nemusí byť členom zväzu, stačí, ak podniká v rovnakom odvetví. Na posudzovanie zákonnosti zmlúv je zriadená komisia na ministerstve práce. Rozhodnutie o jej rozšírení podpisuje minister práce. Zamestnanci môžu uplatňovať nároky zo zmluvy aj tri roky spätne. Rozšírenie vyšších kolektívnych zmlúv najviac poškodzuje malé podniky.

5. Dane a DPH, vyššie odvody a minimálna mzda

Živnostníkom sa už tretí rok zvyšujú odvody. Okrem zvyšovania minimálneho vymeriavacieho základu od januára, z ktorého si platí odvody väčšina podnikateľov, ich zasiahne aj tretie zníženie koeficientu, ktorým sa počíta vymeriavací základ na platenie odvodov.

Do roku 2012 sa vymeriavací základ pri platení zdravotných odvodov počítal tak, že sa zisk vydelil koeficientom 2,14. Pri sociálnom poistení sa zase použil koeficient 2. Odvody do Sociálnej poisťovne sa tak počítali z polovice zisku a do zdravotnej poisťovne zo sumy nižšej ako polovica zisku. Minulý rok sa oba koeficienty zjednotili a znížili na 1,9. V tomto roku toto číslo znovu kleslo na 1,6. Preto mnohí živnostníci platia od júla viac na sociálnych odvodoch a od januára si zase priplatia na zdravotných. Koeficient na platenie odvodov by mal v roku 2015 klesnúť na konečných 1,486.

V roku 2013 vláda zvýšila sadzbu dane pre firmy z 19 na 23 percent. Od januára tohto roku daňové zaťaženie znížila o percento na 22 percent. Návrat na pôvodnú výšku rovnej dane 19 percent však v nasledujúcom roku vláda neplánuje.

Aj zvýšenie DPH od roku 2011 na 20 percent malo byť len dočasným konsolidačným opatrením. V roku 2015 mala DPH opäť klesnúť na 19 percent, lebo deficit verejných financií sa dostal pod 3 percentá HDP. V júlovej novele zákona o DPH však vláda zmrazila daň na výške 20 percent. O ďalšom znížení dane v roku 2015 vláda neuvažuje.

Zvýšenie minimálnej mzdy na 380 eur od januára postihne najmä veľké firmy s väčším počtom zamestnancov v jednoduchých činnostiach. Všetky tieto opatrenia však ale dovedna zvyšujú celkovú cenu práce a finančné náklady malého podnikateľa.

 

Komunikujte s daňovým úradom ako expert

Najkomplexnejší produkt svojho druhu dostupný v súčasnosti na trhu. Vzory žiadostí, návrhov, odvolaní a ďalších podaní z daňového konania vychádzajú z praxe skúseného právnika, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov.

  • Tlačiť
  • 0

Tagy dane, odvody

Diskusia (0 reakcií)